Výsledky vyhľadávania

podnik

podnik 2 (pohostinské zariadenie)
reštaurácia lat.
reštaurant franc. zastar.
dining-house /dajning haus/ (p. verejného stravovania) angl.
bufet franc.
bar (reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) angl.
kaviareň arab.
café /ka-/ (p., kde sa podáva najmä káva) franc.
kafetéria (kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA) franc.
espreso
espresso
preso
presso (malá kaviareň) tal.
libresso (kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň) rus.
snack-bar
snackbar
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
bagetéria (p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami) franc. potrav.
fastfood
fast food /-fút/ (rýchle občerstvenie) angl.
kafana (balkánska kaviareň) ?
bodega (obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
kantína (reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach) tal.
motorest (reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá) angl.
pizzeria /-ccé-/ (reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.) tal.
gril (reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.
vegetka (jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
penzión (p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok) franc.
lokál (zábavný, pohostinský p.) lat.
bar (nočný zábavný p.) angl.
night club /najt klab/ (nočný p.) angl.
tabarín (nočný zábavný p.) vl. m.
saloon /-lún/ (lokál na divokom západe USA) angl.
dancing /-si-/ (nočný zábavný tan. p.) angl.
kasíno (p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub) tal.-nem.
kabaret (zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom) franc.
šantán (zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.
kasíno (p. na hranie hazardných hier, herňa) tal.-nem.
tingel-tangel
tingeltangel (podradný zábavný p.) nem. zastar. pejor.
šenk (krčma, výčap, hostinec) hovor.
putika (podradný hostinec, krčma) tal.-nem. hovor. pejor.
pub /pab/ (pôvodne ír., brit. hostinec) angl.
čárda (hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.
pajzel (hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.
tratória (menší hostinec v južnej Európe) tal.
knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.
taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.
šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.
ostéria (malý tal. hostinec) tal.
pančovňa (hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.
karavanserail /-raj/
han (orient. hostinec) perz.
herberg (stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov) nem. hist.

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)
strato-
strati- lat. v zlož. sl.
šichta nem. zried.
lamina (vrstvička) lat. odb.
etáž (rovina, plocha) franc. odb.
sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.
plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.
email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.
protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.
banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.
makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.
lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.
sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.
šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.
geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.
mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.
ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.
ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.
homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.
termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.
heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.
exosféra
protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.
geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.
chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.
koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.
koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.
horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.
humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
mul
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.
förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.
epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.
metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.
hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.
stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.
uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.
retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.
skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.
epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.
zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?
korium (väzivová spodná v. kože) lat.
pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.
kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.
borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.
perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.
aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.

pôda

pôda 2 (zvetraný zemský povrch, zemina)
pedo- gréc. v zlož. sl.
terra lat. kniž.
humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
rendzina (p. s vysokým obsahom humusu na pevnom podklade) poľ. geol.
mul
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
torfa lat.
tyrfo- (humusovitá p. s nedostatočne rozloženými rastlinami, rašelina) gréc. v zlož. sl.
solončak (p. s vysokým obsahom rozpustných solí, slanisko) rus.
solonec (p. vznikajúca zo slaniska, slanec) rus.
soloď (p. vznikajúca zo slanca) rus.
pergelisol
pergelizol lat.
permafrost (trvalo zamrznutá p.) lat. + angl. geol.
podzol (znehodnotená p. vylúhovaná podzemnou vodou) rus. poľnohosp.
substrát (živná p. na pestovanie mikroorganizmov) lat. biol.
horizont (vrstva p. líšiaca sa určitým znakom) gréc. odb.
peloid (bahno, zemina a pod. používaná pre bahenné kúpele) gréc. lek.
sit illi /tibi/ terra levis /tibi/ (nech mu /ti/ je zem ľahká) lat.