Výsledky vyhľadávania

pôvodne

ab origine /-rí-/ (od začiatku, od počiatku) lat. kniž. porovnaj pôvodný

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

koncepcia

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

tanec

tanec franc.-nem.

dancing /-si-/ angl.

sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.

orchéma (sólový t.) gréc. tan.

balet (umelecký výrazový t.) tal.

pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.

pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.

furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.

mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.

kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.

polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.

varšavianka (poľ. národný t.) poľ.

oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.

krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.

hajduch

hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.

čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.

frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.

kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.

zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.

hóra (rumun. ľudový t.) rum.

arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.

choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.

kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.

gopak

hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.

kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.

trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.

chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.

lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.

islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.

chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.

sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.

valčík nem.-poľ.

valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.

lendler

ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.

verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.

allemande /almánd/

allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.

bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.

danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.

haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.

menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.

kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.

gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.

basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.

courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.

musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.

passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.

kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.

tordion

tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.

galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.

anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.

farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.

rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.

estampia (provensalský starý t.) franc.

jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.

kadrila franc.

kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.

canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.

tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.

pavana

padovana

paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.

tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.

napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.

bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.

passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.

piva (tal. rýchly t.) tal.

gagliarda /galja-/ tal. hist.

gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.

brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.

volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.

siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.

saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.

forlana

furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.

sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.

zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.

bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.

madrileňa (druh bolera) špan.

malagueňa

malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.

japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.

magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.

fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.

jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.

jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.

cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.

folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.

flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.

gitana (t. špan. Rómov) špan.

moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.

guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.

letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.

halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.

foxtrot

fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.

shimmy /šimi/

šimy (obmena foxtrotu) angl.

slowfox

slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.

quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.

contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.

giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.

écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.

go-go

gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.

boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.

cake-walk

cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.

stomp (černošský rýchly t.) angl.

waltz

wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.

swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.

jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.

kick

shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.

twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.

charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.

jive /džajv/

džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.

squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.

step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.

onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.

flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.

break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.

madison /medizon/ vl. m.

slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.

monkiss

surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.

hali-gali

hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.

tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.

habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.

čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.

samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.

karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.

mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.

bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.

rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.

kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.

conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.

bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.

paso doble

pasodoble

passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.

beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.

twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.

boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.

lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.

salsa (juhoamer. t.) špan.

finolka (spoločenský párový t.) ?

kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.

hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.

hula-hup

hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.

hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.

bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.

tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.

kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

hostinec

šenk (krčma, výčap) hovor.

putika (podradný h., krčma) tal.-nem. hovor. pejor.

pub /pab/ (pôvodne ír., brit. h.) angl.

čárda (h. s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.

pajzel (h. veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.

tratória (menší h. v južnej Európe) tal.

knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.

taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.

šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.

ostéria (malý tal. h.) tal.

pančovňa (h. so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.

karavanserail /-raj/

han (orient. h.) perz.

herberg (stredoveký cechový h. al. útulok, nocľaháreň, pre tovarišov) nem. hist.

podnik

podnik 2 (pohostinské zariadenie)

reštaurácia lat.

reštaurant franc. zastar.

dining-house /dajning haus/ (p. verejného stravovania) angl.

bufet franc.

bar (reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) angl.

kaviareň arab.

café /ka-/ (p., kde sa podáva najmä káva) franc.

kafetéria (kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA) franc.

espreso

espresso

preso

presso (malá kaviareň) tal.

libresso (kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou) tal.

bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň) rus.

snack-bar

snackbar

snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.

bagetéria (p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami) franc. potrav.

fastfood

fast food /-fút/ (rýchle občerstvenie) angl.

kafana (balkánska kaviareň) ?

bodega (obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.

kantína (reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach) tal.

motorest (reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá) angl.

pizzeria /-ccé-/ (reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.) tal.

gril (reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.

vegetka (jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.

penzión (p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok) franc.

lokál (zábavný, pohostinský p.) lat.

bar (nočný zábavný p.) angl.

night club /najt klab/ (nočný p.) angl.

tabarín (nočný zábavný p.) vl. m.

saloon /-lún/ (lokál na divokom západe USA) angl.

dancing /-si-/ (nočný zábavný tan. p.) angl.

kasíno (p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub) tal.-nem.

kabaret (zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom) franc.

