Výsledky vyhľadávania

pracovník

profesionál lat.-angl.

profík (p. robiacu niečo z povolanie; odborník) lat.-angl. slang.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

šajba rus. slang.

frajer nem. hovor.

štramák (odborník, znalec) nem. hovor.

fachman (dobrý odborník) nem. hovor.

kanón (šikovný p., vynikajúci odborník) tal.-nem.

suverén (p., kt. niečo vynikajúca ovláda, odborník, znalec) franc. hovor.

macher (vynikajúci, šikovný p., odborník, znalec) nem. hovor. expr.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci p., odborník) tal. kniž. expr.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný p., odborník, znalec) lat.

káder (šikovný p.; odborne a polit. vyspelý, schopný p., najmä riadiaci, za socializmu) franc.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný p., odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

expert (odborník, znalec, poradca) lat.

borec (vynikajúci, osvedčený p.) rus. expr. aj iron.

technik (odborný p. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti; p. vykonávajúci odborné technické práce) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý p., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (p., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, systémom overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

nomenklatúrnik (p. vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.

nomenklatúra (pracovníci vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.

personál (zamestnanci podniku ako celok) lat.

fidlikár

fidlikant (nešikovný, lajdácky p., najmä remeselník) nem. pejor.

fušer (nešikovný, zlý p., neodborník, nedouk, babrák) nem. hovor. pejor.

fluktuant (p. striedajúci, meniaci často a neodôvodnene zamestnanie) lat.

absentér lat.

blicér

blicoš (p. vynechávajúci prácu, najmä neodôvodnene) nem. slang.

veterán (starší skúsený, zaslúžilý p.) lat.

elév (p. prijatý na skúšobnú dobu, na študijný pobyt) franc.

trainee /trejný/ (zacvičovaný, zaškoľovaný nastupujúci zamestnanec) angl.

gážista (p. pracujúci za stály, pevný plat, o vojakoch, hercoch) franc. hovor.

brigádnik (dobrovoľný, výpomocný p.) franc.

praktikant (p. pripravujúci sa, zaučujúci sa, cvičiaci sa na určité povolanie) gréc.-lat.

volontér (neplatený dobrovoľný p. pripravujúci sa na určité povolanie) franc.

stážista (p. na dlhšom študijnom pobyte na vysokej škole, vedeckom ústave a pod.) franc.

stachanovec (p. dosahujúci vynikajúce, vysoké výkony, najmä v bývalom ZSSR) vl. m. hist.

externista (p. nepracujúci na riadnom pracovisku) lat.

pendler (denne al. týždenne dochádzajúci p. za prácou do susedného štátu) nem. hovor.

expatriot (p. vyslaný zahraničnou spoločnosťou, aby zastával určité miesto v domácej firme, kt. táto zahraničná spoločnosť vlastní) lat.-angl.

majster (kvalifikovaný p. vedúci pracovnú čatu, dielňu a pod., predák) lat.-nem. hist.

palier (majster na stavbe) franc.-nem. hist.

konštruktér (technik, kt. zostrojuje technické riešenie, zostrojovateľ, zostavovateľ) lat.

mixér (zvukový technik) angl. tech.

technológ (p. zodpovedný za výrobný postup pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

mechanik (p. vyrábajúci, nastavujúci, opravujúci al. obsluhujúci jemné al. zložité stroje) gréc.

metalurg (p. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutník) gréc.

míner (p. pracujúci s výbušninami a trhavinami) lat.-franc.

projektant (p. zaoberajúci sa navrhovaním stavby, plánu stavby) lat.

financ (p. colného úradu; p. finančnej správy) franc. hovor.

bankár (p. peňažnej a úverovej inštitúcie) tal.-franc.

trapezita (bankár a zmenárnik v starom Grécku a Ríme) gréc. hist.

dealer /díler/

díler (bankový p. sprostredkujúci nákup a predaj devíz) angl.

fakturant (p., kt. vystavuje faktúry za dodaný al. predaný tovar) lat. obch.

administrátor (p., kt. sa stará o hosp.-prevádzkovú správu vydavateľstva) lat.

salesman /sejlzmen/ (p., kt. sa stará o zákazníkov, prijíma a vybavuje objednávky, najmä u veľkých firiem) angl. obch.

