Výsledky vyhľadávania

orgán

orgán 2 pozri ústroj

orgán

orgán 1 (zložka spoločenského života s určitou funkciou) gréc.
inštancia (o. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny o. a jeho pracovníci) lat.
administratíva (orgány vykonávajúce štátnu, verejnú al. hosp. správu) lat.
kontrola franc.
vizitácia (o. vykonávajúci dohľad, overovanie, preskúmanie, prehliadku, previerku) lat. zastar.
inšpektor (o. vykonávajúci úradný dozor, kontrolu) lat.
revízor (o. vykonávajúci skúmanie, preverovanie, zisťovanie správnosti, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
fórum (o. povolaný niečo posúdiť) lat.
byro (užší vedúci výkonný o. polit. strany) franc.
politbyro (polit. byro, predsedníctvo ústredného výboru komunistickej strany) gréc.-rus. + franc.
rákoš (rada) maď. pren. hovor.
konferencia (pravidelne zasadajúci, rokujúci o.) lat.
kolégium (rada, zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť, vláda) franc.
kuratórium (správny výbor, zbor správcov) lat.
justícia (súdne orgány) lat.
prokuratúra (o. zastupujúci štát, verejnú žalobu, v trestnom konaní, štátne zastupiteľstvo) lat. práv.
arbitráž (mimosúdny o. riešiaci majetkové spory) franc. práv.
junta /chu-/ (dočasný o., o. s dočasnou právomocou, najmä nastolený voj. prevratom a vládnuci násilím) špan.
akademický senát (vysokoškolská rada) gréc. a lat. škol.
tripartita (rada zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrium (najvyšší žid. samosprávny o. v Júdsku, rada, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
gerúzia (rada starších, v antickej Sparte) gréc. hist.
areopág (rada zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (rada v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna rada v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
duma (poradný o. rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (rada starších, poradný o. jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská rada v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
soviet (o. štátnej moci a správy počas októbrovej revolúcie a v bývalom ZSSR; rada všeobecne) rus.
diván (štátna rada v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (rada dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenieúrad 2súd 1

ústroj

orgán gréc. biol.
organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl.
trakt (ústroje, ústrojenstvo) lat. anat.
mukokéla (dutý orgán vyplnený hlienom) lat. + gréc. lek.
rudiment (nedostatočne vyvinutý, zakrpatený orgán al. zvyšok orgánu bez funkcie, významu) lat. biol.
organela gréc.-lat.
organoid (orgán bunky al. jednobunkového organizmu špecializovaný na určitú funkciu) gréc. biol.
adnex (pripojený, vedľajší orgán) lat. lek.
transplantát (orgán prenášaný na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (orgán toho istého jedinca prenesený na iné miesto v organizme) lat. lek.
valvula (priehradka, chlopňa umožňujúca prietok len jedným smerom) lat. anat.
septum (priehradka, napr. nosná, srdcová) lat. anat.
perikard (tenkostenný vakovitý orgán, v kt. je uložené srdce, osrdcovník) gréc. anat.
receptor (orgán citlivý na zmenu prostredia, podnety) lat. fyziol.
termoreceptor (receptor na vnímanie tepla) gréc. + lat. biol.
baroreceptor (receptor na vnímanie zmeny tlaku) gréc. + lat. fyziol.
haustórium (orgán cudzopasných rastlín prenikajúci do pletiva hostiteľa a čerpajúci z neho živiny) lat. bot.
perceptor (zmyslový orgán) lat. psych.
senzila (malý zmyslový orgán na vímanie plynných látok u hmyzu) lat. biol.
osfradium (čuchový orgán hlavonožcov spojený s nervovou uzlinou) gréc.-lat. zool.
palpa (hmatový a čuchový orgán hmyzu) lat. zool.
genitál (pohlavný orgán) lat. anat.
genitálie (pohlavné orgány, rodidlá) lat. anat.
falos gréc. anat.
penis lat. anat.
fas maď.? slang. vulg.
lofas (mužský pohlavný úd) maď.? slang. vulg.
robertko (umelý mužský pohlavný úd) vl. m. hovor.
orchido- (samčí pohlavný orgán, semenník) gréc. v zlož. sl.
vagína lat. anat. biol.
škatuľa (ženský pohlavný orgán, pošva) lat. pren. vulg.
vulva lat. anat.
vulvo- (ženské vonkajšie pohlavné ústrojenstvo) lat. v zlož. sl.
oogónium (samičí pohlavný orgán pri riasach a hubách) gréc. bot.
ovulum (mnohobunkový samičí pohlavný orgán raslín, rastlinné vajíčko) lat. bot.
placenta (orgán samíc väčšiny cicavcov slúžiaci látkovej výmene medzi plodom v maternici a matkou, plodový koláč, plodové lôžko) lat. biol.
branchie (dýchacie ústrojenstvo rýb, žiabre) gréc. zool.
hektokotyl (rameno samca niektorých hlavonožcov prenášajúce spermie k pohlavnému otvoru samice) gréc. zool.
opistonefros (vylučovací orgán rybovitých stavovcov a obojživelníkov) gréc. zool.
nefrídium (vylučovací orgán niektorých bezstavovcov, mäkkýšov) gréc. biol.
protonefrídium (vylučovací orgán vírnikov, lariev mäkkýšov, lariev obrúčkavcov a pod.) gréc. zool.
fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín, list) gréc. bot. porovnaj žľaza a pod.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santir (arab. n.) arab.
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