šantán (zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.

kasíno (p. na hranie hazardných hier, herňa) tal.-nem.

tingel-tangel

tingeltangel (podradný zábavný p.) nem. zastar. pejor.

šenk (krčma, výčap, hostinec) hovor.

putika (podradný hostinec, krčma) tal.-nem. hovor. pejor.

pub /pab/ (pôvodne ír., brit. hostinec) angl.

čárda (hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.

pajzel (hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.

tratória (menší hostinec v južnej Európe) tal.

knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.

taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.

šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.

ostéria (malý tal. hostinec) tal.

pančovňa (hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.

karavanserail /-raj/

han (orient. hostinec) perz.

herberg (stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov) nem. hist.

kniha

kniha 1 (tlačené slovesné al. obrazové dielo v samostanom zväzku)

biblio- gréc. v zlož. sl.

titul lat. polygr.

publikácia (dielo vydané tlačou) lat.

lektúra (knihy na čítanie) lat. zastar. hovor.

brožúra (neviazaná k. menšieho rozsahu) franc.

booklet /buk-/

buklet (brožúra o hud. diele al. interpretovi priložená k hudobnému nosiču) angl.

paperback /pejperbek, pejprbek/ (k. s mäkkou lepenou väzbou vreckového formátu) angl. polygr.

skriptá (rozmnožené vysokoškolské učebné texty) lat.

preprint (predbežná publikácia rozmnožená v malom počte, predbežný výtlačok) angl. polygr.

aligát

adligát (samostané tlačené al. rukopisné dielo zviazané s iným, najmä obsahovo odlišným dielom, príväzok) lat. knih.

breviár (obľúbená, dôležitá k.) lat. pren.

enchiridion (príručka, rukoväť) gréc. kniž. zastar.

kompendium (príručka obsahujúca základné poznatky vedného odboru, stručný prehľad, rukoväť) lat.

vademékum

vademecum /-mékum/ (sprievodca v určitom odbore, vrecková príručka, rukoväť) lat.

manuál (príručka obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.

repertórium (stručná, zhrnujúca príručka; príručka obsahujúca prehľad učebnej látky al. poznatkov z určitého odboru, na opakovanie) lat.

epitomé (príručka v určitom odbore) gréc. lit.

receptár (k. obsahujúca predpisy, návody na prípravu, pokyny, rady) lat.

bedeker (cestovná príručka, sprievodca) vl. m.

informatórium (k. podávajúca poučenie) lat. zastar.

digest (skrátené vydanie lit. diela, najmä v USA) angl.

chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.

foliant (k. veľkého formátu) lat.

biblia (veľká, objemná al. významná k.) gréc. pren.

bachant gréc. hovor.

bichľa (hrubá, objemná k.) nem. slang.

konvolút (k. vzniknutá zviazaním niekoľkých nesúvisiacich jednotiek) lat. knihov.

inkunábula (k. vytlačená, vydaná do roku 1500, prvotlač) lat.

paleotyp (tlač z obdobia od 1501 do 1550) gréc. odb.

aldinka (k. s malým formátom vyrobená v Benátkach v tlačiarni Manutiovcov) vl. m. hist. polygr.

krudo (k. v nezložených hárkoch) lat. polygr.

leporelo (skladacia obrázková k. z tuhého papiera pre deti) špan.

šalabachter (stará opotrebovaná špinavá k.) maď. hovor.

šalát (roztrhaná k. s uvoľneným listami) tal. hovor. expr.

kódex (rukopisná k. v pevných doskách, na dvojlistoch papyrusu al. pergamenu) lat.

bibliofília (vzácna, umelecky vypravená k. vydaná v malom náklade) gréc.

bestseller (k. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.

prohibitum (zakázaná, nevhodná k.) lat.

libri prohibiti (zakázané knihy, pôvodne katolíckou cirkvou) lat.

almanach arab.-gréc.

annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lat. kniž. zastar.

analektá (zborník vybraných básní, listov a pod.) gréc. lit.

pandekty gréc.-lat.

digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.

efemerida (ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron.

archiválie (písomnosti, spisy, listiny, knihy a pod. uložené v archíve) gréc. + lat.

protokol (k. so sústavnými úradnými zápismi) gréc.

monografia (vedecké dielo podrobne rozoberajúce jeden problém, jednu otázku, jednu osobnosť) gréc.

román (veľké epické, najmä prozaické dielo so zložitým dejom, zobrazujúce život viacerých osôb vo vývoji) franc. lit.

sága (román podávajúci dejiny jedného al. viacerých rodov v niekoľkých pokoleniach) germ.

