Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
slabý
slabý
1
(majúci málo fyzickej sily, krehký, chabý; útly, chudý)
adynamický
gréc.
lek.
astenický
gréc.
lek. fyziol.
leptozómny
gréc.
lek.
dolichomorfný
gréc.
antrop.
lineárny
(chudý, štíhly, obyčajne aj telesne s., o telesnej stavbe)
lat.
antrop.
gracilný
(chudý, útly, tenký, krehký)
lat.
lek. kniž.
kachektický
(chorobne chudý, vysilený, podvyživený)
gréc.
lek.
atonický
(chabý, bez napätia)
gréc.
lek.
a. svalstvo
malátny
(telesne al. duševne ochabnutý, mdlý, sklesnutý, unavený, vysilený)
lat.
matný
(unavený, mdlý, chabý)
franc.-nem.
marantický
(vyčerpaný, vysilený, oslabený vekom, starobou)
gréc.
odb.
enervovaný
(nervovo ochabnutý, vyčerpaný, vysilený, unavený)
lat.
lek.
senilný
(starobou, vekom s., upadnutý, zostarnutý, starecký)
lat.
kaput
(vysilený, unavený)
franc.
slang.
groggy
grogy
(úplne vyčerpaný, unavený, zničený)
angl.
pren. expr.
hin
(vyčerpaný, zničený, nanič, bez seba)
nem.
hovor. expr.
byť hin
chudý
chudý
lepto-
(tenký, úzky, mäkký)
lat. v zlož. sl.
astenický
gréc.
lek. fyziol.
leptozómny
gréc.
lek.
dolichomorfný
gréc. antrop.
lineárny
(ch., štíhly, obyčajne aj telesne slabý, o telesnej stavbe)
lat. antrop.
gracilný
(ch., útly, tenký, krehký)
lat.
lek. kniž.
kachektický
(chorobne ch., vysilený, podvyživený)
gréc. lek.
šlank
(štíhly)
nem. slang.
vyvinutý
vyvinutý
muskulárny
lat.
atletický
(dobre v., o type človeka s dobre vyvinutou postavou, kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami)
gréc.
stenický
sténický
(dobre v., silný, svieži)
gréc.
psych.
pyknický
gréc.
fyziol.
eurysomný
gréc.
antrop.
brachymorfný
gréc.
antrop.
laterálny
(v. so sklonom k tučnote, o type človeka s krátkymi končatinami, silnou postavou, kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k ukladaniu podkožného tuku)
lat.
antrop.
astenický
gréc.
lek. fyziol.
dolichomorfný
gréc.
lek. antrop.
leptozómny
gréc.
lek.
lineárny
(slabo v., o type človeka so štíhlou postavou, dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom)
lat.
antrop.
rudimentárny
lat.
biol.
rudimentálny
(nedostatočne v., zakrpatený)
lat.
biol. zried.
slovo
slovo
1
(základná jaz. jednotka)
logos
gréc.
kniž. a filoz.
logo-
-lóg
gréc.
v zlož. sl.
onomato-
gréc.
v zlož. sl.
lexéma
(základná jednotka slovnej zásoby)
gréc.
lingv.
synonymum
(s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.)
gréc.
lingv.
homonymum
(s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné)
gréc.
lingv.
antonymum
gréc.
opozitum
(s. opačného, protikladného významu, opak)
lat.
lingv.
tautonymum
(s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach)
gréc.
lingv.
homofón
homofónum
(rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané)
gréc.
lingv.
homografum
(rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané)
gréc.
lingv.
dubleta
(s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom)
franc.
lingv.
paronymum
(formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné)
gréc.
lingv.
palindróm
(s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk)
gréc.
odb.
heteronymum
(s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza)
gréc.
lingv.
ekvivokácia
(rovnaké slová s rôznym významom)
lat.
lingv.
hyperonymum
(s. významovo nadradené inému, podradenému slovu)
gréc.
lingv.
hyponymum
(s. významovo podradené inému, nadradenému slovu)
gréc.
lingv.
autosémantikum
autosémantické s.
(z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka)
gréc.
lingv.
synsémantikum
synsémantické s.
