Výsledky vyhľadávania

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

vláda

vláda 1 (najvyšší výkonný orgán štátnej moci)
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť) franc.
gouvernement /guvernmán/ (v., najmä na okupovanom území) franc.
administratíva (v., pôvodne v USA) lat.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795-1779) lat. hist.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.

krutovláda

satrapizmus (neobmedzená vláda jednej osoby, samovláda) gréc.
despotizmus gréc.
diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyranstvo (krutá, utláčateľská vláda, hrôzovláda; bezohľadné kruté násilie, bezohľadnosť, krutosť, surovosť, bezcitnosť, útlak) gréc. expr.
teror (kruté, hrubé násilie, najmä proti polit. odporcom, boj proti nim, hrôzovláda, prenasledovanie, utláčanie, zastrašovanie) lat.
terorizmus (vláda používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, násilenstvo) lat.

hrôzovláda

satrapizmus (neobmedzená vláda jednej osoby, samovláda, krutovláda) gréc.
despotizmus gréc.
diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyranstvo (krutá, utláčateľská vláda, hrôzovláda; bezohľadné kruté násilie, bezohľadnosť, krutosť, surovosť, bezcitnosť, útlak) gréc. expr.
teror (kruté, hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, boj proti nim, krutovláda, prenasledovanie, utláčanie, zastrašovanie) lat.
terorizmus (vláda používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, krutovláda, násilenstvo) lat.

samovláda

mokracia (s. jednej osoby) gréc.
satrapizmus (neobmedzená, teda aj zákonodarná vláda jednej osoby, t.j. panovníka, krutovláda) gréc.
despotizmus gréc.
diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (krutá, utláčateľská s., hrôzovláda; v starom Grécku hist.) gréc.
despocia (s. v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
principát (s. v starom Ríme za raného cisárstva) lat. hist.
dominát (s. v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
Vysoká porta (s. sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
cárizmus rus.
samoderžavie (s. v Rusku) rus. hist.

spojenectvo

aliancia (s., najmä polit., spoločenstvo, spolok) lat. franc. kniž.
koalícia (volebné, vládne s. polit. strán al. obranné, útočné s. štátov, spojenie, zoskupenie) lat.
bunt nem. zastar.
antanta (dohoda) franc. polit.
symachia (voj. s. v starom Grécku) gréc. hist.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (vláda troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist. porovnaj spoločenstvo 1

zbor

zbor 1 (organizovaná skupina ľudí)
kolégium (rada, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný z., napr. lekárov, rada) lat. lek.
kuratórium (z. správcov, správny výbor) lat.
grémium (správny z. vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie orgánu, úradu, podniku) lat.
tribunál (súdna rada, súdny dvor) lat. kniž. a práv.
aktív (z. funkcionárov a aktívnych členov určitej organizácie) lat.
corps (voj., dipl., študentský a pod. z.) angl.
misia (z. osôb s istým poslaním, najmä na zastupovanie štátu) lat.
jury /žiri/ (z. odborníkov, znalcov, kt. riadia súťaž, súťažná porota) franc.-angl.
kabinet (z. ministrov al jeho časť, vláda) franc.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
chunta, junta /chu-/ (dočasný výbor) špan.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795 – 1779) lat. hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind.
senát (z. sudcov, súd práv.; z. starších vážených občanov v starom Ríme, najvyššia štátna rada hist.) lat.
archonti (z. deviatich najvyšších úradníkov v starých Aténach) gréc. hist.
triumvirát (z. troch vládnucich mužov v starom Ríme, vláda troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy) lat. hist.
decemvirát (desaťčlenný z. vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
tresviri /-rés-/ (z. úradníkov so zvláštnymi úlohami v starom Ríme) lat. hist.
fetialovia (kňažský z. v starom Ríme, kt. vyhlasoval vojnu a uzatváral spojenecké zmluvy) lat. hist.
garda (z. ozbrojených dobrovoľníkov na podporu al. obranu polit. hnutia) franc.
generalita (najvyšší voj. veliteľský z.) lat. voj.
štáb (z. vyššieho voj. veliteľa na velenie vojskám, veliteľstvo) špan.-nem. voj.
légia (voj. dobrovoľnícky z.) lat.
heimwehr /hajmvér/ (ozbrojený z. dobrovoľníkov v Rakúsku namierený proti revolučnej ľavici, 1919 – 1936) nem. hist.
polícia (vnútorný bezpečnostný z., jednotky vnútornej bezpečnosti, bezpečnostné orgány štátu) gréc.-nem.
milícia (polícia v niektorých krajinách, napr. bývalý ZSSR) lat.
žandarméria (polícia v niektorých krajinách, v minulosti aj u nás) franc. kniž.
četníctvo (polícia v prvej ČSR na vidieku) srb. chorv. hist.
kripo (nem. kriminálna polícia) nem. skr.
Čeka (sov. tajná polit. polícia, 1917 – 1922) rus. skr.
NKVD (sov. tajná polit. polícia pred 2. svetovou vojnou) rus. skr.
KGB (sov. tajná polit. polícia, 1954 – 1999) rus. skr.
ochranka (tajná štátna polícia v cárskom Rusku, 1881 – 1917) rus. hist.
gestapo (tajná štátna polícia v nacistickom Nemecku) nem. skr.
Stasi /štázi/ (tajná štátna polícia v bývalej NDR) nem. skr.
Secret Service /sik- -vis/ (tajná štátna polícia vo Veľkej Británii) angl.
securitate /seku-/ (tajná štátna polícia v Rumunsku) rum. hist.
sigurancia (tajná štátna polícia v Rumunsku za monarchie) rum. hist.
SS (nacistické zločinecké bezpečnostné oddiely, ich organizácia, 1925 – 1945, z nem. Schutzstaffel)
SA (polovoj. úderné nacistické oddiely, ich organizácia, 1921 – 1945, z nem. Sturmabteillung) porovnaj útvar 2
kapitula (z. kanonikov, duchovných ustanovených biskupom na vykonávanie obradov) lat. cirk.
episkopát (z. biskupov určitého kraja al. štátu) gréc. cirk.
konzistórium (poradný z. pápeža zložený z kardinálov; poradný z. biskupa zložený z duchovných príslušnej diecézy) lat. cirk.
presbytérium (rada starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk. porovnaj rada 2zhromaždenie 1

