Výsledky vyhľadávania

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

vrstva

vrstva 2 (skupina ľudí)
pozícia lat.
status (postavenie v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.
kasta (uzavretá, výsadná spoločenská v.) špan.
elita (skupina ľudí s vedúcim postavením v spoločnosti al. jej zložkách) franc. sociol.
nobilita (výsadná, popredná, bohatá, vyššia v.) lat. kniž.
oligarchia (malá vládnuca skupina niekoľkých osôb) gréc. polit.
plutokracia (bohatá vládnuca v.) gréc.
aristokracia (spoločenská v., jej časť požívajúca výsady, výhody) gréc.
patriciát (najmajetnejšia v. mešťanov) lat. hist.
buržoázia (bohatá al. vládnuca spoločenská v.; bohaté mestské obyvateľstvo za feudalizmu) franc.
establishment /-išm/ (najvyššia vládnuca v., skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy, vedúce osobnosti verejného života) angl. polit. publ. i pejor.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia spoločnosť) angl. publ.
lobi (skupina vplyvných osôb presadzujúca svoje záujmy) angl.
byrokracia (vrstva profesionálne pracujúca v správe a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo) franc. + gréc.
luza (deklasovaná spoločenská v., zberba) nem. pejor.
plebs (v. jednoduchých chudobných občanov, prostý ľud, chudoba) lat. aj pejor.
proletariát (najchudobnejšia v. chudákov, bedárov, chudoba; revolučná robotnícka v., v. námedzne pracujúcich marx.) lat.
lumpenproletariát (nízka spoločenská v., kt. sa neživí prácou, tuláci, žobráci, spodina spoločnosti) nem. + lat.
hippies /-pis/ (spoločenská v. stúpenecov únikového protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže 2. polovice 60. rokov vyznačujúceho sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog) angl. slang.
yuppies /jupís/ (spoločenská v., mladí cieľavedomí muži usilujúci sa o kariéru al. bohatí z obchodovania) angl.
théti /té-/ (najnižia občianska v. v starovekých Aténach) gréc.
patriciát (v. urodzených plnoprávnych občanov v starom Ríme) lat. hist.
nobilita (výsadná v. v starom Ríme) lat.
equites /ekvi-/ (druhý najmocnejší stav v starom Ríme, jazdci) lat.
plebs (v. slobodných občanov bez polit. vplyvu v starom Ríme) lat.
šľachta (vládnuca v. vo feudálnej spoločnosti) nem.
aristokracia (šľachta, najmä veľkí vlastníci pôdy) gréc. hist.
gentry /džen-/ (uhor., angl. nižšia šľachta, najmä vidiecka, zemianstvo) angl.
nobilita (popredná šľachta, bohatá spoločenská v.) lat. kniž.
opričnina (služobná šľachta cára Ivana Hrozného vykonávajúca osobnú stráž) rus. hist.
vlasteli (šľachta v stredovekom Chorvátsku, Bosne a Srbsku) srb.chorv.
eta (postihovaná v. v stredovekom Japonsku odvodzujúca svoj pôvod od stredovekej kasty nečistých) jap.
hinin (najnižšia vrstva v stredovekom Japonsku) jap.
heimin (vrstva v stredovekom Japonsku, roľníci, umelci, obchodníci) jap.
kozáci (voj. v. v južných oblastiach Ruska, od 14.st.) tur.-rus.
mameluci (vládnuca voj. v. v Egypte, Sýrii a Mezopotámii, 1250 – 1517) arab. hist.
varna sanskrt
kasta (uzatvorená skupina ľudí vykonávajúcich dedičné povolania, najmä v Indii) špan.
páriovia (najnižšia bezprávna spoločenská trieda, kasta v Indii a Barme, nedotknuteľní) tamil.
šúdrovia (najnižšia kasta v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrijovia (druhá kasta v Indii, vládci a bojovníci) sanskrt
váišjovia (tretia kasta v Indii) sanskrt
bráhmani (najvyššia kasta v Indii) sanskrit

