Výsledky vyhľadávania

zákon

zákon 2 (práv. postup, pravidlo)
lex scripa /skrip-/ (písaný z.) lat.
legislatíva (platné zákony a práv. predpisy) lat. práv.
konštitúcia (základný z. štátu, ústava) lať. práv. zastar.
politeiá (ústava v starom Grécku) gréc. hist. práv.
lex (z. prijatý ľudovým zhromaždením v starom Ríme) lat.
sankcia (základný ústavný z. vydaný nariadením panovníka) lat. hist. práv.
pragmatická sankcia (nezrušiteľný a nezmeniteľný základný z. vo feudálnom práve) gréc. a lat. práv. hist.
Magna charta libertatum (Veľká listina slobôd, základný z., ústava) lat.
suprema lex /-ré-/ (najvyšší z.) lat. práv.
novela (z. meniaci al. doplňujúci predchádzajúci z.) lat. práv.
lex imperfecta (právna norma, kt. neobsahuje trest) lat.
dekrét (rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu s povahou z.) lat.
patent (listina, kt. sa zverejňuje rozhodnutie vydavateľa, najmä panovníka, s platnosťou z.) lat. hist. práv.
bill (právna listina, návrh z. al. platný zákon, najmä vo Veľkej Británii a USA) angl. práv.
lege artis /lé-/ (podľa z.) lat. kniž.
ex lege
e lege (zo z., podľa z.) lat. práv.
extra legem (mimo zákona) lat. práv.
ex lex (mimo z., o stave osoby) lat. práv.
contra leges /kon-/ (proti zákonom) lat.
de iure /jú-/ (podľa z., podľa práva, právne) lat.
iuxta legem /jux-/ (podľa z., v zmysle z.) lat.
de lege lata (na základe platného z.) lat. práv.
in custodia legis /kus-/ (pod ochranou z.) lat. práv.
intra legem (v rámci z.) lat.
legali modo (ako káže z.) lat.

zákon

zákon 1 (všeobecne platné súvislosti javov)
nomos gréc.
nomo- gréc. v zlož. sl.
logos (z. všetkého diania, nutnosti, základ sveta, u Herakleita filoz.; z. všeobecne gréc. kniž. a filoz.) gréc.
princíp (základný z., základná zákonitosť) lat. kniž. a odb.
logika (zákonité vyplývanie javu z iného javu, nevyhnutnosť javov, zákonitosť) gréc.
formula (mat., chem. a pod. poučka, pravidlo) lat.
brahma
bráhma (podstata, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
karma
karman (z., podľa kt. sa riadi osud ľudí na základe súhrnu činov človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie, v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit náb.

zákon

zákon 3 (ustálené spoločenské pravidlo, zvyklosť, obyčaj)
lex non scripa /skrip-/ (nepísaný z., obyčajové p.) lat.
daimonion (vnútorný hlas odvracajúci od nesprávneho, postupne hlas boží, svedomia, rozumu, mravnosti, mravný z.) gréc. filoz.
tóra (žid. náb. z., žid. mravné a obradné predpisy) hebr. náb.
fas (božský z., na rozdiel od ľudského, v starom Ríme) lat. hist.
kerem (z. kliatby, sľub o obetovaní človeka, zvieraťa al. majetku bohu)
omerta (mafiánsky z. mlčanlivosti) tal.
Biblia
biblia (Starý a Nový z., kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc. porovnaj kniha 1kniha 2

meniť

meniť 1 (robiť iným)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
transmutovať /tranz-/ (premieňať) lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne m., pozmeniť) lat.
mutovať (m. hlas v čase dospievania; m. všeobecne kniž. a odb.) lat. fyziol.
permutovať (obmieňať) lat. odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upravovať) lat. franc.
adjustovať (náležite upravovať, pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upravovať do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať)
reorganizovať (m. usporiadanie, nanovo usporadúvať) lat.
transformovať (premieňať, pretvárať) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (premieňať z jednej podoby do druhej, pretvárať) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premieňať štruktúru, najmä hosp., polit., pretvárať) lat.
lavírovať (plávať s plachtovou loďou kľukato proti vetru, často m. smer lode, križovať) hol.-nem. námor. hovor.
disipovať (premieňať jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (m. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (m. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (premieňať, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovať kniž. zried.; prechádzať z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (premieňať plynnú látku na kvapalinu, skvapalňovať, zrážať) lat.
deformovať (m. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar, pretvárať) lat. aj pren.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
novelizovať (m., upravovať zákon al. dopĺňať ho novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

zmeniť

zmeniť 1 (urobiť iným, premeniť)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne z., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť) lat.-franc.
reorganizovať (z. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (z. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premeniť štruktúru, najmä hosp., polit.) lat.
disipovať (z. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (z. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (z. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (z., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (z. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (z. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (z., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (z. práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (z. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (z. chlieb a víno na Kristove telo a krv) lat. cirk.

