Výsledky vyhľadávania

osoba

osoba 2 (jednotlivec ako nositeľ funkcie, práva)
subjekt lat. kniž.
persona grata /-só- -grá-/ (vítaná, žiaduca, milá o.) lat. kniž. a odb.
persona ingrata /-só- -grá-/ (nevítaná, nežiaduca o.) lat. kniž. a odb.
persona subspecta /-spekta/ (podozrivá o.) lat. kniž.
optant (o. vykonávajúca právo vybrať si jednu z daných možností, napr. o., kt. má právo rozhodnúť sa medzi štátnym občianstvom dvoch al. viacerých štátov, najmä pri zmene štátneho územia) lat. práv. porovnaj občan
testátor (o., kt. robí al. zanechala závet) lat. práv.
intestát (o., kt. umrela bez závetu) lat. práv.
orgán (o. poverená výkonnou mocou) gréc.
parlamentár (o. poverená rokovať, vyjednávať s nepriateľom, vyjednávač, prostredník, poverený zástupca) franc.
komisár (sprostredkovateľ, zmocnenec poverený osobitnou úlohou) lat. admin. porovnaj sprostredkovateľsplnomocneneczástupca 1zástupca 2
gestor (o. poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; o. poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu práv. ekon.) lat.
notár (o. oprávnená štátom rozhodovať, najmä v dedičských, zmluvných a overovacích záležitostiach) lat.
agitátor lat.
korteš (o., kt. presvedčuje, získava iných pre niečo, napr. voličov pre polit. stranu) maď.-špan.
verbovač (o., kt. presvedčuje, získava iných pre niečo, napr. voličov pre polit. stranu; o., kt. získava, najíma mužov k vojsku zastar.) nem.
kaper (súkromná o. poverená svojou vládou k vedeniu pirátskej vojny proti lodiam nepriateľa) hol.
rekurent (o. podávajúca sťažnosť, odvolanie, sťažovateľ) lať. práv. zastar.
inšpekcia (o. vykonávajúca úradný dozor, kontrolu) lat. porovnaj dohľaddozorca
skrutátor (o., kt. spočítava hlasy pri voľbách) lat. odb.
signatár lat.
signátor (o., kt. podpisuje al. podpísala zmluvu, vyhlásenie a pod., podpisovateľ) lat. dipl.
firmant (o. oprávnená podpisovať za firmu v obch. záležitostiach) tal. obch.
komandista (o. ručiaca za záväzky komanditnej spoločnosti len do výšky svojho vkladu) lat.-franc.
komplementár (o. ručiaci za záväzky komanditnej spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom) lat. obch. porovnaj obchodník
kreditor (veriteľ) lat. práv. obch.
debitor (dlžník) lat. práv. obch.
asignant (veriteľ, kt. vystavil poukážku, poukazca, poukazovateľ) franc. obch.
asignát (dlžník, kt. má zaplatiť poukážku, poukázanec) franc. obch.
asignatár (tretia o. oprávnená veriteľom prijať plnenie od dlžníka na základe poukážky, poukazník) franc. obch.
trasant (vystaviteľ, vystavovateľzmenky, zmenkovateľ) tal. práv. obch.
trasát (zmenkový dlžník, kt. má zaplatiť zmenku, zmenkovník) tal. práv. obch.
remitent (zmenkový veriteľ, v prospech kt. má byť zmenka zaplatená) lat. práv. peňaž.
žirant (o., kt. prevádza, postupuje práva z cenného papiera na inú osobu, najmä podpisom na rube, rubopisec) tal. peňaž.
žiratár (o., v prospech kt. sa prevádzajú, postupujú práva z cenného papiera, najmä podpisom na rube, rubopisník) tal. peňaž.
regredient (o. uplatňujúca postih, majúca právo požadovať od dlžníka, za kt. splnila finančný záväzok, náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postihovateľ) lat. práv.
regresát (o., voči kt. sa uplatňuje postih, postihový dlžník) lat. práv.
cedent (veriteľ postupujúci svoju pohľadávku inému, prevodca, postupiteľ, postupca) lat. práv.
cessus (dlžník pohľadávky postúpenej céziou, postúpenec) lat. práv.
cesionár (nový veriteľ nadobúdajúci pohľadávku od postupiteľa, príjemca, postupník) lat. práv.
intercedent (o. prisľubujúca prevzatie záväzkov popri hlavnom dlžníkovi al. za neho) lat. práv.
fiduciant (o., kt. postúpila vlastníctvo inej osobe za predpokladu, že s ním bude zaobchádzať predpísaným spôsobom) lat. hist. práv.
fiduciár (o., kt. bolo postúpené vlastníctvo inej osoby za predpokladu, že s ním bude zaobchádzať predpísaným spôsobom) lat. hist. práv.
percipient (oprávnený príjemca) lat. práv.
akceptant (príjemca ponuky, zmenky) lat. peňaž.
oblát (príjemca ponuky, návrhu na uzavretie zmluvy) lat. práv. obch.
beneficient (príjemca platby) lat. peňaž.
depozitár (o. preberajúca do úschovy hnuteľné veci, peniaze, tovar a pod., uschovávateľ al. úschovňa) lat.
deponent (o. dávajúca do úschovy hnuteľné veci, peniaze, tovar a pod., ukladateľ) lat.
sponzor (o., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody, podporovateľ, priaznivec) lat. porovnaj podporovateľ
privatizér (o., kt. získala majetok pri prevode majetku z vlastníctva štátu) lat.
reštituent (o., kt. má nárok na vrátenie znárodneného majetku, pôvodný vlastník majetku) lat. práv. porovnaj majiteľ
investor (o. zaoberajúca sa a zodpovedajúca za plánovanie, prípravu a uskutočnenie stavby; o. zaoberajúca sa plánovaním a rozdeľovaním prostriedkov, najmä fin., do podniku a pod.; o., kt. vykonáva vklady do určitej činnosti, podniku v záujme zvýšenia výnosu v budúcnosti, napr. do budov, zariadenia, výskumu, cenných papierov a pod.) lat. ekon.
developer (investor zaoberajúci sa plánovaním, prípravou, uskutočnením a zhodnotením stav. projektu) angl.
respondent (o. odpovedajúca vo výskume ústne al. písomne na otázky, opytovaný) lat. sociol.
logograf (o. spisujúca za poplatok súdne reči klientom neovládajúcim rečnenie, v starom Grécku) gréc. hist. porovnaj človek

