Výsledky vyhľadávania

suma

suma lat.
summa summarum /-ma –má-/ (výsledná s., súčet súčtov) lat.
globál (celkový súhrn najmä čiastkových položiek, súhrnná s., čiastka) lat. odb. ekon.
majlant
majland (veľká s.) vl. m. expr.
bagateľ (veľmi malá s. peňazí) tal.-franc. hovor.
obolus
obolos (malá s. peňazí ako dar) gréc. expr.
paušál (pevne určená s. na úhradu stálych platieb, poplatkov) nem.
tranša
tranža (s. medzinárodne povolenej al. dohodnutej pôžičky al. pomoci, čerpanie tejto pôžičky al. pomoci) franc. ekon.
disponibilita (s., s kt. sa môže voľne narábať) lat.
rest (s., kt. ostala nezaplatená, nedoplatok) tal.-nem. hovor.
hyperocha (s. vrátená dlžníkovi z výťažku súdnej dražby po úhrade dlhov) gréc. práv.
prenumerácia (vopred zaplatená s. za niečo objednané, predplatné) lat. zastar.
abonmán (vopred zaplatená s. za noviny, div. predstavenia a pod.) franc. zastar.
jackpot /džekpot/ (s. peňazí v stávke, lotérii, kt. zatiaľ nikto nevyhal a kt. sa zväčšuje dovtedy, kým ju niekto vyhrá) angl.
labeta (súhrn vkladov v kartovej hre, o kt. sa delia vyhrávajúci) franc.-nem. porovnaj peniazeodmena

súčet

súčet
suma (súhrn) lat. kniž. a mat.
summa summarum /-ma –má-/ (s. súčtov, výsledná suma)
polynóm (s. al. rozdiel niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.
adícia (sčítanie, sčítavanie) lat.
integrál (s. nekonečného množstva nekonečne malých veličín) lat. mat.
globál (celkový súhrn najmä čiastkových položiek, súhrnná suma, čiastka) lat. odb. ekon.
jackpot /džekpot/ (suma peňazí v stávke, lotérii, kt. zatiaľ nikto nevyhal a kt. sa zväčšuje dovtedy, kým ju niekto vyhrá) angl.
labeta (súhrn vkladov v kartovej hre, o kt. sa delia vyhrávajúci) franc.-nem.
kriminalita (súhrn trestnej činnosti v určitej oblasti za určité obdobie, zločinnosť) lat. práv. porovnaj sčítaniesumasúhrn

úhrn

úhrn
volúmen (objem, rozsah) lat. kniž.
suma (súčet, súhrn) lat. kniž. a mat.
summa summarum /-ma –má-/ (súčet súčtov, výsledná suma)

súhrn

súhrn
sumár lat. hovor.
summary /same-/ (krátky prehľad, súpis, výťah) angl.
suma (súčet) lat. kniž. a mat.
summa summarum /-ma –má-/ (súčet súčtov, výsledná suma) porovnaj súčetsúpissúbor

vcelku

vcelku
summa summarum /suma sumárum/
suma sumárum lat. hovor.
sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.
in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.
en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.
en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.
in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.
in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

spolu

spolu 2 (ako jeden celok, dovedna, dokopy)
para- gréc. v zlož. sl.
kumulačne
kumulatívne (hromadne, úhrnne) lat.
en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, naraz) franc. kniž.
en masse /án mas/ (vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.
summa summarum /suma sumárum/
suma sumárum lat. hovor.
sumárne (celkovo, vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.
in summa (celkovo, súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.
bajzom nem. hovor.
fajzom
pajzom nem. nár. expr.
cakompak
cakumpak nem. hovor.
syn-
sym-
syl- (dovedna, dohromady, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.
ana- gréc. v zlož. sl. porovnaj celkovo