epopeja (rozsiahle románové dielo, najmä viacdielne, o hist. hrdinských činoch) gréc. lit.

pikareskný román (špan. dobrodružný román, s hlavným hrdinom z okraja spoločnosti, šibalom, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, 16. – 18. st.) špan. lit.

novela (prozaický útvar strednej veľkosti s pútavým príbehom a výrazným zakončením) tal. lit.

noveleta (krátka novela) lat. lit.

skaz (rus. rozprávačský ľudový žáner používajúci hovorovú reč, rozprávanie) rus. lit.

chua-pen (čín. poviedkový, rozprávačský žáner, 10. – 14. st.) čín. lit.

miscelanea (jednozväzková k. obsahujúca texty rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.

kalendár lat.

annuárium (k. obsahujúca súpis dní, týždňov a mesiacov bežného roka v časovom postupe, so zábavnou prílohou) lat. kniž. zastar. porovnaj kalendár 2

anály lat. kniž.

kronika (k. podrobne opisujúca hist. udalosti v časovom slede, letopis) gréc.

album (k. s kresbami a podpismi priateľov a pod. na pamiatku, pamätník) lat.

atlas (k. so súborom zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

erbovník nem.

armoriál (k. so zobrazeniami erbov, znakov hodnosti, moci, rodov, krajín, miest a pod. a uvedením ich držiteľov, najmä rukopisná) lat.

dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

medailón (esejistický žáner o významnej osobnosti) tal.-franc.

non-fiction /-fikšn/ (žáner na rozhraní románu a reportáže, založený na faktoch) angl. lit.

utópia (k. opisujúca niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.

horor (k. vyvolávajúca pocity strachu, hrôzy) angl.

science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.

sci-fi (k. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.

fantasy (k. založená na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.

thriller /tril-/

triler (k. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.

groteska (k. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.

western (k. s dobrodružným námetom z amer. divokého západu) angl.

kovbojka (dobrodružná k. zo života a prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.

indiánka

mayovka (dobrodružná k. zo života, prostredia Indiánov) vl. m.

robinzonáda (dobrodružná k. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.

verneovka

vernovka (dobrodružná vedecko-fantastická k. od franc. spisovateľa J. Verna) vl. m.

detektívka (k. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.

krimi

kriminálka (k. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.

kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.

pornografia gréc.

porno (k. nemravne zobrazujúca pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúca z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.

nervák (napínavá, vzrušujúca k. spôsobujúca napätie, vzrušenie) lat. hovor.

herbár (k. o liečivých rastlinách) lat. zastar.

bestiár (stredoveká k. s úvahami o živote zvierat) lat.

survey /servej/ (k. so zhrnujúcimi údajmi získanými na základe informácií z terénu, časopisov, kníh o určitom, najmä sociálnom jave) angl.

Kámasútra (k. o pohlavnej rozkoši, príručka erotiky) ind.

pragensium /-genzium/ (k. o Prahe) vl. m.

Biblia

biblia (kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc.

antilegomenon (k. Nového zákona, kt. prijatie bolo pôvodne sporné) gréc. náb.

targumy

targúmy (preklad Starého zákona do aramejčiny) aram.

septuaginta (preklad Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny) lat.

vulgáta

vulgata (preklad biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny) lat.

hexapla (preklad biblie do šiestich jazykov) gréc. teol.

oktapla (biblia v ôsmich jazykoch) lat. náb.

polyglota (biblia vo viacerých jazykoch, kvôli porovnaniu al. porozumeniu) gréc.

kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou) gréc.-lat.

katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

homiliár (zbierka kázní cirk. otcov vo forme výkladu biblických textov) gréc.-lat. cirk.

homília gréc. cirk.

postila (k. obsahujúca výklad biblického textu prečítaného pri omši) lat. cirk.

breviár (modlitebná k. rímskokatolíckych kňazov) lat.

epištolár (cirk. k. obsahujúca čítanie z listov apoštolov k veriacim) gréc.-lat. cirk.

horológium (k. modlitieb konaných povinne v určitých hodinách) gréc.-lat. cirk.

graduál (k. obsahujúca omšové spevy) lat. cirk.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (k. náb. piesní, básní, modlitieb so smutným al. s oslavným obsahom, pôvodne starozákonných žalmov) gréc. náb. lit.

