paradoxon
(prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné t. odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protiklad, protirečenie, rozpor)
gréc.zastar.
premisa
(predpoklad, súd, úsudok, z ktorého sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver)
lat.log.
truizmus
(často opakované, všedné, otrepané t., všednosť)
angl. + lat.kniž.
afirmácia
(kladné t., potvrdenie, uistenie, ubezpečenie, prisvedčenie)
lat.kniž. a odb.
konštrukcia
(t. bez skutkového podkladu, základu, výmysel)
lat.
dogma
(ustrnutá myšlienka al. t. nárokujúce si platnosť bez dôkazu, poučka; t. cirkvi prehlásené za Bohom zjavenú pravdu cirk.)
gréc.
porovnaj
výpoveď 1
dedukcia
(myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie z., dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením)
lat.
inferencia
(usudzovanie vo vlastnom slova zmysle)
lat.log.
premisa
(tvrdenie, predpoklad, súd, ú., z kt. sa vyvodzuje iný súd, ú. al. záver)
lat.log.
trilema
(ú. s troma možnosťami v premise)
gréc.log.
dedukcia
(myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením)
lat.
indukcia
(myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému)
lat.log.
sylogizmus
(deduktívny ú. založený na sústave troch výrokov)
gréc.-lat.log.
entyméme
(deduktívny ú. v kt. nie je explicitne vyjadrená niektorá jeho súčasť)
gréc.log.