stevard

steward (p. obsluhujúci cestujúcich v lietadle al. na lodi, obsluhovač v lietadle al. na lodi) angl.

anketár (p. zisťujúci verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.

programátor (p. zaoberajúci sa prípravou súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

operátor (p. obsluhujúci počítač) lat.

reštaurátor (p. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.

laborant (odborný p. laboratóriu na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

funebrák (p. pohrebnej služby, pohrebný zriadenec) lat. hovor. zastar.

asistent (pomocný odborný al. vedecký p. napr. na vysokých školách, odborne vzdelaný pomocník) lat.

dispečer (p. riadiaci chod prevádzky z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov) angl.

lapiduch ? voj. slang.

sanitár lat.

saniťák (pomocný zdravotnícky p., ošetrovateľ, najmä voj.) lat. voj. slang.

paramedik (zdravotník pre pomocné lekárske, zdravotnícke činnosti a služby, napr. pre vozidlá záchrannej služby) gréc. + lat.

dentista (zdravotnícky odborný p. bez vysokoškolskéhjo vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu, zubný technik) lat.-franc.

ras nem. zastar.

šarha nem.

šinter (osoba, kt. sa stará o odstraňovanie zdochlín, zabíja staré a choré psy) maď. hovor. zastar.

referent (p. organizačného útvaru úradu, odboru) lat.

personalista (p. osobného oddelenia vybavujúci náležitosti zamestnancov) lat.

manažér (organizačný p., sprostredkovateľ, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí; riadiaci, vedúci p.) angl.

manažment

management /manaž-/ (riadiaci pracovníci) angl.

topmanagement /-manaž-/

topmanažment (najvyšší, vrcholoví riadiaci pracovníci) angl.

dramaturg (p. divadla, filmu, rozhlasu al. televízie vyberajúci, zostavujúci, pripravujúci a upravujúci repertoár, program) gréc.

skriptér (film. p., kt. robí zápis postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film.

animátor (p. vytvárajúci kreslený al. bábkový film. film.; p., kt. sa stará o zábavu hostí na rekreácii, v hoteli a pod.) lat.

redaktor lat.-franc.

editor (p. upravujúci text na uverejnenie, do tlače) lat.

korektor (p. opravujúci chyby v rukopise al. sadzbe) lat.

konferenciér /aj -rans-/ (osoba uvádzajúca čísla najmä zábavného programu, sprievodca programom, uvádzač) franc.

scout /skaut/

skaut (osoba vyhľadávajúca a vyberajúca talentovaných ľudí, najmä v športe a móde) angl. porovnaj roľníkrobotníkremeselníkobchodníkúradníkpisárdozorcanovinárspravodajcapomocníkvedúci 2prednostaodborníkvedecumeleclekárvodič 1 a pod.

pravidlo

pravidlo 1 (záväzné ustanovenie, predpis)

nomos gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základné p., základná zásada, myšlienka) lat. zastar.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (predpis, smernica, zásada) lat. kniž. a odb.

kánon (súbor pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

norma lat.

normatív (záväzné p. vynucované predpismi, zvykom a pod.) lat. odb.

extra modum (mimo p.) lat.

ceremoniál (súbor pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

(diplomatický) protokol (súbor pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

maxima (mravná zásada, p. správania, myslenia) lat. kniž.

etiketa (súbor pravidiel spoločenského správania) franc.

disciplína (pravidlá upravujúce správanie sa ľudí, ich povinnosti, poriadok) lat.

algoritmus (predpis poradia konečného počtu krokov na vyriešenie úlohy) arab. + gréc. mat.

kód (súbor pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

observancia (pravidlá zachovávané zvykovo, poriadok) lat. kniž.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel, napr. umenia, vedy) lat. kniž.

liturgia (pravidlá bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.

typikon (pravidlá bohoslužobného poriadku v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

halacha (tradičný výklad Starého zákona, pôvodne ústny a neskôr v talmude písomne zachytený, vo forme záväzných zákonných ustanovení) hebr. náb.

hagada (ústny a neskôr písomne zachytený výklad Starého zákona vo forme rozprávania, prirovnaní, príbehov) hebr. náb.

šaría

šaria

šariá (súbor pravidiel, práv. noriem a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

onus probandi (p. diskusie spočívajúce v povinnosti účastníka diskusie dokázať to, čo tvrdí, bremeno dôkazu) lat. log.

pićce touchée /piés tušé/ (šachové p., podľa kt. je hráč povinný ťahať figúrkou, kt. sa dotkol) franc. šach.

in regula (podľa p.) lat. porovnaj poriadok 2predpis 2

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

macher nem. hovor. expr.

šajba rus. slang.

frajer

štramák (znalec) nem. hovor.

profesionál lat.-angl.

profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.

fachman (dobrý o.) nem. hovor.

expert (znalec, poradca) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.

kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

káder franc.

kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.

suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.

fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.

technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.

polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.

introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.

nešikovný, zlý o. pozri neodborník

o. v medicíne pozri lekár

diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.

biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.

botanik gréc.

fytobiológ gréc. zastar.

fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.

zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.

antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológ (o. v telovede) gréc.

mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.

bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.

hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.

algológ lat. + gréc.

fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.

lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.

bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.

mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.

graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.

dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.

pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.

ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.

enológ (o. vo vinárstve) gréc.

fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.

entomológ gréc.

insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.

myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.

arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.

ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.

batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.

malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.

herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.

ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.

ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.

mammaliológ lat. + gréc.

teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.

hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.

kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.

zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.

epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.

paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.

paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.

agrológ

pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.

agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.

morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.

anatóm (o. v telovede) gréc. odb.

organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.

histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.

osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.

fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.

embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.

eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.

toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.

fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.

röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.

organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.

meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.

hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.

oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.

glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.

hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.

speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.

kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronóm gréc.

uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.

planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.

geograf (o. v zemepise) gréc.

geodet geol.

geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.

orograf (o. v horopise) gréc. geogr.

geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.

petrológ gréc.

petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.

mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.

seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.

vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.

montanista (o. v baníctve) lat.

topograf (o. v miestopise) gréc.

kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.

matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.

geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.

psychotronik

parapsychológ

ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.

ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.

prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.

demograf gréc.

populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.

psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.

sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.

politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.

stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

historik

historiograf (o. v dejepise) gréc.

logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.

chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.

archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.

štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

etnograf (o. v národopise) gréc.

etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.

folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.

lingvista (o. v jazykovede) lat.

filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.

lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.

lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.

morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.

bibliológ (o. v knihovede) gréc.

stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.

verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.

dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.

grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.

translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.

o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavista (slovan. národov) lat.

slovakista (Slovenska) lat.

bohemista (čes. krajín) lat.

polonista (Poľska) lat.

slovenista (Slovinska) lat.

sorabista (lužických Srbov) lat.

balkanista vl. m.

balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharista (Bulharska) vl. m.

albanista (Albánska) vl. m.

baltista (baltských národov) vl. m.

lituanista (Litvy) vl. m.

rusista (Ruska) vl. m.

hungarista (Maďarska) lat.

ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordista (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavista (škandinávskych národov) lat.

nederlandista (Holandska) hol.

romanista (románskych národov) lat.

italista (Talianska) vl. m.

hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalista

lusista (Portugalska) vl. m. lat.

anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabista (arab. národov) vl. m.

egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanista (národov Afriky) vl. m.

orientalista (ázijských a afrických národov) lat.

semitológ vl. m. + gréc.

semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológ (Číny) lat. + gréc.

japonista (Japonska) vl. m.

byzantológ (Byzancie) vl. m.

ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.

urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.

kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.

estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.

muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.

choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.

teatrológ (o. v div. vede) gréc.

filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.

heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.

vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.

filatelista gréc.-franc.

timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.

falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.

sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.

kulinár lat.

gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.

nutricionista (o. na správnu výživu) lat.

pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.

docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.

didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.

pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.

kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.

religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.

biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.

ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.

teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.

bócher (žid. bohoslovec) hebr.

ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.

softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.

astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.

kanonista lat.

dekretista

dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.

legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.

dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

maskér franc.

