Výsledky vyhľadávania

pre

per lat.

per- lat. v zlož. sl.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)

sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.

ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.

duo

dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio

tercet

terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.

kvartet

kvarteto lat. hud.

tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.

kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.

septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.

okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.

noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.

etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.

ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.

prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.

antelúdium (predohra) lat. hud.

koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.

concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.

symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.

symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.

sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.

sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.

kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.

rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.

rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.

sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.

suita franc.

partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.

serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.

romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.

balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.

madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.

marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.

divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.

arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.

bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.

impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.

tokáta

toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.

tokatína

toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.

fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.

siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.

sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.

kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.

air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.

ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.

pastorála tal.

pastorále tal.

pastorela tal. lit.

ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.

balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.

scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.

capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.

badinage /-náž/

badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.

humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

fantázia (voľná s.) gréc. hud.

andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.

largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.

allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.

nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.

fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.

tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.

intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.

halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.

oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.

missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.

antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.

anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.

intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.

rekviem

requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.

stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.

remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)

objekt lat.

realita (nehnuteľnosť) lat.

barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.

kotáž (rodinný dom, domček) angl.

štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.

činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.

panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.

rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.

palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.

palota (palác) gréc. zastar. al. expr.

vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.

villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.

dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.

báb

bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.

dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.

kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.

monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.

monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.

hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.

hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.

trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.

hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.

barabizeň

barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.

hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.

šopa nem.

pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.

cottage /kotidž/ angl.

hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.

bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.

trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.

nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.

kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.

kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.

pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.

rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.

palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.

altán

altánok

filagória tal.

kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.

salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.

pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.

glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.

belvedér tal. archit.

bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.

eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.

rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.

rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.

oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.

tholos

tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.

pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.

megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.

domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.

villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.

villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.

villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.

inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.

tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.

hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.

ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.

hospic

hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.

xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.

fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.

internát lat.

intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.

konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.

burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.

sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.

kasárne

kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.

pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.

izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.

galéria tal.

pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.

kino gréc.

biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami) lat.

reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.

odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.

archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.

bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.

univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.

skéna

skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.

ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.

štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.

koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.

palaistra

palaestra

palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.

naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.

hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.

parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.

Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.

ekléziasterion

ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.

supermarket angl. obch.

univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.

hypermarket angl.

magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.

megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.

macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.

burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.

colnica nem.

douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.

hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.

bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.

inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.

infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.

komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.

radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.

estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.

rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.

tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.

subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.

eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.

remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.

depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.

akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.

akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.

planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.

kláštor lat.-nem.

münster nem. archit.

skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.

kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.

baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.

edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.

krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.

castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.

kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.

mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.

vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.

pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.

stúpa sanskrit

dágoba

dagop

tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.

ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.

panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.

pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.

nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.

trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.

zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.

pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.

megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.

Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.

kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.

trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.

sála nem.

terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.

hala franc.-nem.

vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.

kamrlík nem. hovor. expr.

kumbál nem. hovor. subšť.

komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.

manzarda

manzardka (podkrovná m.) vl. m.

šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.

kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.

kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

garsónka franc.

garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.

olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.

chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.

šmajchelkabinet

šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.

salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.

haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.

andron (m. pre mužov) gréc. archit.

selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.

senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.

apartmán

appartement franc.

štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.

office /ofis/

ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.

separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.

odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.

kino gréc.

biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.

music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.

amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.

promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.

foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.

aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.

kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.

lobby

loby

lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.

klub

klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.

ordinácia lat.

ordinačka lat. hovor.

ambulancia franc. + lat.

ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.

separácia lat.

separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.

izolácia tal.-franc.

izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.

maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.

resuscitačka

reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.

solárium lat. lek.

solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.

komora gréc.-lat.

špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.

magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.

depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.

bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.

ložament

ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.

garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.

budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.

frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.

štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.

pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

sejf

safe /sejf/ angl.

trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.

klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.

študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.

auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.

kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.

ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.

laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.

byro franc.

kancelária lat.

kancel lat. slang.

office /ofis/

ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.

historické pojmy

talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.

protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.

átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.

exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.

tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.

ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.

cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.

dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.

apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.

oleotéka lat. + gréc. hist.

unctorium /-któ/

unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.

lakonikum gréc. vl. m.-lat.

sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.

tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.

frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.

caldarium /kal-/

kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.

birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.

kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.

galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.

antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.

kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.

cirk., voj., väzenská m.

baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.

sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.

kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.

dormitórium

dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.

cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.

závija (cela islamského pustovníka) arab.

kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.

korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.

cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.

salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.

parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.

geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

ústav

inštitúcia lat.

inštitút (ú., najmä vedecký al. vzdelávací) lat.

hospitál lat. hist.

špitál (cirk. al. svetský ú. pre chorých, starých a chudobných v stredoveku) lat.-nem. hist.

sanatórium (liečebný odborný ú. pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.

diakonia (u. poskytujúci pomoc v ľudskej núdzi ako súčasť kresťanského poslania) gréc.-lat.

invalidovňa (ú. pre zaopatrenie vojakov neschopných ďalšej služby pre zranenie, útulok pre voj. vyslúžilcov) lat.

múzeum (ú. zhromažďujúci, spracovávajúci a vystavujúci zbierky predmetov) gréc.-lat.

skanzen (múzeum ľudových stavieb v prírodnom prostredí) vl. m.

archív (ú. pre zhromažďovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.

tabulárim (štátny archív v starom Ríme, na Kapitole) lat. hist.

banka (peňažný a úverový ú.) tal.

emitent (banka dávajúca do obehu cenné papiere) lat. ekon.

forfaitér (banka kupujúca dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu) angl. obch. porovnaj sporiteľňa

gymnasion

gymnázion (ú. pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ú.) gréc.

penzionát (ú. pre výchovu mládeže, najmä dievčat, poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alumneum (ú. pri škole poskytujúci lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie žiakom počas reformácie) lat.

seminár (ú. pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ú. pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

pedagógium (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

preparandia (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar. porovnaj zariadenie 3nemocnicaškola 1

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)

inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.

ovoda (materská š.) maď. zastar.

gymnázium gréc.

gymko

gympel

gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.

reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.

lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.

konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.

univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.

technika (technická vysoká š.) gréc.

polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.

pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, matka živiteľka) lat. kniž.

preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.

polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.

elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.

trívium

triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.

normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.

kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.

technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.

public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.

grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.

high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.

teológia (bohoslovecká š.) gréc.

seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.

mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.

madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.

medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.

Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.

gymnasion

gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

hra

hra 1 (lit. dram. útvar pre divadlo)

dráma (najmä vážna h., jeden zo základných druhov umeleckej literatúry, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konania postáv) gréc.

tragédia (základný dram. útvar s vážnym obsahom, v kt. sa hrdina dostáva do konfliktu so silami silnejšími ako on, napr. osud, zákony a pod., a v zápase s nimi podlieha al. umiera, trúchlohra) gréc.

komédia (základný dram. útvar s veselým obsahom a so šťastným koncom, zmierením) gréc.

fraška (drsne, hrubo komická veselohra vysmievajúca sa najmä z hlúposti a vonkajšej podoby, so zápletkami zo všedného života) tal. lit.

farce /fars/

farsa (franc. fraška zameraná na ľudské slabosti a neresti, 14. – 16. st.) franc. div.

sotie /soti/ (franc. stredoveká satirická fraška) franc. lit.

atellána (juhotal. improvizovaná ľudová fraška) vl. m. div.

buffa

buffonáda (prehnaná fraška) tal. div.

nó (žáner jap. tradičného divadla s tancom, recitáciou, so spevom a s hudbou) jap. div.

kjógen (krátka fraška vložená do predstavenia divadla nó) jap.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná veselohra vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

vaudeville /vódvil/ (veselohra so spevmi a tancami, pôvodne franc. 18. st.) franc. lit. div.

commedia dell’arte /ko-/ (tal. improvizovaná profesionálna veselohra) tal.

harlekyniáda (tal. veselohra, v kt. vystupuje komická postava v pestrom kostýme) tal. div.

klauniáda

klaunéria (komické vystúpenie) angl.

tragikomédia (h. spájajúca prvky trúchlohry a veselohry) gréc.

tragifraška (h. spájajúca extrémne prvky trúchlohry a veselohry) gréc. + tal.

doudráma (dráma pre dve postavy) lat. + gréc.

monodráma (dráma pre jednu postavu) gréc.

konverzačka (h. založená na rozhovoroch postáv, najmä vtipných) lat. hovor.

opera (hudobnodram. dielo hrané na scéne, spevohra) tal.

opera seria (vážna opera) tal.

opera semiseria (polovážna opera) tal.

opera buffa (komická opera) tal.

singspiel /zingšpíl/ (nem. a rak. komická opera s hovorenými dialógmi) nem. hud.