spoločnosť

spoločnosť 1 (záujmové organizované združenie ľudí al. inštitúcií, spolok)
socio- (skupina) lat. v zlož. sl.
societa (spoločenstvo, združenie) lat. kniž. a odb.
organizácia (s. osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
klub (menší spolok na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
liga (spolková organizácia, spolok, zväz, združenie) tal. špan.
komora (združenie, organizácia na zastupovanie, podporu a ochranu stavovských záujmov) gréc.-lat.
fórum (organizácia povolaná niečo posúdiť) lat.
gestor (organizácia poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; organizácia poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu ekon. práv.) lat.
cirkev (náb. organizácia spájajúca veriacich) gréc.
kongregácia (zhromaždenie miestnej náb. obce v evanjelickej cikvi, jednota, bratstvo; spoločenstvo, združenie niekoľkých kláštorov toho istého rádu) lat. cirk.
eklézia (cirk. obec, cirkev) gréc. kniž.
denominácia (protestantské spoločenstvo, obec, cirkev vo Veľkej Británii a v USA) lat.
konvent (spoločenstvo, zhromaždenie, pôvodne rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
kontubernium (združenie protestantských duchovných v Uhorsku) lat. hist.
sodalita (katolícke laické bratstvo, najmä mariánske) lat. cirk.
thiasos /tiaz-/ (spolok sústredený okolo kultu) gréc. náb.
amfikktyónia (združenie obcí okolo významnej svätyne v starom Grécku) gréc. hist.
kongres (pravidelne zasadajúca s.) lat.
únia (združenie, spojenie, zjednotenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
Benelux (hosp. ú. medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom) skr. polit.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
societa (združenie, spoločenstvo) lat. kniž. a odb.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť; zduženie podnikov toho istého odboru) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom ekon.; odborová organizácia, odbory v niektorých krajinách; organizácia, zduženie záujmových skupín na ochranu spoločných záujmov) gréc.-lat.
aliancia (spojenectvo, najmä polit., spoločenstvo, spolok) lat. franc. kniž.
federácia (združenie, zväz polit., šport. al. odborových organizácií) lat.
konfederácia (združenie organizácií, zväz, zväzok, spolok; voľné združenie, spojenie, zväzok zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy polit.) lat.
union (združenie, zväz, spolok) lat. odb.
internacionála (medzinárodné polit. združenie, pôvodne robotníckej triedy) lat. hist. polit.
klan (pevne uzavretá s. na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, kmeň, potomstvo, rodina) kelt.-angl.
cech (stredoveká organizácia, združenie mestských remeselníkov s povinným členstvom) nem. hist.
gilda (združenie, spoločenstvo s hosp., náb. s stavovskými cieľmi, v stredoveku, napr. združenie kupcov chrániace ich záujmy) nem. hist.
fraternita (združenie, bratstvo, jednota remeselníckov al. živnosteníkov) lat. hist.
grémium (združenie, spoločenstvo osôb určitého zamerania, napr. obchodníkov, živnostníkov, stavovských organizácií) lat.
akciovka (účastinná s.) lat. hovor.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (účastinná s. v USA) angl.
société /-sieté/ (banková al. poisťovacia účastinná s.) franc. kniž.
limited (s. s ručením obmedzeným, pri mene firmy) angl. obch.
kompánia (obchodná s.) franc. hovor. expr.
company /kompani/ (obchodná s. vo Veľkej Británii) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná s. vo Francúzsku) franc.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná s. v USA, najmä akciová) lat.
korporácia (združenie osôb so spoločnými záujmami alebo úlohami, spolok) lat.
holding (obchodná s., kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
afilácia (obchodná s. zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (s. založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
agentúra lat.
agencia (s. vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky; výzvedná, podvratná organizácia) franc. zastar.
féma (tajná nacistická teroristická organizácia v Nemecku po 1. svetovej vojne) nem. hist.
milícia (ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
Ku-klux-klan (tajná protičernošská organizácia v USA) gréc. + kelt.
Interpol (medzinárodná nevládna organizácia združujúca kriminálne polície väčšiny štátov sveta)
faktor (obchodná s., kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
mafia (tajná protivládna opozičná s. na Sicílii a v južnom Taliansku, vzniknutá za napoleonských vojen; protispoločenské záujmové združenie vykonávajúce nelegálne obchody s tovarom, kt. prináša vysoký zisk, napr. s drogami, odcudzenými autami a pod.; tajné teroristické združenie v Taliansku a USA) tal.
narkomafia (mafia obchodujúca s narkotikami) gréc. + tal. hovor.
Cosa nostra /kosa/ (mafia v USA) tal.
jakuza (jap. teroristická organizácia, mafia) jap.
nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá skupina, krúžok) franc.
eklézia (uzavretá, vyhranená s.) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. skupina, najmä umelecká) franc.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia s.) angl. publ.
landsmanšaft (krajanská organizácia v SRN združujúca Nemcov odsunutých po 2. svetovej vojne) nem. polit.
skaut (organizácia zameraná na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl. hovor.
Penklub (medzinárodná organizácia spisovateľov so sídlom v Londýne) angl. skr.
penklub (s. voľne debatujúca o rôznych otázkach, najmä spoločenských) angl. pren. hovor.
collegium musicum /ko- muzikum/ (súkromná s. amatérskych a profesionálnych hudobníkov, 16. – 18. st.) lat. hud.
občina (združenie ľudí so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov a čiastočnou samosprávou v rodovom zriadení) rus. marx.
zádruha (staroslovan. s. s kolektívnou držbou pôdy) srb. chorv. hist.
komúna (združenie ľudí so spoločným, kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
komposesorát (spoločenstvo spoluvlastníkov šľachtickej pôdy) lat.

akosť

kvalita (súhrn vlastností, schopností výrobku, tovaru, služby na plnenie určených funkcií, hodnota, stav) lat.
bonita (dobrá a.) lat.
štandard (obvyklá, bežná, ustálená a.) angl.
inferiorita (horšia, nižšia a., podradnosť, menejcennosť) lat. kniž.
superiorita (lepšia, vyššia a., nadradenosť, prednosť) lat. kniž.
first class /först klás/ (vysoká, najvyššia a. tovaru a pod.) angl.
prima sorta (prvá a. tovaru) tal. obch.
chromatickosť (farebná a. svetla) gréc. fyz.
Hifi [skr. high fidelity] (kvalita, presnosť reprodukcie elektroakustických zariadení) angl. skr.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

presnosť

precíznosť lat.-franc. kniž.
akurátnosť lat. hovor.
akuratesa (dôkladnosť) franc.-nem. zastar. kniž.
detailizmus franc.
pedantnosť gréc.-tal. kniž.
punktičkárstvo (prepiata p., malichernosť, lipnutie na maličkostiach) lat.
diligencia (starostlivosť, svedomitosť, dôkladnosť, usilovnosť) lat.-franc.
pregnancia (stručnosť, výstižnosť, hutnosť, o výklade, výroku) lat.-franc. kniž.
exaktnosť (vedecká p., dôslednosť) lat.
akríbia (vedecká, úzkostlivá starostlivosť, dôkladnosť, svedomitosť) gréc. kniž.
Hifi (vernosť, kvalita reprodukcie u elektroakustických zariadení, skr. z high fidelity) angl. skr.