Výsledky vyhľadávania

slnko

slnko
helio- gréc. v zlož. sl.
nihil novi sub sole /-ví só-/ (nič nového pod slnkom) lat.

neznášajúci

neznášajúci
sciofóbny (n. tieň) gréc.
hygrofóbny (n. vlhkosť) gréc. biol.
obrofóbny (n. vlhko a tieň) gréc. bot.
psychrofóbny (n. chlad a vlhko) gréc. bot.
hydrofóbny (n. vodu, odpudzujúci vodu) gréc. odb.
chionofóbny (n. sneh, snehovú pokrývku) gréc. biol.
fotofóbny (n. svetlo, svetloplachý) gréc. biol.
heliofóbny (n. slnko, svetlo) gréc. biol.
halofóbny (n. slané prostredie) gréc. biol. porovnaj neznášanlivý

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)
kineto-
kinesio-
-kinesis gréc. v zlož. sl.
moto- lat. v zlož. sl.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.
fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.
drift (zmena, kolísanie) angl. odb.
grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.
finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.
paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.
manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.
blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.
švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.
štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.
rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.
manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.
mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.
gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.
bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.
brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.
brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.
dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.
addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.
abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.
laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.
tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec
turistika
turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.
traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.
tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.
epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.
epeirogenéza
epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.
lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.
soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.
difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.
elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.
rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.
tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.
cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.
rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.
pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.
librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.
tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.
iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.
synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.
peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.
kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.
tropizmus gréc. biol.
-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.
taxia gréc. biol.
-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.
nastia gréc. bot.
-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.
termotropizmus
termotaxia
termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.
fototropizmus
fototaxia
fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.
heliotropizmus
heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.
hydrotropizmus
hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.
geotropizmus
geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.
ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.
aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.
trofotropizmus
trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.
haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.
tigmotropizmus
tigmotaxia
tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.
seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.
mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.
chemotropizmus
chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.
niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.
traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.
anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

svetlo

svetlo
photo- /fo-/
foto-
opto- gréc. v zlož. sl.
lux lat. lek.
lumen naturale /-rá-/ (prirodzené s.) lat. filoz.
lumen mundi (s. sveta) lat. cirk.
lux in tenebris (s. v temnotách) lat. cirk.
fiat lux! (buď s.!, slová, kt. podľa biblie boh stvoril Slnko) lat. kniž. porovnaj osvetlenie 1

byť

byť
existovať (jestvovať, žiť) lat.
fungovať (b. v činnosti, v chode, ísť, slúžiť, pracovať) lat.
ita est (tak je, tak jest, áno, súhlasí) lat. kniž.
id est [i. e.] lat.
quod est [q.e.] lat.
hoc est [h.e.] /hok/ (to jest) lat.
fiat lux (buď svetlo, slová, kt. podľa Biblie Boh stvoril Slnko) lat. kniž.

sústava

sústava
systém (súbor prvkov spätých vzťahmi, spôsob usporiadania určitého celku) gréc.
subsystém (čiastková s.) lat. + gréc. kniž. a odb.
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
režim (s. zásad, nástrojov, prostriedkov na usmerňovanie) franc. odb.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná časť, s., napr. stavby, kostra) gréc. stav.
konštrukcia (s., zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru; s. tela, telesná s.) lat.
mechanizmus
mechanika (pohyblivá s. stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca s.) franc. hovor. pejor.
trakt (s. ústrojov) lat. anat.
éra (s. počítania rokov od určitej udalosti, letopočet) lat.
galaxia (hviezdna s. obsahujúca milióny až stovky miliárd hviezd) gréc. astron.
geocentrický systém
geocentrická s. (svetová s., systém považujúca nehybnú Zem za stred vesmíru) gréc. + lat.
heliocentrický systém
heliocentrická s. (svetová s., systém, v kt. je Slnko stredom planetárnej s.) gréc. + lat.
disperzia (nerovnorodá s. obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.
koloid (viaczložková látka, v kt. je rozptýlená iná látka, častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná s., kvapalina v kvapaline) lat.
lyosól (k. s., pevná látka v kvapaline) gréc.
hydrosól (koloidná s., pevná látka vo vode) gréc.
aerosól (koloidná s., pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.
suspenzia (s., v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem. porovnaj zmes
SI (medzinárodná s. meracích jednotiek) franc. skr.
SECAM (systém farebnej televízie franc. pôvodu) franc. skr. tech.
PAL (systém farebnej televízie od firmy Telefunken z NSR) angl. skr. tech.
interkom
interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopr. prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné spojenie posádky) lat.
kameralistika (s. fin. a účtovníckych zásad pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
monometalizmus (peňažný systém založený na jednom zo vzácnych kovov) gréc. ekon.
bimetalizmus (peňažný systém založený na obidvoch vzácnych kovoch) gréc. ekon.
s. písma pozri písmo 1
s. práv. noriem pozri právo 2
náb. s. pozri vierouka
s. riadenia pozri riadenie 1
s. vlády pozri vláda
s. cvičení pozri cvičenie 1
koreňová s. pozri koreň 1 porovnaj súbor 1zloženiezriadenie

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxa
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.