Výsledky vyhľadávania

právo

právo 2 (súhrn zákonných noriem)
nomo- gréc. v zlož. sl.
ius privatum /jus/ (súkromné p.) lat.
ius civile /jus/ (občianske p.) lat.
ius publicum /jus –kum/ (verejné p.) lat.
ius Regium /jus/ (kráľovské p.) lat.
ius Romanum /jus/ (rím. p.) lat.
lex scripta (písané p.) lat.
lex non scripa /skrip-/ (obyčajové p., nepísaný zákon) lat.
equity /ekvi-/ lat.-angl.
ekvita (sústava angl. p., právnictva, vytváraná a vykonávaná do konca 19. st. rozhodnutiami zvláštnych tribunálov, kancelárskych súdov vo veciach, na kt. sa nevzťahovalo všeobecné p.) lat. práv.
common law /komen ló/ (všeobecné p., zvykové p., súčasť angloamer. práva) angl.
case-law /kejs ló/ (sudcovské p., kde súdne rozhodnutia sú precedensom, v angloamer. oblasti) angl. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (súbor práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
fikh (islamská práv. veda) arab.
adat (islamské svetské zvykové p., zvyklosť, obyčaj) malaj.-arab.
šariát (islamské náb. p. založené na koráne) arab.
de iure /jú-/ (podľa p., podľa zákona, právne) lat.
ex iure /jú-/ (podľa p.) lat.
ipso iure /jú-/ (mocou p., podľa samého p.) lat. kniž.

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)
puvoár franc. hovor.
copyright /kopirajt/ (autorské p., doložka o ňom) angl. práv.
majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.
tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.
seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.
precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.
majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.
ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.
sufrágium (hlasovacie p.) lat.
elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.
devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.
advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.
heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.
ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.
patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.
monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.
opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.
hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.
regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.
propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.
rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.
aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.
servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.
ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.
inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.
komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.
preferencia franc. franc.
preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.
priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.
ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.
precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.
prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.
prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.
sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.
regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.
patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.
cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.
kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.
temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.
angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.
intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.
aktorát (žalobné p.) lat. práv.
devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.
ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.
ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.
palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.
ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.
pleno iure (plným p.) lat. kniž.
omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

zákon

zákon 2 (práv. postup, pravidlo)
lex scripa /skrip-/ (písaný z.) lat.
legislatíva (platné zákony a práv. predpisy) lat. práv.
konštitúcia (základný z. štátu, ústava) lať. práv. zastar.
politeiá (ústava v starom Grécku) gréc. hist. práv.
lex (z. prijatý ľudovým zhromaždením v starom Ríme) lat.
sankcia (základný ústavný z. vydaný nariadením panovníka) lat. hist. práv.
pragmatická sankcia (nezrušiteľný a nezmeniteľný základný z. vo feudálnom práve) gréc. a lat. práv. hist.
Magna charta libertatum (Veľká listina slobôd, základný z., ústava) lat.
suprema lex /-ré-/ (najvyšší z.) lat. práv.
novela (z. meniaci al. doplňujúci predchádzajúci z.) lat. práv.
lex imperfecta (právna norma, kt. neobsahuje trest) lat.
dekrét (rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu s povahou z.) lat.
patent (listina, kt. sa zverejňuje rozhodnutie vydavateľa, najmä panovníka, s platnosťou z.) lat. hist. práv.
bill (právna listina, návrh z. al. platný zákon, najmä vo Veľkej Británii a USA) angl. práv.
lege artis /lé-/ (podľa z.) lat. kniž.
e lege (zo z., podľa z.) lat. práv.
extra legem (mimo zákona) lat. práv.
ex lex (mimo z., o stave osoby) lat. práv.
contra leges /kon-/ (proti zákonom) lat.
de iure /jú-/ (podľa z., podľa práva, právne) lat.
iuxta legem /jux-/ (podľa z., v zmysle z.) lat.
de lege lata (na základe platného z.) lat. práv.
in custodia legis /kus-/ (pod ochranou z.) lat. práv.
intra legem (v rámci z.) lat.
legali modo (ako káže z.) lat.

znova, znovu

repete (ešte raz, opakovať!) lat. hovor.
bis (dvakrát, dva razy, opakovať) lat.
re- (opäť, opätovne, nanovo, opakovane, zase) lat. v zlož. sl. porovnaj opakovaný

pieseň

melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

nádherný

de luxe /de lüx/ franc. kniž.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne prepiato n., okázalý, honosný, veľkolepý) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, veľkolepý, honosný) lat. kniž. zastar.
parádny (nápadne pekný, slávnostný, sviatočný, ozdobný) špan. hovor.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

duša

duša 1 (vnútorný myšlienkový svet človeka, myseľ, vedomie, duch)
-mentia lat. vl. m. v zlož. sl.
-phrenia /frénia/
phreno- /freno/
-noia gréc. v zlož. sl.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
psyché (duch, myseľ, vedomie) gréc. kniž.
senzórium (vedomie) lat. lek. psych.
tabula rasa /ráza/ (vedomie, myseľ v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.
de profundis /dé profundís/ (z hlbín (duše)) lat.
mens sana in corpore sano /méns sána korpore sánó/ (v zdravom tele zdravý duch) lat.

honosný

komfortný (pohodlný, prepychový) angl.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne, prepiato nádherný, okázalý, veľkolepý, prepychový) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, prepychový) lat. kniž. zastar.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, ale vnútri prázdny) lat. kniž. pejor.

právne

de iure /jú-/ (podľa práva, podľa zákona) lat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 50. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.