masque /másk/ (angl. dvorná h. s hudbou a tancom, 16. – 17. st.) arab.-franc.

ballad opera /beled/ (angl. ľudová h. so spevmi, 18. st.) angl. div.

zarzuela /sarsu-/ (špan. div. útvar spájajúci spev a recitáciu, ľudová spevohra) špan. div. hud.

pasticcio /-čo/ (baroková opera zložená z častí iných diel) tal. hud.

opereta (druh hud. divadla so zábavným dejom, s hovorenými slovom a tancami) tal. div.

muzikál (hud. zábavná h. spájajúca reč, spev, hudbu a tanec) angl.

balet (javiskové tan. dielo) tal.

melodráma (dram. útvar, činohra spojená s hudbou, prednes básne al. činohra sprevádzaná hudbou) gréc.

pantomíma (dram. útvar, pri kt. sa dej vyjadruje výhradne pohybmi tela a tváre, bez slov, nemohra) gréc.

aktovka (h. s jedným dejstvom) lat.

auto (špan. jednoaktová h.) špan. div.

proverb (krátka veselohra rozvádzajúca obsah príslovia al. porekadla, jednoaktovka) lat. div. lit.

naumachia (h. napodobujúca veľkú námornú bitku) gréc. odb.

feéria (rozprávková výpravná h.) franc.

pastorála

pastorela (h. s motívmi z pastierskeho života) tal. lit.

dilégia (dvojdielna dráma v starom Grécku) gréc. hist.

flyax (karikatúrne mimické vystúpenie s maskovanými hercami v starom Grécku) gréc. div.

praetexta /pre-/

praetextata /pre-/ (vážna starorím. h. s námetom z bájnych čias, rímskej histórie a pod.) lat.

palliata (starorím. veselohra, podľa gréc. vzoru) lat. div.

ludi /lúdý/ (pohybové slávnostné verejné hry v starom Ríme) lat. hist.

mirákulum (stredoveká náb. h. zobrazujúca legendárne zázraky svätcov) lat. lit.

moralita (stredoveká alegorická dráma s mravným poučením) lat. lit.

mystérium (stredoveká dráma s bohoslužobným obsahom) gréc. lat. lit.

intermédia

interlúdia lat. div. plur.

interlúdium (medzihra hraná v prestávke medzi dejstvami; pôvodne medziaktová stredoveká a renesančná fraška) lat. div.

entremés (špan. komická medzihra hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.

extempore (nečakaná, nepripravená h., prídavok herca do textu hry) lat. div.

improvizácia (herecké vystúpenie bez predchádzajúcej prípravy) tal.-franc.

forbína (herecké vystúpenie v prestávke medzi dejstvami na mieste pred oponou) nem. div. slang.

dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)

signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.

litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.

letter (písmeno) angl. polygr.

graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.

typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.

index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

stenéma

steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.

hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.

digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.

digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.

trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno

cifra (číslica) arab.-nem.

alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.

filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.

kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.

kustoda

kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.

vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.

hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, tu sú levy) lat.

triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.

stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.

signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.

šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.

parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.

tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.

symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.

signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.

piktograf

piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.

ideogram

ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.

logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.

brand (obchodná značka) angl.

trademark

trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.

woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.

made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, vyrobené v) angl.

tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.

stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.

míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.

hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.

punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.

ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.

invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.

fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, vytvoril, vyhotovil) lat. výtv.

excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.

kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.

signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.

exlibris

ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.

supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.

signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, high fidelity) angl. skr.

dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.

méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.

nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y

segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.

neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.

repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.

tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.

ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.

akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.

colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.

ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.

kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.

adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.

emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.

smiley /smajli/

smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

potreba

potreba 1 (stav, v kt. je niečo žiadané, nevyhnutné)

grafománia

grafomanstvo (chorobná nutkavá p. písať) gréc.

ergaziománia (chorobná nutkavá p. činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

dromománia

pariománia (chorobná naliehavá p. úteku bez cieľa a plánu, túlavosť) gréc. lek.

poriománia gréc. lek.

ekdománia (nutkavá p., túžba po cestovaní) gréc. kniž.

herostratizmus (chorobná p. stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

pro domo /dó-/

pro foro interno /-fó - nó/ (pre vlastnú p., pre vnútornú p., pre seba, dôverne) lat. kniž.

pro usu interno /úzu/ (pre vnútornú p.) lat. kniž.

pro foro externo (pre verejnú p., pre verejnosť) lat. kniž.

secundum usum /-kun- uzum/ (podľa p.) lat. kniž.

ex tempore (podľa p., v čase p., príležitostne) lat. kniž.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 461. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.