Výsledky vyhľadávania

navrhnutie, navrhovanie

designácia

dezignácia (určenie, označenie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.

projektovanie

projekcia (n. stavby, plánu stavby) lat. porovnaj návrh

určenie

destinácia lat. kniž.

špecifikácia

špecifikovanie (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzenie niečoho) lat. kniž. a odb.

precizovanie

precizácia (presné vyjadrenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.

determinácia (určenosť, vymedzenie pojmu a pod.) lat. log.

indikácia (stanovenie diagnostického al. liečebného postupu) lat. lek.

diagnóza (zistenie, rozoznanie, rozpoznanie, stanovenie príčin, stavu, napr. nemoci chorého) gréc. odb. lek.

kvantita (u. predmetov, javov podľa ich množstva) lat. filoz.

kvalita (u. predmetov, javov podľa vlastností, ktorými sa odlišujú od iných) lat. filoz.

kalibrovanie

kalibrácia (u. a označenie objemu) tal.-franc. tech.

periodizácia (u. časových úsekov, období) gréc.-lat.

terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.

chronológia (u. časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.

dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.

minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.

stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.

delimitácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.

definícia (slovné vymedzenie, výklad, objasnenie obsah, význam pojmu, výrazu) lat.

tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.

formulácia (slovné vyjadrenie, vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.

artikulácia (jasná, zreteľná, dôrazná formulácia, vyslovenie) lat. kniž.

kvotácia (rozdelenie na pomerné časti, diely, podiely, ich u.) lat. práv. ekon.

orientácia (u. polohy, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.

echolokácia (orientácia v priestore pomocou vysielania a vnímania odrazeného ultrazvuku) gréc. + lat. zool.

lokalizácia (u. miesta, umiestnenie; obmedzenie pôsobenia niečoho na iné miesto, miestne vymedzenie) lat.-franc.

lokácia (u. v priestore al. čase) lat. odb.

demarkácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vyznačenie hranice územia) franc.

instradácia (u. smerovej cesty a vlakových spojov pre zásielky) tal. pošt.

limitácia

limitovanie (u. hranice množstva, krajnej medze, ohraničenie, obmedzenie, vymedzenie) lat.

nominácia (menovité u. zostavy družstva) lat. šport.

systemizácia (stanovenie počtu a kvalifikácie pracovných síl) gréc.

delegovanie (u. právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti, poverenie výkonom činnosti) lat. ekon.

identifikácia (u. totožnosti, zhodnosti) lat.

rekognícia (u. totožnosti osoby, miesta al. veci svedkom al. obvineným) lat. práv. krim.

designácia

dezignácia (označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.

subsumpcia (u. práv. predpisu príslušného pre konkrétny prípad) lat. práv.

normalizácia

normovanie lat.

štandardizácia angl. kniž. a odb.

typizácia gréc.-lat.

unifikácia (u. jednotnosti niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, výrobkov a pod.) lat.

estimácia (ohodnotenie, ocenenie) lat.

evalvácia (u., vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.

taxácia

taxatúra

taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.

fixing (u. kurzu meny, cenných papierov a pod.) lat. peňaž.

katerizácia (u. autorského znaku kníh pri abecednom radení) vl. m.

esencia (podstata, jadro veci, podstatné u.) lat. kniž. filoz.

dasein /dázajn/ (u. predmetu ako konkrétne existujúceho, bytie tu) nem. filoz.

ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj výpočet

ustanovenie

nominácia (poverenie, menovanie) lat.

designácia

dezignácia (určenie, označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, poverenie funkciou) lat.

definitíva (trvalé u. v zamestnaneckom pomere v štátnej službe) lat. admin.

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

macher nem. hovor. expr.

šajba rus. slang.

frajer

štramák (znalec) nem. hovor.

profesionál lat.-angl.

profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.

fachman (dobrý o.) nem. hovor.

expert (znalec, poradca) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.

kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

káder franc.

kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.

suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.

fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.

technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.

polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.

introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.

nešikovný, zlý o. pozri neodborník

o. v medicíne pozri lekár

diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.

biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.

botanik gréc.

fytobiológ gréc. zastar.

fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.

zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.

antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológ (o. v telovede) gréc.

mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.

bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.

hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.

algológ lat. + gréc.

fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.

lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.

bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.

mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.

graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.

dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.

pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.

ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.

enológ (o. vo vinárstve) gréc.

fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.

entomológ gréc.

insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.

myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.

arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.

ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.

batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.

malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.

herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.

ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.

ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.

mammaliológ lat. + gréc.

teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.

hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.

kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.

zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.

epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.

paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.

paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.

agrológ

pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.

agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.

morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.

anatóm (o. v telovede) gréc. odb.

organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.

histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.

osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.

fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.

embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.

eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.

toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.

fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.

röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.

organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.

meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.

hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.

oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.

glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.

hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.

speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.

kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronóm gréc.

uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.

planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.

geograf (o. v zemepise) gréc.

geodet geol.

geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.

orograf (o. v horopise) gréc. geogr.

geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.

petrológ gréc.

petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.

mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.

seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.

vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.

montanista (o. v baníctve) lat.

topograf (o. v miestopise) gréc.

kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.

matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.

geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.

psychotronik

parapsychológ

ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.

ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.

prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.

demograf gréc.

populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.

psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.

sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.

politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.

stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

historik

historiograf (o. v dejepise) gréc.

logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.

chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.

archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.

štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

etnograf (o. v národopise) gréc.

etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.

folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.

lingvista (o. v jazykovede) lat.

filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.

lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.

lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.

morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.

bibliológ (o. v knihovede) gréc.

stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.

verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.

dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.

grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.

translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.

o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavista (slovan. národov) lat.

slovakista (Slovenska) lat.

bohemista (čes. krajín) lat.

polonista (Poľska) lat.

slovenista (Slovinska) lat.

sorabista (lužických Srbov) lat.

balkanista vl. m.

balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharista (Bulharska) vl. m.

albanista (Albánska) vl. m.

baltista (baltských národov) vl. m.

lituanista (Litvy) vl. m.

rusista (Ruska) vl. m.

hungarista (Maďarska) lat.

ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordista (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavista (škandinávskych národov) lat.

nederlandista (Holandska) hol.

romanista (románskych národov) lat.

italista (Talianska) vl. m.

hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalista

lusista (Portugalska) vl. m. lat.

anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabista (arab. národov) vl. m.

egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanista (národov Afriky) vl. m.

orientalista (ázijských a afrických národov) lat.

semitológ vl. m. + gréc.

semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológ (Číny) lat. + gréc.

japonista (Japonska) vl. m.

byzantológ (Byzancie) vl. m.

ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.

urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.

kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.

estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.

muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.

choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.

teatrológ (o. v div. vede) gréc.

filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.

heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.

vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.

filatelista gréc.-franc.

timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.

falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.

sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.

kulinár lat.

gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.

nutricionista (o. na správnu výživu) lat.

pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.

docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.

didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.

pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.

kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.

religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.

biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.

ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.

teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.

bócher (žid. bohoslovec) hebr.

ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.

softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.

astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.

kanonista lat.

dekretista

dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.

legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.

dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

maskér franc.

šminkár

šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.

vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.

metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.

technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.

textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.

architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.

garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.

finančník (o. v peňažníctve) franc.

kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.

terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

poverenie

akreditovanie

akreditácia (p. vykonávať činnosť, napr. p. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín) lat. odb.

nominácia (menovanie, ustanovenie) lat.

delegovanie (p. výkonom činnosti, určenie právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti) lat. ekon.

designácia

dezignácia (p. funkciou určenie, označenie, navrhnutie, ustanovenie niekoho do funkcie) lat.

autorizácia (povolenie, oprávnenie, schválenie) lat.

mandát (príkaz, zmocnenie, plná moc, splnomocnenie na nejaký úkon) lat. práv.

gescia (p. vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu) lat. ekon. práv.

dekrét (listina s úradným rozhodnutím, napr. poverením, menovaním) lat.

ordinácia (p. duchovnou službou v evanjelickej cirkvi, uvedenie do duchovného úradu) lat. cirk.

investitúra (uvedenie biskupa do úradu, udelenie léna biskupovi, menovanie biskupa) lat. cirk. hist. porovnaj splnomocnenie

zostavovanie

montáž (spájanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia

konštrukcia (skladanie, zostrojovanie, navrhovanie a zhotovovanie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.

kombinácia (z. rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.