(z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca)
gréc.
lingv.
definiendum
(výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje)
lat.
definiens
(výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje)
lat.
archaizmus
(zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat)
gréc.
lingv.
neologizmus
(novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar)
gréc.
lingv.
pejoratívum
(s. s hanlivým, zhoršujúcim významom)
lat.
lingv.
eufemizmus
(zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie)
gréc.
lingv.
melioratívum
(lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci)
lat.
lingv.
augmentatívum
(s. so zveličeným významom, napr. domisko)
lat.
lingv.
deminutívum
(s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina)
lat.
lingv.
dialektizmus
(nárečové s.)
gréc.
regionalizmus
(výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti)
lat.
lingv.
okazionalizmus
(s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne)
lat.
lingv.
kolokvializmus
(hovorový výraz)
lat.
lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus
(hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.)
lat.
trivializmus
(trochu hrubý výraz)
lat.
kniž.
slangizmus
/-le-/
(výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí)
angl.
argotizmus
(výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný)
franc.
lingv.
expresívum
(citovo al. vôľovo zafarbené s.)
lat.
lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum
(citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.)
gréc.
lingv.
onomatopoja
(zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky)
gréc.
lingv. lit.
expletívum
(výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj)
lat.
lingv.
profesionalizmus
(odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou)
lat.
lingv.
žurnalizmus
franc.
publicizmus
(s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie)
lat.
prozaizmus
(s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo)
lat.
lit.
solecizmus
(s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy)
vl. m.
lingv. lit.
fráza
(myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz)
gréc.
idióm
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.
lingv.
klišé
(nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný)
lat.
kniž. a pejor.
klišé
(ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz)
franc.
parentéza
(s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka)
gréc.
lingv.
poetizmus
(básnické s. al. výraz, obrat)
gréc.-lat.
lingv.
radif
redif
(s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach)
arab.-tur.
lit.
lema
(heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla)
gréc.
lingv.
kalk
(pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka)
franc.
lingv.
akronym
(skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen)
gréc.
lingv.
logatóm
(s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti)
gréc.
odb.
anagram
(nové s. vzniknuté premiestnením hlások)
gréc.
juxtapozitum
(s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova)
lat.
lingv.
indeklinábile
(nesklonné s.)
lat.
lingv.
indefinítum
(neurčité s.)
lat.
lingv.
simplex
(jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony)
lat.
lingv.
kompozitum
(zložené s., zloženina)
lat.
lingv.
derivát
(odvodené s., odvodenina)
lat.
lingv.
desubstantívum
(s. odvodené od podstatného mena)
lat.
gram.
denominatívum
(s. odvodené od podstatného al. prídavného mena)
lat.
lingv.
deverbatívum
(s. odvodené od slovesa, slovesného základu)
lat.
lingv.
formant
(slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona)
lat.
lingv.
proklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka)
gréc.
lingv.
enklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka)
gréc.
lingv.
oxytonon
(s. s prízvukom na poslednej slabike)
gréc.
lingv.
parisylabum
(s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní)
lat. + gréc.
lingv.
vokabulum
vokabul
(jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko)
lat.
zastar.
reklamanta
(prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán)
lat.
knih.
paráda
(pôsobivé, obratné s.)
špan. hovor.
mantra
(staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie)
sanskrit náb.
abraxas
(zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman)
lat. + gréc.
incipit
(začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul)
lat.
razúra
(vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami)
lat.
odb.
hapax legomenon
(výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz)
gréc.
lingv.
amen
(záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>)
hebr.
biblicizmus
biblizmus
(výrok al. výraz z biblie)
gréc.
lingv.
tabu
(výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov)
polynéz.
lingv.
responzia
(výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz)
lat.
lingv.
europeizmus
(výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov)
vl. m.
lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus
(slovan.)
lat.
slovakizmus
(slov.)
lat.
bohemizmus
bohemikum
(čes.)
lat.
moravizmus
(moravský)
vl. m.
polonizmus
(poľ.)
lat.
ukrajinizmus
(ukraj.)
vl. m.
rusizmus
(rus.)
vl. m.
slovenizmus
(slovinský)
lat.
bulharizmus
(bulh.)
vl. m.
hungarizmus
lat.
maďarizmus
(maď.)
vl. m.