zmysel

zmysel 4 (orgán na vnímanie sveta)
senzus lat.
perceptor (zmyslový orgán) lat. psych.
senzila (malý zmyslový orgán na vímanie plynných látok u hmyzu) lat. biol.
osfradium (čuchový orgán hlavonožcov spojený s nervovou uzlinou) gréc.-lat. zool.
palpa (hmatový a čuchový orgán hmyzu) lat. zool. porovnaj zraksluchčuchchuť 1hmat 1

rada

rada 2 (skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán)
rákoš maď. pren. hovor.
soviet rus.
kolégium (zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný zbor, napr. lekárov) lat. lek.
grémium (správny zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie) lat.
tribunál (súdna r., súdny dvor) lat. kniž. a práv.
presbytérium (r. starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk.
junta /chu-/ (dočasná r.)
akademický senát (vysokoškolská r.) gréc. a lat. škol.
tripartita (r. zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
gerúzia (r. starších v antickej Sparte) gréc. hist.
areopág (r. zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (r. v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna r. v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrium (najvyšší žid. samosprávny orgán v Júdsku, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
duma (poradný orgán rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (r. starších, poradný orgán jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská r. v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
diván (štátna r. v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (r. dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenievýbor

úd

falos gréc. anat.
falo- gréc. v zlož. sl.
penis lat. anat.
fas maď. slang. vulg.
lofas (mužský pohlavný orgán) maď. slang. vulg.
genitál (pohlavný orgán) lat. anat.
robertko (umelý pohlavný orgán) vl. m. hovor. porovnaj končatina

ustanovizeň

orgán gréc.
organizácia gréc.-franc.
inštancia (úrad, orgán určitého stupňa, najmä súd) lat.
kancelária (u. so spoločenským al. iným poslaním) lat.
agentúra lat.
agencia (tlačová, spravodajská al. iná kancelária) franc. zastar.
štát (základná mocenská organizácia v spoločnosti, na určitom území) lat.
komisariát franc.
komisárstvo (úrad al. u. vedená osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.
syndikát (odborová organizácia v niektorých krajinách) gréc.-lat.
tradeunion /tejdjun-/ (odborová organizácia, odborové hnutie) angl. polit.
rádio (u. zabezpečujúca vysielanie zvuku na diaľku, rozhlasová stanica) lat.
televízia (u. zabezpečujúca vysielanie, prenos obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
think tank (výskumná u. zaoberajúca sa najmä spoločenskými oblasťami, politikou s cieľom vzdelávať politikov a verejnosť) angl.
inkvizícia (stredoveká u. v katolíckej cirkvi na vyhľadávanie a súdenie kacírov) lat. porovnaj orgán 1združenieúradústav

list

list 3 (plochý (zelený) orgán (rastliny))
fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín) gréc. bot.
sepala (kališný l. v kvetoch rastlín) lat. bot.
sporofyl (výtrusný l. nesúci rozmnožovacie orgány, výtrusnica) gréc. bot.
tabak indián.-špan.
dohán (sušené listy určitej rastliny používané ako fajčivo) tur.-maď. zastar.
machorka (hrubý tabak v Rusku) rus.
knaster nem.
shag /šeg/ (jemný fajkový tabak) angl.
trèfle /trefl/ (ornament v tvare ďatelinového trojlista, trojlístka) franc. výtv.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
miri (štylizovaný palmový l. na kobercoch a pod.) irán. výtv.
blastém (zárodočný l., zárodočné tkanivo) gréc. biol.
epiblast (vonkajší zárodočný l. vznikajúci pri vývoji živočíchov a človeka) gréc. biol.