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

zriadenie

režim (vládne, spoločenské z.) franc.
formácia (stupeň vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
republika (z. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
parlamentarizmus (z. založené na zákonodarnej moci zastupiteľského zboru poslancov) franc.
monarchia (z. založené na sústredení moci v rukách panovníka) gréc.
konštitučná monarchia (štátne z., v kt. je právomoc panovníka obmedzená ústavou) lat. gréc.
unitarizmus (štátne z., keď najvyššiu moc nad celým územím má ústredná vláda) lat. práv. polit.
dualizmus (štátne z. s dvoma centrami v rámci jedného štátu) lat.
federalizmus (štátne z. založené na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
hierarchizmus (z. založené na stupňovitom rozdelení podľa hodností) gréc.
timokracia (štátne z., v kt. občianske práva závisia od majetku, vláda majetku) gréc.
teokracia (z., v kt. je moc v rukách cirkvi) gréc.
feudalizmus (z. založené na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných; systém vzťahov lénnej závislosti v stredoveku) lat. marx.
kapitalizmus (z. založené na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat.
fašizmus (z. založené na neobmedzenej vláde strany, vodcu, útočnom nacionalizme, rasizme, potlačovaní občianskych slobôd, násilí) tal. polit.
socializmus (z. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (beztriedne z. založené na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
utópia (vysnívané, dokonalé spoločenské z.) gréc.-angl.
matriarchát (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu matka a majetok sa dedí v materskej línii) lat. + gréc. hist.
patriarchalizmus (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu otec a majetok sa dedí v otcovskej línii) gréc. hist.
klan (kelt. rodové z., rodový zväz v Škótsku, Írsku a Walese) kelt.-angl.
jam (verejná a štátna organizácia mongol. vládnej moci opierajúca sa o armádu) mongol. porovnaj vláda