celkovo

celkovo
komplet
kompletne (celkom, ucelene, súborne) lat.-franc.
summa summarum /suma sumárum/
suma sumárum lat. hovor.
sumárne (vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.
in summa (súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.
komplexne (súhrnne, všestranne, ucelene) lat.
bajzom nem. hovor.
fajzom
pajzom nem. nár. expr.
cakompak
cakumpak nem. hovor.
syn-
sym-
syl- (spolu, dovedna, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.
en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.
holo- (celkom, plne, úplne) gréc. v zlož. sl. porovnaj celkový

peniaze

peniaze
groše nem. hovor.
grajciare nem. hovor.
geršle nem. slang.
love róm. hovor.
many angl. slang.
money /mani/
dengy rus. slang.
pengi maď. slang.
viatikum lat.
financie (peňažné prostriedky) franc.
kapitál (veľký majetok, hodnota, najmä v peniazoch) lat. hovor.
majlant
majland (veľká suma p.) vl. m. expr.
bagateľ (veľmi malá suma p.) tal.-franc. hovor.
cash /keš/ (hotové p pri okamžitom platení za tovar, hotovosť) angl.
dotácia (p. poskytnuté bez určenia účelu ako podpora, prídel) lat. ekon.
subvencia (podpora, najmä z verejných prostriedkov, s presne určeným účelom) lat. ekon.
grant (p. poskytnuté na vyriešenie určitej úlohy, najmä vedeckej, umeleckej a pod.) angl.
bank (p. vložené do hazardnej hry al. zozbierané na zaplatenie účtu) tal. slang.
alimenty (vyživovací príspevok na dieťa, výživné) lat.
depozit
depozitum (hnuteľná vec daná do úschovy, napr. p., cenné papiere, drahé kovy a pod.) lat.
valuty (cudzie obeživo) tal.
devíza lat.-franc.
foreign exchange /forin exčejndž/ (bezhotovostný platobný prostriedok v cudzej mene používaný v medzinárodnom zúčtovaní) angl. fin.
avoir /avoár/
avoár (horúce p., krátkodobo vyvezené a investované v cudzine s očakávaním rýchleho zisku) franc. fin.
plonk
plonkový franc.-nem. hovor.
švorc
švorcový (bez peňazí, chudobný, slabý, čistý) nem. hovor. byť plonk, švorc
time is money /tájm iz many/ (čas sú p.) angl. kniž. porovnaj sumapríspevok

množstvo

množstvo 1 (počet)
kvantita lat.
plejáda (počet) gréc. kniž.
minimum (najmenšie možné m.) lat.
maximum (najvyššie možné m.) lat.
en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.
en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.
limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.
normál (zvyčajné, bežné m.) lat.
štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.
optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.
extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.
kvantum (spravidla určitý počet) lat.
multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.
kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.
norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.
penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.
produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.
kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.
partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.
suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.
šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.
receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.
koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.
salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.
glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.
lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.
natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.
telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.
seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.
kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.
luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.
insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.
pórovitosť
poréznosť
poróznosť
pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.
etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.
transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

jadro

jadro 2 (hlavná zložka, podstata, základ)
centrum (podstata, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
fundament lat. kniž.
grunt (podstata, základ) nem. hovor.
sukus lat.
suma (podstata) zried. kniž.
esencia (podstata, j. veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
kvintesencia lat.
quinta essentia /kvi- -ncia/
meritum (podstata, j. veci) tal. kniž.
réma (j. výpovede prinášajúce nový obsah) gréc. lingv.
punctum saliens /-nktum/ (podstata, j. veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
nervus rerum (podstata, základ veci, hlavná vec, j. veci, pohnútka, najmä o peniazoch) lat. kniž.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná časť, j., väčšina) franc. kniž.
in nuce /nú-/ (v podstate, v j.) lat. kniž.
in merito (v podstate, vo veci samej, v j. veci) lat. kniž.
in medias res /-diás rés/ (doprostred deja, udalostí, priamo k j. veci) lat. kniž. porovnaj podstata

podstata

podstata
fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
kvintesencia lat.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
étos
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
brahma
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 20. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.