Výsledky vyhľadávania

celok

pan- gréc. v zlož. sl.

tótum (všetko) lat. kniž.

komplet (sústava zložená z viacerých častí) lat.-franc.

komplex (sústava zložená zo súvisiacich, prepojených častí) lat.

globál (celkový súhrn najmä čiastkových položiek, súhrnná suma) lat. odb. ekon.

montáž (c. zostavený z hotových častí) franc.

masív (mohutný c., napr. horský) franc.

cirkumferencia lat. lek.

rajón lat.

región (vymedzený územný, správny c., oblasť obvod) lat. porovnaj obvod 2

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)

senzus lat.

psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.

fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.

déj¸ vu /deža vi/

déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.

nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.

libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.

inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.

emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.

eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.

hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.

katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.

opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.

tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.

deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.

komplex lat. hovor.

mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.

skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.

resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.

taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

depresia lat. lek. psych.

depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.

melanchólia gréc. lek.

melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.

nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.

spleen /splín/

splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.

chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.

dystýmia

tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.

dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.

frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.

tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.

démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

túžba

dezidérium (želanie, prianie) lat. kniž.

mánia gréc.

-mánia (vášnivá až chorobná zaujatosť, vášeň, náruživosť, t. po niečom) gréc. v zlož. sl.

ambícia

ambicióznosť (t. a úsilie vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.

ašpirácia (t. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.

gigantománia (chorobná t. po niečom veľkom, preceňovanie vlastného významu, velikášstvo) gréc. kniž. pejor.

megalománia

megalomanstvo (preceňovanie, zveličovanie seba, vlastných zásluh al. významu, velikášstvo) gréc.

chiméra (neuskutočniteľná t.) gréc.

veleitácia (márna t.) lat. kniž.

nostalgia (t. po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, najmä po prostredí, ľuďoch, nadmerná clivota) gréc. kniž. a odb.

pium desiderium /-zidé-/ (zbožné želanie, najmä nesplniteľné) lat. kniž.

mamona

mamonárstvo (nespútaná t. po majetku, bohatstve) hebr.-gréc. pejor.

chryzománia (chorobná t. po zlate) gréc.

ekdemománia gréc. kniž.

poriománia (chorobná t. po cestovaní) gréc. lek.

dromománia

pariománia (chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, túlavosť) gréc. lek.

hajmveh (t. po domove, vlasti) nem. hovor.

oniománia (chorobná t. po nakupovaní) gréc. lek. psych.

toxikománia gréc. lek.

narkománia (návyková t. po omamných látkach, závislosť od omamných látok) gréc. lek.

fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.

morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

farmakománia (chorobná t. po liekoch a drogách) gréc. lek.

dipsománia (chorobná pravidelná t. po alkohole) gréc. lek.

metománia (chorobná t. po alkohole) gréc.

alkoholizmus (nemierne p. liehovín, závislosť od liehovín, opilstvo) arab.

potománia (pijanstvo) gréc. lek.

pseudológia (chorobná t. po klamaní, luhaní, vymýšľaní, podvádzaní) gréc. lek.

revanšizmus (t. po odplate, odvete) franc.-nem.

apetencia (t. po uspokojení aktuálnej potreby, najmä hladu, žiadostivosť, chuť) lat. lek. psych.

panfágia (chorobná t. zjesť všetko, čo oči vidia) gréc. lek.

sex lat.-angl.

sexus lat.

sexuálnosť

sexualita (pohlavný pud) lat. odb.

afrodízia (nadmerne silný pohlavný pud) vl. m. lek.

libido (pohlavné al. erotické prianie, vzrušenie) lat. lek. biol.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná t. po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

oidipovský komplex (t. dieťaťa vlastniť rodiča opačného pohlavia a nepriateľský vzťah k rodičovi rovnakého pohlavia) vl. m. a lat. psych.

transsexualizmus

transvestizmus lat. lek. psych.

eonizmus (t. žiť spôsobom života druhého pohlavia) gréc. lek. psych.

tanatománia (chorobná t. po smrti, samovražedný úmysel) gréc. lek. psych.

hydrománia (chorobná t. utopiť sa) gréc. lek. porovnaj posadnutosťchuť

láska

láska 2 (ľúbostný cit (medzi mužom a ženou))

amor vl. m.

eros vl. m. kniž.

erotika (pohlavná l., zmyselnosť) gréc.

ars amandi /-dí/ (umenie milovať, umenie l.) lat. kniž.

heterosexualita (pohlavná l. medzi osobami opačného pohlavia) gréc. + lat. lek.

homosexualita

homosexuálnosť gréc. + lat. lek.

buzerantstvo tal.-nem. slang.

pederastia (pohlavná l. medzi osobami toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.

uranizmus (pohlavná l. medzi mužmi) vl. m. lek.

lesbizmus

sapfizmus vl. m.

tribadia

tribadizmus (pohlavná l. medzi ženami) gréc. lek. zried.

bisexualita (náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.

autofília (chorobná l. k sebe samému) gréc. lek.

autoerotizmus (l. k vlastnej osobe) gréc. lek. psych.

narcizmus (l. k sebe samému, pohlavná úchylka prejavujúca sa v erotickom záujme o vlastné telo, zamilovanosť do vlastnej osoby, sebaláska) vl. m. psych. lek.

oidipovský komplex (l. dieťaťa k rodičovi opačného pohlavia a nepriateľský vzťah k rodičovi rovnakého pohlavia) psych. porovnaj úchylka