suma

suma lat.
summa summarum /-ma –má-/ (výsledná s., súčet súčtov) lat.
globál (celkový súhrn najmä čiastkových položiek, súhrnná s., čiastka) lat. odb. ekon.
majland (veľká s.) vl. m. expr.
bagateľ (veľmi malá s. peňazí) tal.-franc. hovor.
obolos (malá s. peňazí ako dar) gréc. expr.
paušál (pevne určená s. na úhradu stálych platieb, poplatkov) nem.
tranža (s. medzinárodne povolenej al. dohodnutej pôžičky al. pomoci, čerpanie tejto pôžičky al. pomoci) franc. ekon.
disponibilita (s., s kt. sa môže voľne narábať) lat.
rest (s., kt. ostala nezaplatená, nedoplatok) tal.-nem. hovor.
hyperocha (s. vrátená dlžníkovi z výťažku súdnej dražby po úhrade dlhov) gréc. práv.
prenumerácia (vopred zaplatená s. za niečo objednané, predplatné) lat. zastar.
abonmán (vopred zaplatená s. za noviny, div. predstavenia a pod.) franc. zastar.
jackpot /džekpot/ (s. peňazí v stávke, lotérii, kt. zatiaľ nikto nevyhal a kt. sa zväčšuje dovtedy, kým ju niekto vyhrá) angl.
labeta (súhrn vkladov v kartovej hre, o kt. sa delia vyhrávajúci) franc.-nem. porovnaj peniazeodmena

súčet

suma (súhrn) lat. kniž. a mat.
summa summarum /-ma –má-/ (s. súčtov, výsledná suma)
polynóm (s. al. rozdiel niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.
adícia (sčítanie, sčítavanie) lat.
integrál (s. nekonečného množstva nekonečne malých veličín) lat. mat.
globál (celkový súhrn najmä čiastkových položiek, súhrnná suma, čiastka) lat. odb. ekon.
jackpot /džekpot/ (suma peňazí v stávke, lotérii, kt. zatiaľ nikto nevyhal a kt. sa zväčšuje dovtedy, kým ju niekto vyhrá) angl.
labeta (súhrn vkladov v kartovej hre, o kt. sa delia vyhrávajúci) franc.-nem.
kriminalita (súhrn trestnej činnosti v určitej oblasti za určité obdobie, zločinnosť) lat. práv. porovnaj sčítaniesumasúhrn

súhrn

sumár lat. hovor.
summary /same-/ (krátky prehľad, súpis, výťah) angl.
suma (súčet) lat. kniž. a mat.
summa summarum /-ma –má-/ (súčet súčtov, výsledná suma) porovnaj súčetsúpissúbor

úhrn

volúmen (objem, rozsah) lat. kniž.
suma (súčet, súhrn) lat. kniž. a mat.
summa summarum /-ma –má-/ (súčet súčtov, výsledná suma)

