Výsledky vyhľadávania

určenie

destinácia lat. kniž.
špecifikovanie (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzenie niečoho) lat. kniž. a odb.
precizácia (presné vyjadrenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
determinácia (určenosť, vymedzenie pojmu a pod.) lat. log.
indikácia (stanovenie diagnostického al. liečebného postupu) lat. lek.
diagnóza (zistenie, rozoznanie, rozpoznanie, stanovenie príčin, stavu, napr. nemoci chorého) gréc. odb. lek.
kvantita (u. predmetov, javov podľa ich množstva) lat. filoz.
kvalita (u. predmetov, javov podľa vlastností, ktorými sa odlišujú od iných) lat. filoz.
kalibrácia (u. a označenie objemu) tal.-franc. tech.
periodizácia (u. časových úsekov, období) gréc.-lat.
terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.
chronológia (u. časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
delimitácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, objasnenie obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
formulácia (slovné vyjadrenie, vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasná, zreteľná, dôrazná formulácia, vyslovenie) lat. kniž.
kvotácia (rozdelenie na pomerné časti, diely, podiely, ich u.) lat. práv. ekon.
orientácia (u. polohy, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
echolokácia (orientácia v priestore pomocou vysielania a vnímania odrazeného ultrazvuku) gréc. + lat. zool.
lokalizácia (u. miesta, umiestnenie; obmedzenie pôsobenia niečoho na iné miesto, miestne vymedzenie) lat.-franc.
lokácia (u. v priestore al. čase) lat. odb.
demarkácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vyznačenie hranice územia) franc.
instradácia (u. smerovej cesty a vlakových spojov pre zásielky) tal. pošt.
limitovanie (u. hranice množstva, krajnej medze, ohraničenie, obmedzenie, vymedzenie) lat.
nominácia (menovité u. zostavy družstva) lat. šport.
systemizácia (stanovenie počtu a kvalifikácie pracovných síl) gréc.
delegovanie (u. právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti, poverenie výkonom činnosti) lat. ekon.
identifikácia (u. totožnosti, zhodnosti) lat.
rekognícia (u. totožnosti osoby, miesta al. veci svedkom al. obvineným) lat. práv. krim.
dezignácia (označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.
subsumpcia (u. práv. predpisu príslušného pre konkrétny prípad) lat. práv.
štandardizácia angl. kniž. a odb.
typizácia gréc.-lat.
unifikácia (u. jednotnosti niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, výrobkov a pod.) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie) lat.
evalvácia (u., vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
fixing (u. kurzu meny, cenných papierov a pod.) lat. peňaž.
katerizácia (u. autorského znaku kníh pri abecednom radení) vl. m.
esencia (podstata, jadro veci, podstatné u.) lat. kniž. filoz.
dasein /dázajn/ (u. predmetu ako konkrétne existujúceho, bytie tu) nem. filoz.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj výpočet

vytýčenie

vytýčenie 1 (určenie; vyznačenie)
delimitácia (určenie, rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie) lat. d. hranice, úlohy, právomoci
trasa (v. cesty al. komunikácie, vytýčený smer pohybu al. komunikácie) franc.
trasovanie (v. smeru komunikácie podľa projektu) franc. geod. stav.
balisáž (v. plavebnej dráhy značkami) franc. lod.

spresnenie, spresňovanie

špecifikovanie (určenie, určovanie, vymedzenie, vymedzovanie niečoho bližšie, podrobnejšie, presnejšie) lat. kniž. a odb.
precizácia (presné vyjadrenie, vyjadrovanie, určenie, určovanie) lat.-franc. kniž.

