Výsledky vyhľadávania

škára

fuga (trhlina, medzera) nem. hovor.
scamilla /ska-/ (úzka š. pri styku kamenných kvádrov; otvorená š. vyrovnávajúca malé pohyby hmôt medzi podporou, stĺpom a trámovím) gréc.-lat. archit.
pór (malý, drobný otvor, dutina, prieduch, štrbina) gréc.-lat. porovnaj medzeraštrbina

ohnutie

cirkumflecia (otočenie, ovinutie) lat. lek.
inflexia (ohyb, ohýbanie, zahýbanie) lat. odb.
flexia (ohýbanie) lat. lek.
flexúra (ohyb, zakrivenie) lat. geol. anat.
falc nem. odb. slang.
fuga (drážka, záhyb, žliabok) nem. hovor.
anteflexia (o. orgánu smerom dopredu) lat. lek.
retroflexia lat. odb.
retroverzia (o. orgánu smerom dozadu) lat. lek.
lateroflexia (o. orgánu do boku) lat. lek.
lordóza (prirodzené dopredu) gréc. lek.
hyperlordóza (nadmerné, chorobné o. hrudnej časti ľudskej chrbtice dopredu) gréc. lek.
kyfóza (prirodzené o. hrudnej časti ľudskej chrbtice dozadu vypuklo) gréc. lek.
hyperkyfóza (nadmerné, chorobné o. hrudnej časti ľudskej chrbtice dozadu vypuklo) gréc. lek.
gibbus (neprirodzené o. chrbtice, hrb) lat. lek.
kyfoskolióza (vybočenie chrbtice dozadu a nabok) gréc. lek.
opistotonus (oblúkovité prehnutie tela dozadu pri kŕčoch chrbtového svalstva) gréc. lek.
senkovanie (ohýbanie skla) nem. sklár.
plika (prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.
difrakcia (zmena smeru šírennia žiarenia, ohyb žiarenia) lat. fyz.
reotropizmus (o. orgánov v závislosti od prúdu vody) gréc. biol. r. koreňov
plagiotropizmus (o. rastlinného orgánu vplyvom zemskej príťažlivosti) gréc. bot. porovnaj pohyb 1

medzera

incizúra lat. lek.
lakúna lat. odb.
spacium /-pá-/ lat. kniž.
špácia lat. hovor.
fuga (škára, trhlina) nem. hovor.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie) lat.
scamilla /ska-/ (úzka škára pri styku kamenných kvádrov; otvorená škára vyrovnávajúca malé pohyby hmôt medzi podporou, stĺpom a trámovím) gréc.-lat. archit.
interkolumnium (m., vzdialenosť medzi stĺpmi) lat. archit.
gap /gep/ (prepad) angl. ekon.
hiát (otvor, m. kosti, svalu a pod.) lat. anat.
tréma (vrodená m. medzi hornými rezákmi) gréc. lek.
diastéma (m. medzi strednými hornými rezákmi človeka; m. v zubnom rade u niektorých cicavcov) gréc. lek. zool. antr.
interlinia (m. medzi riadkami notovej osnovy) lat. hud. porovnaj trhlina

žliabok

žliabok 2 (zárez, ryha na súčiatskach a pod.)
falc nem. odb. slang.
fuga (drážka, záhyb, ohyb) nem. hovor.
nuta (drážka v omietke okolo dvernej zárubne) nem. stav.
kanelúra (ž. na drieku antického stĺpa, piliera a pod.) franc. archit.
trochilos (vodorovný ž., ustupujúci spojovací al. vzperný článok pätky antického stĺpa) gréc. archit.

trhlina

fuga (medzera, škára) nem. hovor.
ruptúra (zlom; t. v tkanive, roztrhnutie lek.) lat.
fisúra (štrbina, rozštiepenie kože, sliznice a pod.) lat. anat. lek.
stria (trhlinka v spojivovej vrstve kože, najmä na bruchu tehotných žien) lat. lek.
ragáda (trhlinka kože okolo prsnej bradavky al. v kútikoch úst) gréc. lek.
krakela (t. na obraze, v laku al. farbe spôsobená nerovnakým schnutím podkladu a farieb) franc. výtv.
fléra (prasklina v skle, kt. neprechádza celou hrúbkou skla) franc. sklár.
litokláza (puklina v zemskej kôre) gréc. geol.
katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

záhyb

falc nem. odb. slang.
fuga (žliabok, drážka, ohyb) nem. hovor.
falda (z. na látke) nem. hovor.
plisé (pravidelné zažehlené drobné záhyby na tkanine) franc. krajč.
puk (hrana, priehyb na odeve vzniknutý zožehlením látky) nem. hovor.
zámik (prešitý z. na ozdobu) nem.
fodra (z. na ženských šatách, sukni, sklad, náber) ? hovor.
vrap (sklad, zriasenie látky naskladanej za mokra a vysušenej) nem.
léga (ozdobný pás, pruh, z. al. obruba na okraji al. ploche látky) nem. krajč.
plika (riasa) lat. anat.
marsupium (kožný z. na bruchu vačkovcov, vak) gréc.-lat. zool. porovnaj ohnutieriasa 1

výbušnina

ekrazit franc. voj.
lyddit (v. s hlavnou zložkou kyselinou pikrovou) vl. m. voj.
dynamit (v. s hlavnou zložkou nitroglycerínom) gréc. tech.
dynamon (v. s hlavnou zložkou dusičnanom amónnym) gréc. tech.
amonit (bezpečnostná v. z liadku) gréc. tech.
amonal (bezpečnostná v. z liadku a hliníka) gréc. + lat. tech.
pentrit (citlivá v. používaná ako náplň do rozbušiek, streliva a pod.) um. chem.
tetryl (v. do rozbušiek a nábojov) gréc. chem.
pentolit (liata zmes pentitu a tritolu ako trhavina) um. chem. tech.
trinitrotoluén [TNT] (najdôležitejšia voj. trhavina) gréc. + vl. m.
oktogén (veľmi trieštivá kryštalická v.) gréc. chem.
fugas (výbušná nálož ukladaná do zeme al. pod vodu, s veľkou ničivou silou) franc. voj.
semtex (plastická v. čes. výroby) vl. m.
plastik (v. zložená z výbušnej trhaviny a tvárneho spojiva) gréc. chem.
bomba tal. voj.
puma (kovový obal naplnený výbušninou) gréc.-franc.
petarda (závesná trieštivá bomba vybuchujúca pomocou zápalnej šnúry hist.; v. so silným svetelným a zvukovým účinkom, delobuch) franc.
patróna (nálož) franc.-nem.
mína (riadená al. samočinná nálož trhavín vo zvláštnom obale) lat.

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň