Výsledky vyhľadávania

česť

ad honorem /-nó-/ lat. kniž.
in honorem /-nó-/ (na č., počesť, poctu) lat. kniž.
honoris causa /-nó- kauza/ (na č., na poctu, v spojení s akademickým titulom) lat.
victis honos /viktis/ (č. porazeným) lat. kniž.

šľachtic

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

pocta

hold (veľký prejav p., úcty) nem.
ovácie (prejav p., úcty, vzdávanie p. s prejavmi nadšenia, nadšená p. potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.
standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.
proskynéza (najvyšší prejav úcty a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc.
honorácia (poctenie, odmena, odmenenie) lat.
in honorem /-nó-/ (na p., na česť, na počesť) lat. kniž.
honoris causa /-nó- kauza/ (na p., na česť, v spojení s akademickým titulom) lat. porovnaj úctaodmena

hra

hra 1 (lit. dram. útvar pre divadlo)
dráma (najmä vážna h., jeden zo základných druhov umeleckej literatúry, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konania postáv) gréc.
tragédia (základný dram. útvar s vážnym obsahom, v kt. sa hrdina dostáva do konfliktu so silami silnejšími ako on, napr. osud, zákony a pod., a v zápase s nimi podlieha al. umiera, trúchlohra) gréc.
komédia (základný dram. útvar s veselým obsahom a so šťastným koncom, zmierením) gréc.
fraška (drsne, hrubo komická veselohra vysmievajúca sa najmä z hlúposti a vonkajšej podoby, so zápletkami zo všedného života) tal. lit.
farce /fars/
farsa (franc. fraška zameraná na ľudské slabosti a neresti, 14. – 16. st.) franc. div.
sotie /soti/ (franc. stredoveká satirická fraška) franc. lit.
atellána (juhotal. improvizovaná ľudová fraška) vl. m. div.
buffonáda (prehnaná fraška) tal. div.
(žáner jap. tradičného divadla s tancom, recitáciou, so spevom a s hudbou) jap. div.
kjógen (krátka fraška vložená do predstavenia divadla nó) jap.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná veselohra vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
vaudeville /vódvil/ (veselohra so spevmi a tancami, pôvodne franc. 18. st.) franc. lit. div.
commedia dell’arte /ko-/ (tal. improvizovaná profesionálna veselohra) tal.
harlekyniáda (tal. veselohra, v kt. vystupuje komická postava v pestrom kostýme) tal. div.
klaunéria (komické vystúpenie) angl.
tragikomédia (h. spájajúca prvky trúchlohry a veselohry) gréc.
tragifraška (h. spájajúca extrémne prvky trúchlohry a veselohry) gréc. + tal.
doudráma (dráma pre dve postavy) lat. + gréc.
monodráma (dráma pre jednu postavu) gréc.
konverzačka (h. založená na rozhovoroch postáv, najmä vtipných) lat. hovor.
opera (hudobnodram. dielo hrané na scéne, spevohra) tal.
opera seria (vážna opera) tal.
opera semiseria (polovážna opera) tal.
opera buffa (komická opera) tal.
singspiel /zingšpíl/ (nem. a rak. komická opera s hovorenými dialógmi) nem. hud.
masque /másk/ (angl. dvorná h. s hudbou a tancom, 16. – 17. st.) arab.-franc.
ballad opera /beled/ (angl. ľudová h. so spevmi, 18. st.) angl. div.
zarzuela /sarsu-/ (špan. div. útvar spájajúci spev a recitáciu, ľudová spevohra) špan. div. hud.
pasticcio /-čo/ (baroková opera zložená z častí iných diel) tal. hud.
opereta (druh hud. divadla so zábavným dejom, s hovorenými slovom a tancami) tal. div.
muzikál (hud. zábavná h. spájajúca reč, spev, hudbu a tanec) angl.
balet (javiskové tan. dielo) tal.
melodráma (dram. útvar, činohra spojená s hudbou, prednes básne al. činohra sprevádzaná hudbou) gréc.
pantomíma (dram. útvar, pri kt. sa dej vyjadruje výhradne pohybmi tela a tváre, bez slov, nemohra) gréc.
aktovka (h. s jedným dejstvom) lat.
auto (špan. jednoaktová h.) špan. div.
proverb (krátka veselohra rozvádzajúca obsah príslovia al. porekadla, jednoaktovka) lat. div. lit.
naumachia (h. napodobujúca veľkú námornú bitku) gréc. odb.
feéria (rozprávková výpravná h.) franc.
pastorela (h. s motívmi z pastierskeho života) tal. lit.
dilégia (dvojdielna dráma v starom Grécku) gréc. hist.
flyax (karikatúrne mimické vystúpenie s maskovanými hercami v starom Grécku) gréc. div.
praetexta /pre-/
praetextata /pre-/ (vážna starorím. h. s námetom z bájnych čias, rímskej histórie a pod.) lat.
palliata (starorím. veselohra, podľa gréc. vzoru) lat. div.
ludi /lúdý/ (pohybové slávnostné verejné hry v starom Ríme) lat. hist.
mirákulum (stredoveká náb. h. zobrazujúca legendárne zázraky svätcov) lat. lit.
moralita (stredoveká alegorická dráma s mravným poučením) lat. lit.
mystérium (stredoveká dráma s bohoslužobným obsahom) gréc. lat. lit.
interlúdia lat. div. plur.
interlúdium (medzihra hraná v prestávke medzi dejstvami; pôvodne medziaktová stredoveká a renesančná fraška) lat. div.
entremés (špan. komická medzihra hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.
extempore (nečakaná, nepripravená h., prídavok herca do textu hry) lat. div.
improvizácia (herecké vystúpenie bez predchádzajúcej prípravy) tal.-franc.
forbína (herecké vystúpenie v prestávke medzi dejstvami na mieste pred oponou) nem. div. slang.
dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