rumunizmus
(rum.)
vl. m.
grécizmus
(gréc.)
vl. m.
latinizmus
(lat.)
vl. m.
hebreizmus
hebraizmus
(hebr.)
vl. m.
germanizmus
germanikum
(nem.)
lat.
romanizmus
(románskych jazykov)
lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus
(tal.)
vl. m.
galicizmus
(franc.)
vl. m.
hispanizmus
(špan.)
lat.
lusitanizmus
(port.)
vl. m. lat.
anglicizmus
(angl.)
lat.
amerikanizmus
(amer.)
vl. m.
arabizmus
(arab.)
vl. m.
indianizmus
(indián.)
vl. m.
japonizmus
(jap.)
vl. m.
orientalizmus
(s. pochádzajúce z jazykov východných krajín)
lat.
ad verbum
de verbo ad verbum
(od s. do s.)
lat.
porovnaj
označenie 2
prostriedok 1
rovnomerný
rovnomerný
lineárny
lat.
proporcionálny
proporčný
(vyvážený, pomerný, úmerný, o pomeroch medzi zložkami, časťami, rozmermi)
lat.
harmonický
gréc.
symfonický
(vyvážený, vyrovnaný, súladný, súzvučný)
gréc.
kniž.
izometrický
(rovnorozmerný, s rovnakými rozmermi)
gréc.
odb.
nasledujúci
nasledujúci
secundus
/sekun-/
lat.
deutero-
gréc. v zlož. sl.
lineárny
(n. za sebou v rade)
lat.
iminentný
(bezprostredne n., ihneď nastávajúci, očakávaný)
zried.
kniž.
postgraduálny
(n. po skončení vzdelávania na vysokej škole)
lat.
in spe
/spé/
(nastávajúci, budúci)
lat.
kniž.
minister in spe
post-
(n. po niečom)
lat.
v zlož. sl.
porovnaj
následný
jednorozmerný
jednorozmerný
lineárny
lat.
zúčtovanie
zúčtovanie
storno
(opravné z., zrušenie chybne zaúčtovanej položky)
tal.
účt.
skontrácia
(z. a vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi dvoma stranami)
tal.
účt.
kompenzácia lat.
offset
(zánik pohľadávok vzájomným započítaním záväzkov)
angl.
clearing
/klí-/
(pravidelné bezhotovostné vyrovnávanie započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov)
angl.
typ
typ
3
(telesné al. duševné znaky charakteristické pre skupinu jednotlivcov)
gréc.
somatotyp
(konštitučný t., súhrn telesných a povahových, zdedených al. získaných znakov jedinca)
gréc.
biol.
muskulárny t.
lat.
atletický t.
(t. človeka s dobre vyvinutou kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami)
gréc.
pyknik
pyknický t.
gréc.
fyziol.
eurysomný t.
gréc.
antrop.
brachymorfný t.
gréc.
antrop.
laterálny t.
(t. človeka s krátkymi končatinami, silnou kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku)
lat.
antrop.
astenik
gréc.
lek.
astenický t.
gréc.
lek. fyziol.
dolichomorfný t.
gréc.
lek. antrop.
leptozóm
leptozómny t.
gréc.
lek.
lineárny t.
(t. človeka so štíhlou postavou, dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom)
lat.
antrop.
hyperstenik
(t. človeka s územčistou postavou a širokými kosťami)
gréc.
odb.
cholerik
(výbušný, prudký, prchký, vášnivý povahový t. človeka)
gréc.
psych.
sangvinik
(prchký, výbušný, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale povrchný povahový t. človeka)
lat.
psych.
flegmatik
(citovo stály, vyrovnaný, nevzrušivý, kľudný až ľahostajný povahový t. človeka)
gréc.
psych.
melancholik
(citovo založený, zádumčivý, ťažkomyseľný, citlivý povahový t. človeka)
gréc.
psych.
introvert
(povahový t. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý)
lat.
psych.
extrovert
(povahový t. zameraný na vonkajší svet a prostredie, spoločenský, prispôsobivý, otvorený)
lat.
psych.
cyklotým
(t. človeka s ľahkým kolísaním nálad, otvoreného, spoločenského, zmyselného)
gréc.
schizotým
schizotymný t.