premeniť

premeniť
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne p., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť)
reorganizovať (p. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (p. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
disipovať (p. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (p. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (p. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať, kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného, fyz. chem.) lat.
kondenzovať (p. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (p. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (p., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (p. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (p. chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

upraviť

upraviť
modifikovať lat.
adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobiť) lat.
aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.
inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpísať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.
korigovať lat.
rektifikovať (opraviť, napraviť) lat. kniž. a odb.
retušovať (opraviť, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
preparovať (pripraviť, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
zoštelovať (u., nastaviť na použitie a pod.) nem. hovor.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.
apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.
novelizovať (zmeniť, u. zákon al. ho doplniť novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
normalizovať (uviesť vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustovať (náležite u., pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
glajchšaltovať (usmerniť k jednote, jednotne u., vyrovnať) nem. hovor. pejor.
sanovať (u., napraviť nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdraviť kniž.; u. stavbu stav.) lat.
asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
editovať (napísať text na počítači, vložiť, spracovať a u. text v počítači) lat.
interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.
ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
konzervovať
zakonzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovať ich v požívateľnom stave, predĺžiť ich skladovateľnosť) lat.
egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.
trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.

upravovať

upravovať
modifikovať lat.
adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobovať) lat.
aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.
inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpisovať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.
štylizovať (u. do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať) lat.-franc.
regulovať (u. breh a okolie vodného roku; u. všeobecne) lat.
korigovať lat.
rektifikovať (opravovať, napravovať) lat. kniž. a odb.
retušovať (opravovať, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
preparovať (pripravovať, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
štelovať (u., nastavovať na použitie a pod.) nem. hovor.
modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.
apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.
novelizovať (meniť, u. zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (meniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
normalizovať (uvádzať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustovať (náležite u., pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne u., vyrovnávať) nem. hovor. pejor.
sanovať (u., naprávať nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdravovať kniž.; u. stavbu stav.) lat.
asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
flambovať (u. mäso pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.
editovať (spracovávať a u. text v počítači, písať text na počítači, vkladať) lat.
interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.
redigovať (u. text na uverejnenie, do tlače) lat.-franc.
konzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovávať ich v požívateľnom stave, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť) lat.
egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.
tupírovať (u. vlasy, účes šuchorením, česať hrebeňom proti smeru rastu vlasov) franc.-nem.
trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.
granulovať (u. látku do stavu zrnitosti, tvoriť zrnká, hrudky, drviť) lat.
cizelovať (opracovávať umelecké kovové predmety dlátkami, rydlami a pod.) franc.
planírovať (u. povrch do rovnej plochy, vyrovnávať, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.
štokovať (opracúvať povrch kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovať) nem. tech. slang.
valcovať (u. niečo, napr. terén, materiál a pod., valcom) nem. geom.