šminkár

šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.

vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.

metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.

technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.

textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.

architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.

garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.

finančník (o. v peňažníctve) franc.

kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.

terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

zbraň

bodná, sečná, vrhacia z.

pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.

sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.

skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.

stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.

tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.

kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.

kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.

spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.

machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.

gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.

akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.

falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.

korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.

špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.

šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.

frangia (druh šable) ? hist.

paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.

karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.

šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.

saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.

jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.

handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.

kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.

fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.

rapír

rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.

halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.

sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.

tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.

franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.

banderila

banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.

pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.

partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.

sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.

asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.

harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.

pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.

bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.

makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.

katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.

totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.

balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.

palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.

torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera

bola

bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.

strelná z.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.

brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.

lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.

gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.

hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.

lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.

banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.

terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.

repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.

dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.

karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.

vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.

arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.

mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.

trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.

šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.

venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.

berdanka

berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.

flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.

remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.

mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.

mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.

winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.

henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.

manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.

tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.

falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.

magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.

pištoľ

pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.

parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.

bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.

brovning

browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.

signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.

automat (samopal) gréc.

mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.

maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.

pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.

bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.

kanón (delo) tal.-nem. voj.

húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.

tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.

harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.

falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.

bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.

tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.

kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.

budzogáň

buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.

nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.

boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.

taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.

spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.

militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.

inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.

ad arma! (do zbrane!) lat.

údolie

kaňon (hlboké strmé riečne ú. v odolných horninách) špan.

trog (ú. formované ľadovcom, ľadovcové koryto, preliačina, brázda v tvare U) nór. geol.

balka (výmoľovité ú. s plochým dnom a strmými stenami, výmoľ, strž na Ukrajine a v Poľsku) rus. odb.

ovrag (korytovité výmoľové ú. na Ukrajine) rus. geogr.

ued arab.

vádí (suché púštne ú. najmä na Sahare, riečisko s vodou iba po zimných a jarných dažďoch) arab. geogr.

fjord (ľadovcové ú. zatopené morom, dlhý úzky morský záliv) nór.

vallis lacrimarum /lakri-/ (slzavé ú.) lat. kniž. porovnaj priehlbina

znalec

špecialista lat.-franc.

majster lat.-nem.

macher nem. hovor. expr.

šajba (odborník) rus. slang.

expert (odborník, poradca) lat.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný odborník) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.

suverén (odborník, kt. niečo vynikajúca ovláda) franc. hovor.

káder (šikovný človek, odborník) franc.

kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

fachman (dobrý odborník) nem. hovor.

polyhistor (z. mnohých vedných odborov) gréc.

kritik gréc.

kritikus (odborný znalec a posudzovateľ umeleckého al. vedeckého diela) gréc. zastar. expr. aj iron.

verifikátor (overovateľ správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.

audítor (overovateľ vedenia účtovníctva, ročnej závierky a pod.) lat. odb.

estét gréc. aj pejor.

schöngeist /šöngajst/ (z. a vyznávač krásy a umenia) nem. kniž. zried.

kulinár lat.

gastronóm (odborník v kuchárskom umení, z. prípravy jedál, kuchár) gréc.-franc.

fajnšmeker nem. subšt.

gourmet /gur-/ franc.

gourmand /gurmán/ franc.

gurmán franc.

gurmand (labužník, milovník, z. vyberaných jedál) gréc.-franc.

exegéta (vykladač správneho zmyslu textu, najmä biblie) gréc.

masoret hebr.

tradenti (žid. vykladač Starého zákona, 6.-8.st.) ? náb.

talmudista (vykladač talmudu, zbierky žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

ulema (mohamedánsky vykladač náboženstva a zákonov, z. zákonov, práv. poradca) arab.+tur. porovnaj odborník

zbierka

zbierka 2 (súbor textov, kniha so súborom textov)

album (z. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.

almanach arab.-gréc.

annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lať. kniž. zastar.

analektá (zborník vybraných básní, článkov, listov a pod.) gréc. lit.

silvae /-vé/ (z. krátkych básnických a prozaických útvarov v starorím. a renesančnej literatúre) lat. lit.

