Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
číslovka
číslovka
1
(slovo vyjadrujúce počet, poradie a pod.)
numerále
lat. lingv.
nula
lat.-tal.
zero
(základná č. označujúca žiadny počet)
arab.-franc.
zastar.
ordinálium
(radová č.)
lat. lingv.
multiplikatívum
(násobná č.)
lat. lingv.
číslo
číslo
1
(presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)
numero
lat.-tal.
hovor. expr.
hausnumero
(vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne)
nem. slang.
terno
(tri č., trojčíslie)
tal. zastar.
exponent
(č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ)
lat. mat.
logarizmus
(č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo)
gréc. mat.
nula
lat.-tal.
mat.
zero
(č. medzi kladnými a zápornými číslami)
arab.-franc.
zastar.
konštanta
(č. s pevnou hodnotou v danej úlohe)
lat. mat.
kvocient
(č. udávajúce pomer dvoch hodnôt)
lat.
odb.
multiplikátor
(kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky)
lat. ekon.
derivácia
(číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode)
lat. mat.
koordináta
(č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica)
lat.
geom.
Ludolfovo č.
(č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...)
vl. m.
exhibit
(podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom)
lat.
zastar. admin.
take
/tejk/
(poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu)
angl.
film. slang.
epakta
(č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári)
gréc. cirk.
indikcia
(v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch)
lat. hist.
abraxas
(zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365)
lat. + gréc.
kóta
(č., údaj o nadmorskej výške bodu)
franc. geod.
inzularita
(č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny)
lat. geogr.
kvantil
(číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny)
lat. štat.
kvartil
(25- a 75-percentný kvantil)
lat. štat.
decil
(10-percentný kvantil)
lat. štat.
milión
(tisíc tisícov, 10<sup>6</sup>)
tal.
miliarda
(tisíc miliónov, 10<sup>9</sup>)
franc.
bilión
(milión miliónov, 10<sup>12</sup>; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>9</sup>)
lat. mat.
biliarda
(tisíc biliónov, 10<sup>15</sup>)
lat. mat.
trilión
(milión biliónov, 10<sup>18</sup>; bilión v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>12</sup>)
lat. mat.
kvadrilión
(milión triliónov, bilión biliónov, 10<sup>24</sup>; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>15</sup>)
lat. mat.
nič
nič
nula
lat.-tal.
expr. pejor.
zero
arab.-franc.
zastar.
nihil
lat.
šuviks
(podradná, bezcenná, malicherná vec)
nem.
pren. hovor. zastar.
pendrek
(úplne n., vôbec n.)
nem.
hrub.
nihil obstat
(n. nebráni, neprekáža, súhlas s vydaním spisu)
lat.
nihil novi sub sole
/-ví só-/
(n. nového pod slnkom)
lat.
de nihilo nihil
ex nihilo nihil
(z ničoho n. <i>nie je, nevznikne</i>)
lat.
kniž.
non plus ultra
(niet n. nad to, n. lepšieho nad to)
lat.
pro nihilo
(pre n., pre n. za n.)
lat.
kniž.
mírnixdírnix
(z ničoho n., zrazu; pre n., za n.)
nem.
slang.
niktoš
niktoš
nula
lat.-tal.
hovor. pejor.
šuflikant
šuflikár
šiflikár
nem.
hovor. pejor.
nímand
nem.
subšt. expr.
pišinger
vl. m.
expr. pejor.
pišišvor
nem.
expr. pejor.
pucipajtáš
(bezvýznamný, nedôležitý človek, pobehaj)
nem.?
slang.
záporný
záporný
2
(menší ako nula)
negatívny
lat.
mat.
mínusový
lat.
slang.
kladný
kladný
3
(majúci väčšiu hodnotu)
pozitívny
lat.
plusový
(väčší ako nula)
lat. hovor.