(t. človeka uzavretého voči okoliu, citlivého)
gréc.
lek. psych.
dĺžka
dĺžka
1
(lineárny rozmer)
latitúda
lat. odb.
metráž
(d. vyjadrená v metroch)
franc. odb.
stapel
štapel
(stredná al. priemerná d. vlákna, vzorka priemernej dĺžky vlákna)
nem. text.
mini
(najmenšia d. v móde)
lat.
maxi
(najväčšia d. v móde)
lat.
midi
(stredná d. v móde)
franc.
postava
postava
1
(podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)
figúra
figúrka
lat.
muskulárny typ
lat.
atletický typ
(typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami)
gréc.
pyknik
pyknický typ
gréc.
fyziol.
eurysomný typ
gréc.
antrop.
brachymorfný typ
gréc.
antrop.
laterálny typ
(typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku)
lat.
antrop.
astenik
gréc.
lek.
astenický typ
gréc.
lek. fyziol.
dolichomorfný typ
gréc.
lek. antrop.
leptozóm
leptozómny typ
gréc.
lek.
lineárny typ
(typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom)
lat.
antrop.
hyperstenik
(typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami)
gréc.
odb.
makrosómia
(obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť)
gréc.
lek.
atlant
atlas
vl. m.
archit.
telamón
(svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy)
gréc.
archit. zried.
erot
(v antike)
gréc.
putti
(v renesancii, baroku)
tal.
amoret
(v rokoku)
tal.
stafáž
(drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie)
franc.
výtv.
figurína
(umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.)
lat.
manekýn
manekýnka
(figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov)
hol.-franc.
oskar
(figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov)
vl. m.
slang.
pimprľa
pimperľa
(trojrozmerná bábka)
nem.
zastar.
javajka
vl. m.
div.
vajang
wajang
wayang
vajanga
(bábka vodená na paličke odspodu)
malaj.
div.
marioneta
(závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi)
franc.
div.
pajác
(bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom)
tal.
gašpar
gašparko
(smiešna p. v bábkovom divadle)
vl. m.
golem
(umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti)
čes.-hebr.
orant
orans
(p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch)
lat.
archeol.
figúra
(p. v šachu)
figúrka
(všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec)
lat.
šach.
pión
franc.
šach.
pinčel
(najnižšia figúra, pešiak, bežec)
franc.-angl.
hovor.
bašta
(veža)
tal.
šach. zastar.
dáma
(figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná)
franc.
šach.
fers
(figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále)
perz.
moa
(figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné)
?
šach.
mao
(figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné)
?
šach.
pao
(figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa)
čín.
šach.
metafigúra
(figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje)
gréc.-lat.
parafigúra
(figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje)
gréc.+lat.
porovnaj
socha
bytosť
p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení
erot
(v antike)
gréc.
putti
(v renesancii, baroku)
tal.
amoret
(v rokoku)
tal.
stafáž
(drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie)
franc.
výtv.
figurína
(umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.)
lat.
manekýn
manekýnka
(figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov)
hol.-franc.
oskar
(figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov)
vl. m.
slang.
pimprľa
pimperľa
(trojrozmerná bábka)
nem.
zastar.
javajka
vl. m.
div.
vajang
wajang
wayang
vajanga
(bábka vodená na paličke odspodu)
malaj.
div.
marioneta
(závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi)
franc.
div.
pajác
(bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom)
tal.
gašpar
gašparko
(smiešna p. v bábkovom divadle)
vl. m.
golem
(umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti)
čes.-hebr.
orant
orans
(p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch)
lat.
archeol.
figúra
(p. v šachu)
figúrka
(všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec)
lat.
šach.
pión
franc.
šach.
pinčel
(najnižšia figúra, pešiak, bežec)
franc.-angl.
hovor.
bašta
(veža)
tal.
šach. zastar.
dáma
(figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná)
franc.
šach.
fers
(figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále)
perz.
moa
(figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné)
?
šach.
mao
(figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné)
?
šach.
pao
(figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa)
čín.
šach.
metafigúra
(figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje)
gréc.-lat.
parafigúra
(figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje)
gréc.+lat.
porovnaj
socha
bytosť
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 32. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.