štylizácia

štylizovanie (vyjadrovanie určitého textu) lat.

textácia (vyjadrovanie, tvorba, tvorenie jaz. prejavu) lat.

programovanie (vyhotovovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

inventarizácia (vyhotovovanie zoznamu a opisu predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

dramaturgia (výber, príprava, úprava repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

zloženie

štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.

systém (spôsob usporiadania určitého celku, stavba) gréc.

architektúra (organizačná štruktúra) gréc.

kompozícia (skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.

konštrukcia (navrhnutie a zhotovenie, zostrojenie, zostavenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.

textúra (vnútorné usporiadanie, väzba) lat. odb.

konštitúcia (stavba tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.

organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.

sortiment (z. druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

portfólio (z. zásoby cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.

batéria (zostava na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc. porovnaj stavba 2sústava

zostava

štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.

komplet (súbor, súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

garnitúra franc.

set (súbor predmetov tvoriacich určitý celok, súprava) angl.

figurácia (zoskupenie, zostavenie) lat.

konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.

kombinácia (z. rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.

figúra (obrazec, vzorec) lat.

batéria (z. rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu; z. na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc.

tabuľka lat.

tabela (z., prehľadné usporiadanie určitých údajov, prehľadne usporiadaný súpis, zoznam) lat. odb. a zast.

stavba

stavba 2 (spôsob usporiadania častí do celku, zloženie)

štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky; usporiadanie prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy) lat.

architektúra (organizačná štruktúra) gréc.

systém (spôsob usporiadania určitého celku) gréc.

kompozícia (zloženie, skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, s. umeleckého diela) lat.

choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.

konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, technického riešenia, geometrického útvaru; s. tela, telesná sústava) lat.

konštitúcia (s. tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.

anatómia (s. rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, jeho častí a orgánov) gréc.

organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.

gramatika (s. jazyka, sústava pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

morfológia (s. slova, tvaroslovie) gréc. lingv.

syntax (s. viet a súvetí) gréc. lingv.

suprasyntax lat. + gréc.

hypersyntax (nadvetná syntax) gréc. lingv.

tektonika (vnútorná s. umeleckého diela) gréc. porovnaj zloženie

sústava

systém (súbor prvkov spätých vzťahmi, spôsob usporiadania určitého celku) gréc.

subsystém (čiastková s.) lat. + gréc. kniž. a odb.

štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.

režim (s. zásad, nástrojov, prostriedkov na usmerňovanie) franc. odb.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná časť, s., napr. stavby, kostra) gréc. stav.

konštrukcia (s., zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru; s. tela, telesná s.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá s. stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca s.) franc. hovor. pejor.

trakt (s. ústrojov) lat. anat.

éra (s. počítania rokov od určitej udalosti, letopočet) lat.

galaxia (hviezdna s. obsahujúca milióny až stovky miliárd hviezd) gréc. astron.

geocentrický systém

geocentrická s. (svetová s., systém považujúca nehybnú Zem za stred vesmíru) gréc. + lat.

heliocentrický systém

heliocentrická s. (svetová s., systém, v kt. je Slnko stredom planetárnej s.) gréc. + lat.

disperzia (nerovnorodá s. obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.

koloid (viaczložková látka, v kt. je rozptýlená iná látka, častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.

emulzia (koloidná s., kvapalina v kvapaline) lat.

lyosól (k. s., pevná látka v kvapaline) gréc.

hydrosól (koloidná s., pevná látka vo vode) gréc.

aerosól (koloidná s., pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.

suspenzia (s., v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem. porovnaj zmes

SI (medzinárodná s. meracích jednotiek) franc. skr.

SECAM (systém farebnej televízie franc. pôvodu) franc. skr. tech.

PAL (systém farebnej televízie od firmy Telefunken z NSR) angl. skr. tech.

interkom

interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopr. prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné spojenie posádky) lat.

kameralistika (s. fin. a účtovníckych zásad pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

monometalizmus (peňažný systém založený na jednom zo vzácnych kovov) gréc. ekon.

bimetalizmus (peňažný systém založený na obidvoch vzácnych kovoch) gréc. ekon.

s. písma pozri písmo 1

s. práv. noriem pozri právo 2

náb. s. pozri vierouka

s. riadenia pozri riadenie 1

s. vlády pozri vláda

s. cvičení pozri cvičenie 1

koreňová s. pozri koreň 1 porovnaj súbor 1zloženiezriadenie