žalmy (zbierka 150 básní, chválospevy, kniha Starého zákona) gréc.-nem.

kancionál (zborník náb. piesní s notami, spevník) lat.

antifnár (zborník bohoslužobných spevov so striedaním dvoch zborov na cirk. rok) gréc. cirk. hud.

funebrál (zbierka pohrebných piesní) lat. cirk.

evanjeliár (bohoslužobná k. obsahujúca úplný text štyroch evanjelií) gréc.

evanjelistár (bohoslužobná k. obsahujúca úryvky z evanjelií čítaných pri omši) gréc. cirk.

misál (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby a čítanie používané pri omši, omšová k.) lat. cirk.

pontifikál (bohoslužobná k. obsahujúca texty pre biskupa okrem omše) lat. cirk.

lekcionár (bohoslužobná k. obsahujúca epištoly, čítanie a evanjeliá pre jednotlivé dni cirk. roku) lat. cirk.

sakramentár (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby používané pri omšiach a pri udeľovaní sviatosti, 6. – 9. st.) lat. cirk. hist.

vesperale /-rá-/ (katolícka bohoslužobná k. s nešporovými textami a notáciou) lat. cirk.

plenár (stredoveká bohoslužobná k. s textami čítanými počas omše) lat. cirk.

agenda (príručná bohoslužobná k. s modlitbami a predpismi) lat. cirk.

rituál (k. s obradovými predpismi a zvyklostí pri výkone bohoslužieb) lat. cirk.

penitenciál (k. cirk. pravidiel na stanovenie trestu za hriechy) lat. cirk.

bullárium (zbierka pápežských listín) lat. hist.

agenda (zbierka bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

mineja (bohoslužobná k. vo východných cirkvách obsahujúca spevy na všetky mesiace v roku) gréc.-rus. cirk.

euchológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

menológ

menológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej a gréckej cirkvi obsahujúca legendy o svätých na každý deň) gréc. cirk.

triód (bohoslužobná k. na veľkonočné obdobie v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

oktoich (zbierka liturgických spevov východných cirkví) gréc. hist. cirk.

damaskín (rukopisný zborník kázní a poučení, Bulharsko, 17. – 18. st.) vl. m.

legenda (lit. veršovaný al. prozaický útvar rozprávajúci o živote a skutkoch cirk. svätcov) lat. lit.

hagiografia (žáner, kt. námetom sú životné príbehy a činy svätcov, príbehy zo života, životopisy svätcov) gréc. cirk. hist.

pasionál (zbierka životopisov svätých, svätcov) lat. cirk.

prológ (zbierka krátkych životopisov svätých zostavená podľa kalendára) gréc. cirk.

synaxár (zborník legiend zo života svätých v pravoslávnej cirkvi) gréc. náb.

lucidár (stredoveká náučná príručka poučujúca o bohu a svete formou rozhovoru) lat. hist.

talmud (zbierka žid. náb. zákonov a právnych predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.

gemara (zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej časti talmudu) hebr.

mišna (zbierka ústnej tradície rabínskych výkladov tóry, súbor zásad náboženského práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

tefila (žid. modlitebná k.) hebr.

korán (základná náb. posvätná k. islamu, zbierka Mohamedových výrokov) arab.

alkorán (starší názov koránu) arab.

suna

sunna (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.

achbar (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.

hadís (zbierka, súbor výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

avadána (zbierka legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.

sútra (príručka, zbierka s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi, v brahmanizme) sanskrit lit.

manudharma (staroind. lit. pamiatka brahmanizmu) ind. lit.

purány (posvätné ind. texty hinduizmu zachytávajúce staroind. legendy, 4. – 6. st.) sanskrit

tantra (náb. texty obsahujúce učenie tantrizmu, prúdu v hunduizme, kt. vznikol spojením kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.

véda

véd (najstaršie ind. náb. a filoz. lit. pamiatky) sanskrit

sanhity (štyri zbierky hymnov, 12. – 10. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit

bráhmana

brahmana (opisy a výklady obetných obradov, 10. – 8. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit náb.

áranjaky (zbierky symbolických filoz. úvah, súčasť véd) sanskrit náb. filoz.

upanišáda (staroind. náb. filoz. knihy obsahujúce komentáre k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit

pančatantra (staroind. zbierka poučných bájok, rozprávok a príbehov) sanskrit lit.

njájasútra (traktát ind. filoz. školy, podľa kt. poznanie vedie k odstráneniu zla a utrpenia) sanskrit filoz.

šástra (staroind. príručka al. odb. spis) sanskrit hist. lit.

zendavesta (posvätné knihy starých Peržanov) perz. porovnaj dielozbierka 2slovník 1učebnica

vojak

soldát lat. hovor. pejor.