socha

socha
statua lat. kniž.
figúra (umelo zhotovená postava) lat.
bosa (hrubo opracovaná s.) franc. výtv.
skulptúra (s. vzniknutá odoberaním hmoty) lat.
plastika (s. vzniknutá pridávaním hmoty; trojrozmerné dielo všeobecne) gréc. výtv.
reliéf (sochárske dielo vystupujúce z plochy) franc.
hautreliéf /ót-/ (plastika výrazne vystupujúce z plochy) franc. výtv.
anaglyf (polovypuklé sochárske dielo, poloreliéf) gréc. výtv.
basreliéf (plastika málo vystupujúca z plochy) franc. výtv.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, napr. kameňa, betónu) gréc. stav.
statueta (malá s., soška) lat.-franc. kniž.
busta (s. zobrazujúca hlavu a hruď ľudskej postavy, poprsie) franc.
herma
hermovka (s. prechádzajúca v hranolový podstavec, stĺpik) vl. m. výtv. archit.
torzo (plastika vytvorená bez hlavy a končatín, aj zámerne) gréc.-tal.
venuša (praveká kultová s. ako symbol ženstva a plodnosti) vl. m. archeol.
tanagra (plastika z pálenej hliny zobrazujúca najmä ženu) vl. m. výtv. archeol.
teoplastika (s. zobrazujúca boha) gréc.
madona (s. Panny Márie) tal. výtv.
synagoga (s. ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.
ecclesia /eklézia/ (s. ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.
atlant
atlas vl. m. archit.
telamón (s. svalnatej mužskej postavy vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.
karyatída
kóra (s. ženy v dlhom odeve vo funkcii stĺpa al. piliera) gréc.
kolos (obrovská staroveká s.) gréc.
lamassu (s. okrídlených býkov s mužskými hlavami, pri bránach asýrskych a pezských stavieb) orient. archit.
sfinga
sfinx (s. ležiaceho leva s ľudskou hlavou, najmä panovníka, al. hlavou barana, jastraba, v staroegypt. umení; s. býka s mužskou hlavou a orlími krídlami, v umení Blízkeho východu) gréc. výtv.
akrolit (antická s. spájajúca mramor a pozlátené drevo) gréc. výtv.
koré (starogréc. ďakovná s. sediaceho al. stojaceho oblečeného dievčaťa) gréc.
xoanón (gréc. archaická kultovná s. božstva z dreva al. kameňa) gréc.
paládium
palladium gréc.-lat.
palladión (malá drevená s. chrániaca mesto al. krajinu, uchovávaná vo svätyniach starogréc. a starorím. miest) gréc.
paládium
palladium (drevená s. zhotovená bohyňou Aténou na počesť priateľkyne Pallas, kt. v zápase zabila) gréc.-lat.
grifón (antická plastika v podobe okrídleného psa al. leva s vtáčou hlavou) gréc. archit.
trofej
tropaeum /-pé-/
tropeum
tropaion (plastika v podobe zbraní na priečelí budov) gréc.-lat. archit.
triga (plastika zobrazujúca antický trojzáprah s bohyňou víťazstva) lat. výtv.
kvadriga (plasika zobrazujúca antický štvorzáprah s bohyňou víťazstva) lat. výtv.
koros (antická s. nahého stojaceho mladého muža) gréc.
erot (s. malého nahého okrídleného dieťaťa, chlapčeka) gréc.
putti (v renesancii, baroku, aj bez krídel) tal.
amoret (v rokoku) tal.
tonfo (kruhový obraz al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.
droléria (nevyberaný svetský výjav ako postava na chórových laviciach) franc. archit.
moi /moaj/ (s. ľudskej hlavy al. postavy veľkých rozmerov na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne) ?
haniwa (jap. náhrobná plastika, 3. – 6. st.) jap. hist. výtv.
taille-directe /tajdirekt/ (priamo realizované sochárske dielo podľa predstavy umelca, bez modelu a pod.) franc. výtv.
mobil (plastika s pohyblivo spojenými tvarmi uvádzanými do pohybu vetrom al. motorom) angl. výtv.
ceroplastika (s. z vosku) lat. + gréc.
Oscar /osk-/ (cena za najlepšie diela v oblasti filmu v USA v podobe sošky) vl. m. porovnaj plastikazobrazenie