nahromadenie

agregát (hromadenie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie) lat.
kumulovanie (hromadenie, sústreďovanie, sústredenie, zhromažďovanie, zhromaždenie) lat.
aglomerácia (hromadenie, zoskupenie, zoskupovanie, zhlukovanie, zhluk; zoskupenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat. kniž. a odb.
sumácia (nakopenie) lat. kniž.
masa (veľký zhluk hmoty) lat.
butafória (symbolické nakopenie sôch) tal. archit.
serak (n. ľadu na priečnych trhlinách ľadovca) franc.
tanatocenóza (nakopenie mŕtvych organizmov al. ich častí rozličného geol. veku a pôvodu) gréc. paleont.
stáza gréc. lek.
turgescencia (n. krvi) lat. lek.
kongescia (n., nával krvi, zvýšené prekrvenie) lat. lek.
venostáza lat. + gréc. lek.
flebostáza (hromadenie krvi v žilách) gréc. lek.
hyperémia (zvýšený obsah krvi v orgáne, prekrvenie) gréc. lek.
stetémia (chorobné hromadenie krvi v pľúcach) gréc. lek.
hemocefalus (n. krvi v mozgových komorách) gréc. lek.
pneumatóza (hromadenie plynov v orgánoch a tkanivách, nadmerná plynatosť, nadúvanie) gréc. lek.
meteorizmus gréc. lek.
tympania (črevná plynatosť, nadutie, nadúvanie, nafúknutie brucha spôsobené hromadením plynov v črevách) gréc. veter. lek.
galaktostáza (hromadenie mlieka v mliečnych žľazách) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (n. farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek.
steatóza (hromadenie tukov v cytoplazme buniek ako prejav poruchy metabolizmu tukov) gréc. lek.
edém (n. kvapaliny v tkanive, opuch) gréc. lek.
anasarka (n. tkanivového moku v tkanivách a dutých orgánoch, vodnateľnosť, vodnatieľka) gréc. lek.
hygróm (n. kvapaliny v dutine, najmä po úraze) gréc. lek.
hydroftalmus (zväčšenie očnej gule n. kvapaliny) gréc. lek.
hydrokéla (n. kvapaliny v obaloch semenníka, vodná prietrž) gréc. lek.
hydrocefalus (n. mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
steatopýgia (n. tuku v zadnej časti tela u žien niektorých afrických kmeňov a pravekých žien) gréc. lek.
mukokéla (n. hlienu v dutom orgáne) lat. + gréc. lek.
mukometra (n. hlienu v maternici starých žien) lat. + gréc. lek. porovnaj hromadenie

hromadenie

kumulovanie (sústreďovanie, sústredenie, nahromadenie, zhromažďovanie, zhromaždenie) lat.
koncentrácia (zhromažďovanie, sústreďovanie, sústredenie) lat.
centralizácia (sústreďovanie úloh, funkcií a kompetencií do jedného nadriadeného ústredia) lat.
tezaurácia (odňatie, odobranie, vyňatie hotovostných peňazí al. zlata z obehu a ich úschova, h. v domácnosti) gréc. ekon.
gradácia (h. slov) lat.
klimax (vzostupné h. slov, zosilňovanie, stupňovanie výrazu) gréc. štyl.
antiklimax (zostupné h. slov, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
paronomázia (h. a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc. lit.
hypozeuxis (h. krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc. lingv.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, h. rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat. lit.
tautológia (h. viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lit. lingv.
stáza gréc. lek.
turgescencia (nahromadenie krvi) lat. lek.
kongescia (nahromadenie, nával krvi, zvýšené prekrvenie) lat. lek.
venostáza lat. + gréc. lek.
flebostáza (h., nahromadenie krvi v žilách) gréc. lek.
hyperémia (nahromadenie, zvýšený obsah krvi v orgáne, prekrvenie) gréc. lek.
stetémia (chorobné h. krvi v pľúcach) gréc. lek.
hemocefalus (nahromadenie krvi v mozgových komorách) gréc. lek.
pneumatóza (h. plynov v orgánoch a tkanivách, nadmerná plynatosť, nadúvanie) gréc. lek.
meteorizmus gréc. lek.
tympania (črevná plynatosť, nadutie, nadúvanie, nafúknutie brucha spôsobené h. plynov v črevách) gréc. veter. lek.
galaktostáza (h. mlieka v mliečnych žľazách) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek.
steatóza (h. tukov v cytoplazme buniek ako prejav poruchy metabolizmu tukov) gréc. lek.
edém (nahromadenie kvapaliny v tkanive, opuch) gréc. lek.
anasarka (nahromadenie tkanivového moku v tkanivách a dutých orgánoch, vodnatosť, vodnatieľka) gréc. lek.
hygróm (nahromadenie kvapaliny v dutine, najmä po úraze) gréc. lek.
hydroftalmus (zväčšenie očnej gule nahromadením kvapaliny) gréc. lek.
hydrokéla (nahromadenie kvapaliny v obaloch semenníka, vodná prietrž) gréc. lek.
hydrocefalus (nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, vodnatosť mozgu) gréc. lek.
steatopýgia (nahromadenie tuku v zadnej časti tela u žien niektorých afrických kmeňov a pravekých žien) gréc. lek.
mukokéla (nahromadenie hlienu v dutom orgáne) lat. + gréc. lek.
mukometra (nahromadenie hlienu v maternici starých žien) lat. + gréc. lek. porovnaj nahromadenie
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 71. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.