žoldnier nem. pejor.

oficier franc.-nem. hovor. zastar.

lampasák (dôstojník) franc. slang.

furťák nem. voj. slang.

lampasák franc. slang.

lampión tal. voj. slang.

milionár tal. slang.

guma

gumák (v. z povolania) egypt.-lat. voj. slang.

adjutant (dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, voj. pobočník) lat.

zupák (ďalej slúžiaci poddôstojník) nem. pejor.

šarža (v. s vysokou hodnosťou) franc. hovor.

absa

absík lat.

špagát

špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.

bažant nem. voj. slang.

milionár (v. v prvej polovici voj. služby, nováčik, začiatočník) tal. voj. slang.

suprák (v. základnej voj. služby, kt. pôjde o krátky čas do civilu) lat. voj. slang.

komliton (v. spoločne slúžiaci na vojenčine, spoluvojak, spolubojovník) lat. voj.

infanterista (v. pechoty, pešiak) špan.-nem. voj. zastar.

bigoš (v. u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.

artilerista lat. zastar.

kanonier (delostrelec) nem. hovor. zastar.

tankista (príslušník osádky tanku) angl.

granátnik

granatier (v. vrhajúci granáty) franc.-nem. voj.

parašutista franc.

paragán (v. vycvičený v zoskakovaní z lietadla s použitím padáka) voj. slang.

kontráš (príslušník kontrarozviedky, služby zameranej proti nepriateľskej špionáži) lat. slang.

sanitár lat.

saniťák lat. voj. slang.

lapiduch (v. v zdravotníckej službe) ? voj. slang.

ženista franc.

pionier franc. zastar.

sapér (príslušník vojska určeného na technickú podporu, zabezpečenie bojovej činnosti, zákopník) franc. zastar. voj.

intendant (príslušník tylovej služby pre zásobovanie a ubytovanie vojsk) franc. voj. zastar.

regulovčík (v. riadiaci dopravu, najmä na križovatke) rus. hovor. zastar.

pucák

pucer nem. voj. zastar.

pucflek (voj., dôstojnícky sluha; pisár na štábe voj. útvaru) nem. voj. slang.

burš nem. zastar.

ordonanc (dôstojnícky sluha v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.

ordonanc (poddôstojník vyčlenený ku štábu veliteľa, zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.

kuriér (v. poverený doručením dôležitých tajných správ) franc.

kombatant (príslušník ozbrojených síl, okrem zdravotníkov a duchovných, kt. má bojové úlohy, bojovník) franc. voj.

rezervista (v. v zálohe, záložník) lat. zastar.

manták (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny v.) ? slang. voj.

dezertér (v., kt. zbehol, ušiel od vojska, zbeh) franc. voj.

marodér (prepustený al. zbehlý v. živiaci sa krádežami, plienením) franc.-nem. slang. pejor.

obšitnik

obšitoš (prepustený v., vyslúženec, vyslúžilec) nem. zastar. voj. slang.

veterán (vyslúžený v., bývalý účastník vojny, vyslúžilec) lat.

invalid (v. neschopný ďalej slúžiť pre zranenie) lat.

žoldnier (najatý platený, námedzný v.) nem.

legionár (príslušník dobrovoľníckeho voj. útvaru) lat.

gardista (príslušník vybraného voj. oddielu; príslušník osobnej stráže významných osôb, najmä panovníka) franc.

mameluk (príslušník egypt. voj. oddielov zložených z otrokov) arab. hist.

hoplita (v. v starom Grécku, ťažkoodenec) gréc.

legionár (príslušník základnej voj. jednotky v starom Ríme) lat. hist.

prétorián (príslušník cisárskej gardy, osobnej stráže v starom Ríme) lat. hist.

triariovia (v. v starom Ríme, tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.

hypaspista (ťažkoodenec v makedónskom vojsku) gréc. hist.

pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.

hajdúch (uhor. žoldnier) srb.-maď. hist.

labanec (cisársky v. za povstania Tökeliho, Rákociho a Bačkaja, 17. a 18. st.) maď. hist.

bagán (v. bez hodnosti, pešiak) maď. voj. slang.

honvéd (uhor. príslušník národnej gardy v Uhorsku, 1848-49 hist.; v. uhor. domobrany od 1867 hist.; v. maď. pozemného vojska) maď.

husár (jazdec v uhor. vojsku od 15.st; ľahký jazdec v Európe) srbch.-maď.