zriadenie

režim (vládne, spoločenské z.) franc.
formácia (stupeň vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
republika (z. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
parlamentarizmus (z. založené na zákonodarnej moci zastupiteľského zboru poslancov) franc.
monarchia (z. založené na sústredení moci v rukách panovníka) gréc.
konštitučná monarchia (štátne z., v kt. je právomoc panovníka obmedzená ústavou) lat. gréc.
unitarizmus (štátne z., keď najvyššiu moc nad celým územím má ústredná vláda) lat. práv. polit.
dualizmus (štátne z. s dvoma centrami v rámci jedného štátu) lat.
federalizmus (štátne z. založené na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
hierarchizmus (z. založené na stupňovitom rozdelení podľa hodností) gréc.
timokracia (štátne z., v kt. občianske práva závisia od majetku, vláda majetku) gréc.
teokracia (z., v kt. je moc v rukách cirkvi) gréc.
feudalizmus (z. založené na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných; systém vzťahov lénnej závislosti v stredoveku) lat. marx.
kapitalizmus (z. založené na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat.
fašizmus (z. založené na neobmedzenej vláde strany, vodcu, útočnom nacionalizme, rasizme, potlačovaní občianskych slobôd, násilí) tal. polit.
socializmus (z. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (beztriedne z. založené na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
utópia (vysnívané, dokonalé spoločenské z.) gréc.-angl.
matriarchát (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu matka a majetok sa dedí v materskej línii) lat. + gréc. hist.
patriarchalizmus (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu otec a majetok sa dedí v otcovskej línii) gréc. hist.
klan (kelt. rodové z., rodový zväz v Škótsku, Írsku a Walese) kelt.-angl.
jam (verejná a štátna organizácia mongol. vládnej moci opierajúca sa o armádu) mongol. porovnaj vláda

bohovláda

teokracia (vláda boha) gréc.

moc

moc 3 (schopnosť, možnosť niekoho ovládať, vplyv)
komando (vláda, m. nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
dominancia (prevaha) lat. biol. psych.
supremácia (nadvláda, prevaha) lat. kniž.
prepotencia (presila, nadvláda) lat. kniž.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.

moc

moc 4 (spravovanie štátu a pod., vláda)
imperium summum (najvyššia m.) tal. kniž.
trón gréc.
prestol (vladárska m.) gréc. kniž.
suverénnosť (najvyššia m. štátu nad svojím územím, nezávislosť, samostatnosť, zvrchovanosť) franc.
patrimónium (zvrchovanosť nad územím a poddanými odvodená od vlastníctva pôdy, v stredoveku) lat. hist.
kondomínium (spoločný výkon m. nad určitým územím dvoma al. viacerými štátmi) lat. polit. porovnaj vláda 2
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 16. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.