dedukcia
(myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie z., dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením)
lat.
amen
(koniec, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.)
hebr.hovor. expr.
epilóg
(záverečná časť lit. diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry, zhrnutím obsahu diela al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov)
gréc.lit.
finále
(záverečná, rozhodujúca časť; záverečná scéna div. hry; záverečná časť hud. skladby hud.)
tal.
katastrofa
(záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie)
gréc.
pointa
/-en-/
(prekvapujúci, vtipný z. rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu)
franc.
perorácia
(záverečná časť reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky)
lat.kniž.
inferencia
(usudzovanie vo vlastnom slova zmysle)
lat.log.
premisa
(tvrdenie, predpoklad, súd, ú., z kt. sa vyvodzuje iný súd, ú. al. záver)
lat.log.
trilema
(ú. s troma možnosťami v premise)
gréc.log.
dedukcia
(myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením)
lat.
indukcia
(myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému)
lat.log.
sylogizmus
(deduktívny ú. založený na sústave troch výrokov)
gréc.-lat.log.
entyméme
(deduktívny ú. v kt. nie je explicitne vyjadrená niektorá jeho súčasť)
gréc.log.
akroterion
(antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa)
gréc.archit.