serežán (rak.-uhor. v. chrániaci monarchiu v juhovýchodnom hraničnom pásme proti Turkom) maď.-nem.

hulán (jazdec s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.

banderovec (príslušník oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády na konci 2. svetovej vojny) vl. m.

kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä jazdec) tur.-rus.

džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny jazdec) tur.

krasnoarmejec (v. Červenej armády, armády bývalého ZSSR) rus. hist.

krasnogvardejec (v. červenej gardy, 1917) rus. hist.

opolčenec (bulh. dobrovoľník v rus.-tur. vojne bojujúci za slobodu Bulharska, 1877 – 78) bulh.

turkopol (príslušník ľahkej jazdy v období križiackych výprav do Palestíny v stredoveku) vl.m. + gréc. hist.

lancknecht (peší žoldnier vlastniaci výstroj a výzbroj, 15. – 17. st.) nem. hist.

rytier (ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. pri sa pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.

harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.

drabant (stredoveký pešiak) nem.

harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.

fric (nem. nacistický v., rus. označenie) vl. m. pejor.

esaman /es-á-man/ (nem. v., príslušník nacistických úderných útvarov SA) nem.

esesák

esesman (nem. v., príslušník nacistických voj. útvarov SS) nem. hovor.

brigant (lúpežný v., zbojník) tal. zastar.

bersaliér (tal. horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.

pavéznik (v. ozbrojený pavézou, veľkým obdĺžnikovitým, nadol sa zužujúcim štítom, štítonosič) tal. hist.

interbrigadista (príslušník medzinárodnej jednotky protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.

granátnik (vyberaný, elitný pechotný v., od 18. st.) franc.-nem.

poilu /pauli/ (prezývka franc. v. v 1. svetovej vojne) franc.

dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.

švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.

mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy; pešiak pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.

karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.

kyrysník (opancierovaný jazdec) franc.-nem. hist.

kavalerista (voj. jazdec na koni) tal.-franc. zastar.

pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.

voltižér (príslušník elitnej jednotky franc. ľahkej pechoty, 19. st.) franc. hist. voj.

arkebuzier

harkabúz (stedoveký v. vyzbrojený hákovnicou, strelnou zbraňou, 15. – 17. st.) franc. hist.

martalovec

martalúz (tur. lúpežný v., 16. – 17. st.) ? hist.

komisár (dôstojník al. úradník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.

spahi

sipáhi (jazdec v tur. osmanskom vojsku; franc. koloniálny v severnej Afrike) perz. hist.

janičiar (v. tur. elitnej voj. jednotky zloženej zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.

bašibozuk (divý v. tur. nepravidelnej jednotky) tur.

nizám (tur. v. s európskou výzbrojou a výcvikom, začiatok 19. st.) arab.-tur. hist.

fedajín (arab. v., príslušník arab. palestínskej ozbrojenej organizácie bojujúci proti Izraelu) arab.

askar

asker (africký v. v službách európskej koloniálnej armády) arab. hist.

zuáv (pôvodne domorodý príslušník bývalého franc. koloniálneho vojska v Alžírsku) vl. m.

sipáhi

sipoj (domorodý v. v brit. koloniálnej armáde v Indii) perz.-ind. hist.

yankee /jenkí/ (prezývka federálneho vojaka v amer. občianskej vojne) hol.-angl. pejor.

ami

amik

amík (amer. v., prezývka amer. vojaka) angl.

ranger /rendžer/ (príslušník elitnej voj. jednotky zvláštneho určenia v USA al. v NATO) angl. porovnaj hodnosťbojovníkpovstalecdobyvateľbranec

báseň

verše lat.

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.

poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.

poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.

epos

epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.

rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.

balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.

monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.

sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.

rondó

rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.

rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.

epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.

romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.

madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.

ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.

rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.

triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.

melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.

epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.

epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.

genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.

expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.

palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.

paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.

limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.

hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.

óda (lyrická hymna) gréc. lit.

hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.

dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.

pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.

žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.

nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.

epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.

plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.

silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.

sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.

epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.

anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.

georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

Ilias

Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)

rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.

idyla gréc.-franc.

selanka poľ. lit.

pastorála tal.

bukolika gréc.

ekloga gréc.

pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.

duma

dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.

siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.

gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.

sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.

minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.

sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.

makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.

rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.

gazel

ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.

kasída

kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.

kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit

jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.

tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.

haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.

pantum

pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.

akrostich

parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.

telestich

telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

tautogram

tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.

kaligram

ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.

typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 175. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.