romancero /-se-/ (z. krátkych lyricko-epických básní s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom) špan. lit.

diiván (z. básní arab., perz. a tur. poézie) arab.

miscelanea (jednozväzková z. textov rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.

diplomatár (z. plných znení hist. písomností) gréc. hist.

pitaval (z. súdnych, kriminálnych prípadov, súdničiek) vl. m. lit.

normálie (z. predpisov, záväzných pravidiel) lat.

kódex (z. zákonov odvetvia práva) lat. práv.

pandekty gréc.-lat.

digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.

tóra (žid. náb. zákon, žid. mravné a obradné predpisy) hebr. náb.

talmud (z. žid. náb. zákonov a práv. predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.

kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených, napr. cirkvou za záväzné) gréc.-lat.

katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

korán (základná náb. posvätná kniha islamu, z. Mohamedových výrokov) arab.

šaría

šaria

šariá (súbor práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

sútra (príručka, z. s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi v brahmanizme) sanskrit lit.

avadána (z. legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.

pančatantra (staroind. z. poučných bájok, rozprávok a príbehov v sanskritskom jazyku) ind. lit.

efemerida (zborník, ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron. porovnaj súbor 1kniha 1

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

osobnosť

persóna lat. zastar.

individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna o.) lat.

autorita (uznávaná, vážená, vplyvná, výnimočná o.) lat.

formát (významná o., na vysokej úrovni) lat. hovor. pren.

nobilita (vedúce osobnosti, popredná, bohatá spoločenská vrstva) lat. kniž.

establishment /-išm-/ (vedúce osobnosti verejného života, vládnuca, najvyššia vrstva, skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy) angl. polit. publ. i pejor.

honorácia (najvýznamnejšie, popredné, vplyvné osobnosti v určitom (miestnom) prostredí, panstvo) lat. kniž. al. iron.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

grandseigneur /granseňör/ (dôstojný, vznešený al. tak sa správajúci človek) franc. kniž. expr.

herkopáter (človek vysokého postavenia) lat. žart.

koryfej (vodcovská o. vynikajúca vo vede, umení, politike, popredný predstaviteľ, vodca) gréc. kniž.

protagonista (vedúca o., priekopník) gréc. kniž.

spiritus agens

spiritus rektor (vynikajúca o., vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ, vodca podujatia) lat. kniž.

kormidelník (vedúca o., vodca) rus.

líder

leader /líder/ (vedúca o., predák, vodca, predseda strany, hnutia) angl.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o.) lat.-nem. hovor. expr.

macher nem. hovor. expr.

majster lat.-nem.

šajba (znalec, odborník) rus. slang.

káder (šikovný človek) franc.

kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.

fachman (dobrý odborník) nem. hovor.

suverén (odborník, kt. niečo vynikajúco ovláda, znalec) franc. hovor.

fenomén (vynikajúca o. v určitom smere) gréc.

expert (znalec, poradca) lat.

celebrita (slávna, vážená, všeobecne uznávaná o.) lat. kniž.

legenda (známa, slávna o.) lat. hovor. novin.

VIP /víájpí/ (významná privilegovaná o.) angl. skr.

star /stár/

superstar /-stár/ (známa, slávna, film., televízna a pod. o., hviezda) angl.

ideál

idol gréc.-lat.

ikona (zbožňovaná, milovaná, uctievaná osoba, modla) gréc.

sexidol (pohlavný idol) lat.-gréc.

fetiš (zbožňovaná, prepiato uctievaná osoba) port.-franc. pren.

perla (vzácna, vynikajúca osoba) román. kniž. expr.

škýz

škýzo (vplyvná o.) román.-nem. pren. expr.

ajatolláh (titul významných osobností v šíitskom isláme, duchovný vodca) arab. porovnaj vodcahodnostár

delo

kanón tal.-nem. voj.

húfnica (d. s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie d. hist.) nem. voj.

tarasnica (ľahké husitské d. s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.

harcovnica (ľahké d. ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.

falkón (d. s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.

bombarda (stredoveké ťažké d. na kamenné gule) franc. hist.

tučná berta (ďalekonosné d., 1. svetová vojna) voj. slang. publ.

kaťuša (zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.