hra

hra 2 (zábavná činnosť)
lora tal. kart.
šnaps nem. hovor.
kaláber tal. zastar.
cribbage /kribidž/ (kartová h.) angl.
alager franc.
baccarat /baka-/ franc.
farao egypt.-lat.
ferbľa nem. slang.
makao vl. m.
mariáš franc.
poker angl. kart.
ramšeľ (hazardná kartová h.) franc.
skat (nem. kartová h. s 32 kartami pre 3 hráčov) tal.-nem.
kvarteto (detská kartová h.) lat.
bridž (kartová h. pre dve dvojice hráčov) angl.
preferanc (kartová h. s dôležitou úlohou farieb) franc.
taroky (kartová h. s 54 listami) tal.
pikety (kartová h. s 32 kartami pre 2 – 4 osoby) franc.
whist /uist/ (kartová h. s 52 kartami pre 4 osoby) angl.
špády (kartová h. s tal. kartami) gréc.-tal. kart.
pasians (kartová h. pre jednu osobu) franc.
žolíky vl. m.
remy (kartová h. s kartami s obrázkom šaša) angl. kart.
kanasta (kartová h. so žolíkovými kartami) špan.
hazard (h., najmä kartová, založená na náhode) arab.-franc.
vabank (hazardná h. o celý vklad, o všetko) franc.
šach (h. na štvorcovej ploche so 64 poľami striedavo svetlými a tmavými, založená na posúvaní bielych a čiernych figúr podľa určitých pravidiel) perz.
dáma (spoločenská h. na šachovnici s bielymi a čiernymi kameňmi) franc.
ma-čang (čín. spoločenská h. podobná dáme) čín.
go (jap. národná h. s bielymi a čiernymi kameňmi na šachovnici s 361 bodmi) čín.-jap.
lurč (h. s kockami a kameňmi, puf, triktrak) franc.-angl.
halma (spoločenská h., pri kt. sa premiestňujú figúrky do pôvodného postavenia protihráča) gréc.
domino (spoločenská h. s obdĺžnikovými bodkovanými doštičkami) franc.
loto (spoločenská stolná h. s vyťahovaním a obsadzovaním čísel) tal.
mikádo (jap. h. s tenkými tyčinkami) jap.
tamagoči (elektronická h. vo forme virtuálneho domáceho zvieratka, o kt. sa treba starať) jap.
tangram (štvorec rozdelený piatimi čiarami na sedem častí, z kt. sa dajú skladať rôzne obrazce) um.
origami (jap. papierová skladačka) jap.
puzzle /pazl, hovor. pucle/ (detská obrázková skladačka z nepravidelných dielikov) angl.
lego (detská stavebnica s mnohými kombinačnými možnosťami) obch. zn.
piga (detská h. s dreveným, na koncoch špicatým kolíkom) rom. iba sing.
gamesa (počítačová h.) angl. slang.
adventúra (akčná dobrodružná počítačová h. s úlohami a hádankami) angl. slang.
anagram (slovná h., keď nové slovo vznikne premiestnením hlások, prešmyčka) gréc.
logogrif (slovná h., keď sa význam slova mení priberaním al. uberaním písmen) gréc. odb.
rébus (slovná h. naznačujúca hľadané slovo al vetu obrázkami al. písmenami) lat.-franc.
šaráda (slabiková slovná h.) franc.
palindróm (slovná h., slovo al. veta, kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
paragram (slovná h. vznikajúca zámenou al. vypustením písmen) gréc.
melatónia (slovná h. založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc. odb.
kalambúr (slovná h. založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
aritmogrif (slovná h. založená na nahradení písmen číslicami, číslovka) gréc.
scrable /skrebl/ (dosková hra, pri kt. hráči skladajú slová ako v krížovke) angl.
kvíz (spoločenská h., kde súťažiaci odpovedá na otázky, zábavný program, súťaž s otázkami, hádankami) angl.
lotéria (verejná stávková h., pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
bingo (lotéria s výhrami v hotovosti) angl.
tombola (lotéria s vecnými výhrami pri spoločenskej zábave) tal.
loto (číselná lotéria) tal.
ruleta (hazardná stávková h., pri kt. guľôčka na otáčajúcej sa doske označuje vyhrávajúce číslo) franc.
petting (ľúbostná h. bez súlože, erotické dotyky v dolnej časti tela, v oblasti pohlavných orgánov) angl. psych.
necking /nek-/ (ľúbostná h., erotické dotyky v hornej časti tela) angl. psych.
panem et circenses /pá- -zés/ (chlieb a hry, ako uspokojenie rímskeho ľudu za cisárstva) lat. kniž.