hodnotenie

kvalifikácia (posudzovanie, zhodnotenie, najmä odb.) lat.
klasifikácia (h. školských výsledkov, výkonov, známkovanie) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie, oceňovanie) lat.
evalvácia (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
bilancia (súhrnné h. výsledkov určitej činnosti, porovnanie kladov a nedostatkov) lat.
ranking /ren-/ (h. v športe) angl.
utilitarizmus (h. javov podľa ich užitočnosti) lat.
kritika (posúdenie, posudzovanie, napr. umeleckých al. vedeckých diel, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.
pranier (ostrá verejná kritika, verejná potupa, pokarhanie, odsúdenie) nem. pren.
anotácia (krátke h. lit. diela s údajmi o autorovi, zameraní a pod., opis podstatných faktov) lat.
recenzenstvo (posudzovanie umeleckého al. vedeckého diela) lat.
screening /skríning/ (h. súladu, zlučiteľnosti práva kandidátskej krajiny s pravidlami Európskej únie) angl.
rating /rejt-/ (posúdenie, posudzovanie stavu, kvality, vlastností, postavenia, schopností podľa stanovených pravidiel odb.; h. stavu a spôsobilosti ekon., najmä štátu, banky, firmy, splniť svoje záväzky ekon. a fin.) angl.
objektívnosť (nestranné, nezaujaté h., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
subjektívnosť (osobné, zaujaté h. podmienené osobnými pocitmi a postojmi, zaujatosť, jednostrannosť) lat.
optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.
pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, beznádejné posudzovanie, smutné naladenie, náhľad) lat.
koštovka (h. kvality potravín zmyslami, zisťovanie chuti, ochutnávanie, ochutnávka) nem. hovor. potrav.
someliérstvo (degustácia vína)
organoleptika (zmyslové posudzovanie kvality potravín) gréc. potrav.
kazuistika (sústavné a podrobné h. správania z hľadiska náb. prikázaní) lat. teol.
halóefekt (h. druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat.
egoizmus (nekritické h. vlastnej osoby, sebapresadzovanie) lat.
oponentúra (posúdenie vedeckej al. odbornej práce) lat.
habilitácia (udelenie al. dosiahnutie vedecko-pedagogickej hodnosti, docentúry na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.
atestácia (skúška, h. kvalifikácie, schopností al. spôsobilosti, napr. lekára) lat.
bonitácia (zisťovanie akosti, oceňovanie) lat. porovnaj skúška 1

vyčíslenie

kvantifikácia (vyjadrenie hodnôt, vecí, javov v číslach) lat.
evalvácia (v., určenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxovanie (v., určenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb. porovnaj výpočet

ohraničenie

limitovanie (určenie hranice množstva, krajnej medze, obmedzenie, vymedzenie) lat.
delimitácia (určenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.
terminácia (vymedzenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.
extinkcia (o. nákazy) lat. lek. porovnaj určenievymedzenie

poverenie

akreditácia (p. vykonávať činnosť, napr. p. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín) lat. odb.
nominácia (menovanie, ustanovenie) lat.
delegovanie (p. výkonom činnosti, určenie právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti) lat. ekon.
dezignácia (p. funkciou určenie, označenie, navrhnutie, ustanovenie niekoho do funkcie) lat.
autorizácia (povolenie, oprávnenie, schválenie) lat.
mandát (príkaz, zmocnenie, plná moc, splnomocnenie na nejaký úkon) lat. práv.
gescia (p. vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu) lat. ekon. práv.
dekrét (listina s úradným rozhodnutím, napr. poverením, menovaním) lat.
ordinácia (p. duchovnou službou v evanjelickej cirkvi, uvedenie do duchovného úradu) lat. cirk.
investitúra (uvedenie biskupa do úradu, udelenie léna biskupovi, menovanie biskupa) lat. cirk. hist. porovnaj splnomocnenie

taktomer

metronóm (prístroj na určenie taktu, časomer na určenie hud. tempa) gréc. hud.

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

vyjadrenie

vyjadrenie 1 (prejav)
formulácia (slovné v., vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasné, zreteľné, dôrazné v., vyslovenie) lat. kniž.
konštatácia (zistenie, potvrdenie, oznámenie zistenej, poznanej skutočnosti) lat.-franc.
reprodukovanie (podanie slovami, zopakovanie slovami niečoho prežitého, počutého) lat.
kvantifikácia (v. hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčíslenie) lat.
expresívnosť (v. citového al. vôľového stavu al. postoja, citový vzťah hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
precizácia (presné v., určenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
tautológia (v. obsahu pojmu tými istými al. podobnými slovami) gréc. odb.
alegória (obrazné, prenesené v. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
perifráza (opisné v., opisný výraz, opis, nahradenie bežného výrazu opisom) gréc. lit. lingv.
elácia (v. vysokej miery vlastnosti, napr. preveľmi, veličizný) lat. lingv.
metafráza (opisné v. obsahu lit. textu, najmä prevod básne do prózy) gréc. lit.
irónia (v. výsmechu použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni) gréc.-lat.
brachylógia (stručné, zhustené, skratkovité v.) gréc.
asercia (v. uznania pravdivosti výroku) lat. log.
modálnosť (v. vzťahu hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv.
hendiadys (v. zloženého pojmu dvoma priradenými slovami) gréc. lit.
digitálne v. (v. informácie číselným údajom, číslicové v.) lat.-angl.
analógové v. (v. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
holler (najjednoduchšie hud. v. pocitu, citu, medzi zvolaním a spevom) angl. hud. porovnaj vyjadrovanieprejav 2

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 35. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.