zobrazenie

zobrazenie
vizualizácia (dodanie al. nadobudnutie zrakom vnímateľnej povahy niečoho; tvorba trojrozmerného modelu niečoho pomocou počítača) lat. kniž. a odb.
konkretizácia (uskutočnenie, zvecnenie, zhmotnenie, znázornenie) lat.
schéma (zjednodušujúce grafické znázornenie, nárys, náčrt, nákres) gréc.
model (zmenšené znázornenie predmetu slúžiace ako návrh, vzor, predloha, plán al. napodobnenina) tal.
maketa (zmenšený model archit., výtv. diela al. iného predmetu) tal.-franc.
diagram gréc.
graf (znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.
histogram (stĺpcový diagram z obdĺžnikov so základňami na číselnej osi a obsah znázorňuje rozloženie početnosti) gréc.
grafikon (graf nadväzujúcich postupov, úloh a pod. používaný najmä v doprave a riadení výroby) gréc.
harmonogram (graf vzájomného časového zladenia, postupnosti rôznych činností, pracovného programu) gréc.
chronogram (harmonogram zobrazujúci trvanie javov v čase) gréc.
bijekcia (jednojednoznačné z.) lat. mat.
izometria (zhodné z., zhodnosť) gréc. mat.
integrál (z., kt. priraďuje funkciám a množinám funkciu al. číslo) lat. mat.
perspektíva (z. zdanlivého zbiehania rovnobežiek a zmenšovania sa predmetov v diaľke, trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche) lat.
mapa (zmenšené, najmä plošné znázornenie zemského al. iného povrchu) lat.
špeciálna mapa lat.
špeciálka (podrobná mapa) lat. hovor.
generálna mapa lat.
generálka (prehľadná mapa) lat. hovor.
centrogram (štatistická mapa s priestorovým centrom opisujúcim rozloženie určitého javu) lat. + gréc. kart.
kartogram (tematická mapa znázorňujúca javy, údaje a vzťahy značkami, farbami a pod.) gréc.
portolán
portulán (stredoveká mapa pre pobrežnú plavbu v Stredozemnom mori a okolo západnej Európy) tal. hist.
kataster (technické z., znázornenie, podrobný nákres, plán pozemkov podľa obcí) lat.
projekcia (z. priestorových útvarov premietaním na rovinu al. inú plochu) lat. mat.
ichnografia (z. stav. návrhu v pôdoryse v starom Grécku) gréc. stav.
ortoskopia (optické z. bez skreslenia) gréc. fyz.
holografia (spôsob zobrazovania založený na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.
histografia (metóda zobrazovania výsledkov merania al. vyšetrenia) gréc. lek.
uranografia (z. hviezdnej oblohy) gréc. odb.
horoskop (z. postavenia planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
kinematografia (z. pohybu obrazmi nasledujúcimi rýchle za sebou) gréc.
analógové z. (z. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.
digitálne z. (z. informácie číselným údajom, číslicové z.) lat.-angl.
fantóm (z. hľadanej osoby podľa opisu svedkov) gréc.-franc.
mimézis (umelecké z. skutočnosti) gréc. filoz.
alegória (obrazné, prenesené z. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.
karikatúra (výtv. al. lit. z. osoby al. javu so zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky na vyvolanie komického dojmu) tal.-franc.
pastorále (idylické z. pastierskeho života) tal. výtv.
žáner (z. scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
busta (plastické z. hlavy a hrude ľudskej postavy, poprsie) franc.
portrét (obraz zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta (plošný jednofarebný portrét) franc. vl. m.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom, tvárou spredu, dopredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
akt (umelecké dielo zobrazujúce nahé ľudské telo) lat. výtv. fot.
pornografia gréc.
porno (nemravné z. pohlavného života, pohlavného styku, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti, v literatúre, výtv. umení, filme a pod.) gréc. hovor.
softporno
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
izokefália (z. postáv v rovnakej výške, s hlavami v rovnakej výške bez ohľadu na vzťahy medzi nimi) gréc. výtv.
antropomorfia (zjednodušené z. ľudskej podoby na rôznych predmetoch) gréc.
veduta (presné maľované al. grafické z. mesta al. krajiny, od 15.st.) tal. výtv.
marína (z. mora al. morského pobrežia) franc.
kanéfora (z. dievčaťa nesúceho na hlave kôš s obetným náčiním) gréc. ant. hist.
androcefália
androkefália (z. zvieracieho tela s ľudskou hlavou) gréc. výtv.
teriomorfizmus
zoomorfizmus (z. božstva vo zvieracej podobe) gréc. náb.
totem (z. symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
synagoga (socha ženskej postavy znázorňujúcej Starý zákon, židovstvo) gréc.
ecclesia /eklézia/ (socha ženskej postavy znázorňujúcej Nový zákon, kresťanstvo) lat.
ikona (z. Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
acheiropoietos (záväzné z. Krista al. Márie, kt. je možné len opakovať, lebo jeho vznik je pripisovaný zázraku) gréc. výtv.
deésis /-zis/ (z. Krista ako sudcu posledného súdu) gréc. cirk.
pantokrator (z. Krista ako vládcu sveta držiaceho v ľavej ruke knihu a s pravou rukou zodvihnutou, v byzantskom umení) gréc. výtv.
betlehem (z. narodenia Ježiša, najmä plastické, jasle) vl. m.
ecce homo /ekce/ (z. Krista trpiaceho, zbičovaného s tŕňovou korunou) lat. výtv.
kalvária (maľované al. plastické z. ukrižovania Krista) lat.
krucifix (z. ukrižovaného Krista) lat. náb.
veraikon (z. Kristovej tváre podľa odtlačku na rúšku) lat. + gréc. výtv.
anastáza (z. vzkriesenia, zmŕtvychvstania Krista) lat. + gréc. výtv.
madona (z. Panny Márie) tal. výtv.
Annunziata /-cia-/ (z. Panny Márie, kt. anjel zvestuje narodenie Ježiša) tal.
maesta (z. Panny Márie s dieťaťom, anjelmi a svätcami) tal. výtv.
pieta
Pieta (z. Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí, po zložení z kríža) lat. výtv.
assuta (z. nanebovzatia Panny Márie) lat.-tal. výtv. porovnaj dieloobraz 1sochakresba 1

podstata

podstata
fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
kvintesencia lat.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
étos
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
brahma
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 44. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.