zem

zem 2
terra (vymedzené územie) lat. kniž.
terra ignota /-nó-/ (neznáma z.) lat. kniž.
terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá z., kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž. porovnaj územie

vedomie

psyché (duch, myseľ) gréc. kniž.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
senzórium (duša) lat. lek. psych.
tabula rasa /ráza/ (myseľ, duša v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.
lucidita (jasné v. ako následok prechodného ústupu poruchy vedomia, zjasnenie v., svetlé okamžiky) lat. lek.
puruša (čisté nehybné v. v staroind. hinduistickom myslení, duša človeka) sanskrit
ad notam /nó-/
ad noticiam /-tí-/
ad informandum (na v.) lat. kniž. porovnaj duša 1

poschodie

etáž franc. kniž. zastar.
štok nem. hovor. zastar.
suterén (podzemné podlažie budovy) franc.
mezanín (p. medzi prízemím a prvým poschodím, zvýšené prízemie, medziposchodie) tal.
hyperoon (prvé p. starogréc. domu, kde bývali ženy a otrokyne) gréc. archit.
beletáž (hlavné, najdôležitejšie p. kaštieľa al. zámku so spoločenskými miestnosťami) franc. archit.
piano nobile /nó-/ (spravidla prvé, vyššie p. renesančných a barokových palácov, s reprezentačnými miestnosťami) tal. archit.

pán

pán 4 (boh, Boh)
in nomine Domini /nó-/ (v mene P.) lat. kniž. a náb. porovnaj boh

boh

teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
egyptskí bohovia
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Asklépios (b. lekárstva)
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Plutón (b. podsvetia)
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

územie

región lat.
zóna gréc. kniž. a odb.
rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terra (zem) lat. kniž.
terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.
terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.
interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.
intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.
kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.
areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.
megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.
oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.
ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.
rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.
front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.
etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.
doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.
kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.
enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.
exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.
koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.
kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.
pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.
barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.
marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.
trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.
mághreb /-gre-/
mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.
Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.
Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)
Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.
Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.
legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.
haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- gréc. v zlož. sl.
alétonym (občianske m. autora) gréc.
autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.
pseudonym (krycie m. autora) gréc.
nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.
andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.
in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.
otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.
firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.
topikum (miestne m.) gréc.
eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.
matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.
patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.
singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.
onymum (vlastné m.) gréc. lingv.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.
geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.
endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.
exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.
limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.
ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.
choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.
hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.
dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.
hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.
drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.
oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.
eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.
anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.
selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.
chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.
antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.
etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.
ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.
ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.
zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.
substantívum (podstatné m.) lat. lingv.
maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.
feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.
feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.
neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.
epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.
singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.
kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.
konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.
gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.
apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.
gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 22. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.