muž

-andria gréc. v zlož. sl.
masculinus /masku-/
virilis lat.
virili- lat. v zlož. sl.
blondín franc.
blondiak (m. al. chlapec so svetlými vlasmi) franc. hovor.
brunet (m. al. chlapec s tmavými vlasmi) franc.
mrož (fúzatý m.) lapon.-rus. pren. expr.
foter (starší, pohodlný) nem. slang. pejor.
báťuška (m. v rus. prostredí, dôverné oslovenie) rus.
master (pán, kt. má nad niečím kontrolu) angl.
grand (okázalo vystupujúci m. platiaci za iných) špan. hovor. expr.
elegán franc. hovor.
fešák angl.-nem. hovor.
playboy /plejboj/
plejboj angl.
pleják angl. slang.
seladón vl. m. aj pejor.
šamster nem. hovor. expr.
štramák (vkusne oblečený, uhladený m., švihák, krásavec) nem. hovor.
parádnik (m., kt. sa rád nápadne pekne, ozdobne, výstredne a draho oblieka) špan. hovor.
adonis (nápadne krásny m.; m. pokladajúci sa za krásneho) vl. m. kniž. aj iron.
dandy angl. kniž.
frajer (m. oblečený nápadne, podľa najnovšej módy, švihák, fičúr, sveták) nem. hovor.
gentleman /džentlmen/ angl.
džentlas angl. slang.
galán arab.-špan. zastar.
gavalier (dobre vychovaný, čestný, slušný, zdvorilý m. s dokonalým správaním) tal.-franc.
gavalier tal.-franc.
grand špan.
caballero /kavaľero/ (ušľachtilý, uhladený, veľkodušný, štedrý, čestný m., najmä k ženám) špan.
rytier (ušľachtilý, veľkomyseľný, statočný m.) nem. kniž.
eféb (mladý m. od 18 do 20 rokov v starom Grécku, mládenec, junák) gréc. hist.
yuppie /jupí/ (mladý cieľavedomý m. usilujúci sa o kariéru al. bohatý z obchodovania) angl.
manekýn (m. predvádzajúci odevy na módnych prehliadkach) hol.-franc.
striptér (m. predvádzajúci vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
model (m. stojaci ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.
cicesbeo /čičezbeo/ (záletník) tal.
donchuan vl. m. expr.
Don Juan /don chuan/ vl. m.
frajer nem. hovor. expr.
frajerkár nem. hovor. pejor.
galán (záletník, sukničkár, zvodca žien) arab.-špan. zastar.
playboy /plejboj/
plejboj (záletník, záletný mládenec žijúci výstredný život) angl. pren. iron.
belami (miláčik žien) franc.
sponzor (m. finančne zabezpečujúci svoju partnerku) lat. expr.
gigolo /dži-/ (m. vydržiavaný ženou, najmä staršou, vydatou) franc.
konkubín (m. žijúci so ženou manželským spôsobom bez sobáša, druh) lat.
mormón (m., kt. má dve al. viac žien) vl. m. pren.
impotent (m. neschopný uskutočniť súlož so ženou al. neschopný oplodnenia) lat. lek.
metatrop (pasívny m. prenechávajúci aktivitu žene) gréc.
eunuchoid (m. s nedostatočným pohlavným vývojom, pohlavnými orgánmi al. ich činnosťou) gréc. lek.
kastrát lat.
eunuch (m. zbavený pohlavných žliaz, klieštenec, vymiškovanec) gréc.
liftboy /-boj/ (m. al. chlapec obsluhujúci výťah, obsluha výťahu) angl.
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný m.) tib. porovnaj chlapecmládenecmilenecpán 3

dlžník

debitor lat. práv.
asignát (d., kt. má zaplatiť poukážku, poukázanec) franc. obch.
trasát (zmenkový d., kt. má zaplatiť zmenku, zmenkovník) tal. práv. obch.
cessus (d. pohľadávky postúpenej céziou, postúpenec) lat. práv.
regresát (postihový d.) lat. práv.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 81. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.