Výsledky vyhľadávania

čiapka

čiapka
rádionka
rádiovka (mäkká plochá okrúhla č. bez striešky, štítka so stopkou) lat. hovor.
baret
baretka (mäkká plochá okrúhla al. štvorcová č. bez striešky) franc.
debilka (pletená zimná č. s prevráteným okrajom a brmbolcom) lat. slang.
ušianka (zimná č. s výložkami, najmä kožušinovými, chránidlami na uši) rus.
papacha (vysoká teplá kožušinová č., baranica rus. typu) turk.-rus.
šiltovka (č. so štítkom,tienidlom, strieškou) nem. hovor.
džokejka (šiltovka nosená dostihovými jazdcami) angl.
brigadírka (plochá šiltovka, najmä voj.) franc. hovor.
furážka (rus. šiltovka, súčasť uniformy, kroja) rus.
baseballka /bejzbol-/
bejzbalka (č. podobná č. hráčov bejzbalu) angl.
matrózka (námornícka č.) nem. hovor. zastar.
aksamietka (č. zo zamatu) gréc. zastar.
bašlik
bašlík (zimná č. prispôsobená aj na zaviazanie okolo krku, kapucňa s dlhými koncami) turk.-rus.
kukla (prikrývka hlavy s otvorom na tvár chrániaca aj krk a uši, ochranná maska) lat.-nem.
pileolus (hodvábna okrúhla č. katolíckych duchovných) lat.
solideo (okrúhla čiapočka vyšších katolíckych hodnostárov) lat. cirk.
biret (bohoslužobná plochá č. katolíckych kňazov vystužená priečnymi rebrami) lat.-tal.
mitra gréc.
infula (orient. prikrývka hlavy panovníkov a duchovných; bohoslužobná prikrývka hlavy katolíckych hodnostárov zošitá z dvoch častí hore špicatých) lat. cirk.
tiara (prikrývka hlavy babylonských a perz. vládcov; trojitá koruna, kt. používali do 1963 pápeži) orient.-lat.
konfederátka (štvorrohá poľ. č.) lat.-poľ.
kučma (maď. kožušinová č., baranica) maď. zastar.
jarmulka (zamatová žid. č.) poľ. + hebr.
frýgická č. (kužeľovitá č. nosená počas Franc. revolúcie, s horným cípom prehnutým dopredu) vl. m. hist.
ťubatejka (stredoázijská pestro vyšívaná č., najmä okrúhla) turk.-rus.
fez (orient. plstená č. tvaru zrezaného kužeľa) vl. m.
tarbuš
tarbúš (fez, najmä červený) arab. zried.
turban (mužská orient. prikrývka hlavy zo zvinutého pruhu látky okolo hlavy) perz.
ihrám (prikrývka hlavy ind. žien) arab.
pileus (plstená č. bez okraja dávaná v staroveku prepusteným otrokom) lat. hist.
hennin /enen/ (dámska prikrývka hlavy v tvare vysokého kužeľa potiahnutého látkou a s priehľadným závojom na zadnej strane, 15. st.) franc.
toka (č. ozdobená perami, v heraldike) franc.
kalpak
kolpak (vysoká kožušinová č. používaná jazdectvom) tur.
kadetka (vysoká tvrdá č., súčasť voj. uniformy) franc. hovor. zastar.
helma
helmica (ochranná prikrývka hlavy z pevného materiálu, prilba) nem.
čákov (č. podobná voj. prilbe) ? porovnaj klobúkprilba

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gymko
gympel
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
trívium
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnasion
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.