Výsledky vyhľadávania

oznamovací

oznamovací
informačný lat.
indikatívny lat. lingv. i. slovesný spôsob
enunciatívny lat. lingv. e. veta

tlač

tlač 2 (tlačené knihy, časopisy a pod.)
print angl. žurn.
publikácia (dielo vydané tlačou) lat.
žurnalistika (denná t., noviny) franc.
masmédium (najmä v plur. masmédiá)
médium (hromadný oznamovací prostriedok, t., rozhlas, televízia, najmä v plur. médiá) lat.
printové médium (t. ako hromadný oznamovací prostriedok) angl. a lat. žurn.
bulvár (nekvalitná pochybná, senzáciechtivá t.) franc.
bulletin /bültén/ (časopis, informačná tlačovina, vestník, najmä odborný al. vedecký) franc.
fragment (nedokončená t. knihy) lat.
dexiotypia (t., kt. sa číta sprava doľava, Orient) gréc. typ.
samizdat (tajne, svojpomocne vydaná zakázaná t., kniha, časopis a pod.) rus.
inkunábula (kniha vytlačená, vydaná do roku 1500, prvotlač) lat.
paleotyp (t. z obdobia od 1501 do 1550) gréc. odb. porovnaj tlačovinačasopiskniha 1

rozhlas

rozhlas 1 (hromadný oznamovací prostriedok založený na prenášaní a vysielaní zvuku)
rádio lat. hovor.
rádiofónia lat. + gréc. zastar.
masmédium (hromadný oznamovací prostriedok, tlač, r., televízia) lat.
médium lat. porovnaj prijímač

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
inštrument lat.
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropaion
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
softvér
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardvér
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
krak
krek
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
mariška
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
diafora
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
anafora
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epifora
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epanastrofa
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatum
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
pleonazmus
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
tróp
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxa
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
manier
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. úpravy pozri úprava 3
s. výroby pozri výroba 1
s. obchodu pozri obchod 1
s. vlády pozri vláda 2
s. myslenia pozri myslenie
s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1
s. vnímania pozri vnímanie
s. konania pozri konanie 1postup 1
s. reči pozri reč 3
s. výslovnosti pozri výslovnosť
s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie
s. písania pozri rukopis 1
s. výživy pozri výživa
s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus
s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2
s. tlače pozri . tlač
s. liečenia pozri liečenie
s. hlasovania pozri hlasovanie
s. dopravy, prepravy pozri doprava 1
s. spevu pozri spev 1
s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.
s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt
s. sochárstva pozri sochárstvo
s. merania pozri meranie
s. zisťovania pozri zisťovanie
s. zobrazovania pozri zobrazenie
s. fotografovania pozri záber
s. skoku pozri skok
s. plávania pozri plávanie
s. zlatníctva pozri zlatníctvo
s. viazania pozri viazanie
slovesné spôsoby
faktív
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
faktív
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

zaujímavý

zaujímavý
interesantný (pozoruhodný, pútavý, príťažlivý) lat.
exkluzívny (mimoriadne z., lákavý, pútavý, žiadaný, výhodný) lat.
exotický (nezvyčajný, nápadný) gréc.
originálny (osobitý, zvláštny, svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný) lat.
unikátny (osobitý, jedinečný, ojedinelý, zvláštny, jediný svojho druhu) lat.
kuriózny (zvláštny, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný, zriedkavý) lat.
raritný (zvláštny, vzácny, nezvyčajný, zriedkavý) lat.
atraktívny (nezvyčajný, lákavý, príťažlivý, pútavý) lat.
pikantný (vzrušujúci, chúlostivý, háklivý) franc.
mediálny (z., príťažlivý pre hromadné oznamovacie prostriedky) lat. publ. porovnaj neobvyklý

príťažlivý

príťažlivý
šarmantný (pôvabný, čarovný) franc.-angl.
atraktívny (nezvyčajný, lákavý, pútavý, zaujímavý) lat.
interesantný (zaujímavý, pozoruhodný, pútavý) lat.
mediálny (p., zaujímavý pre hromadné oznamovacie prostriedky) lat. publ.
exkluzívny (mimoriadne lákavý, pútavý, nezvyčajný, zaujímavý, žiadaný, výhodný) lat.
sugestívny (pôsobivý, podmanivý, podmaňujúci, s podmanivým vplyvom na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
fascinujúci (pútavý, lákavý, vábivý, neodolateľný) lat.
romantický (silno citovo pôsobiaci nevšednosťou, čarovný, podmanivý, pôsobivý) franc.
magický (neodolateľný, čarovný) gréc.
magnetický (lákavý, pútavý) gréc. pren.
rajcovný (dráždivo pôvabný, dráždivý, čarovný, vzrušujúci) nem. subšt.
sexi
sexy (pohlavne p., pôsobivý) lat.

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)
firma tal.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.
akciová spoločnosť lat.
akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.
company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.
limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.
société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.
koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.
komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.
sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.
komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
gigant
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.
rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.
mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.
gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.
paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.
planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.
hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel
špedícia
špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.
aerolínia
aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.
rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.
pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.
cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.
agentúra lat.
agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.
ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.
rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.
hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.
estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.
fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.
sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.
kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.
kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.
konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.
kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.
realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.
lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.
servis
service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.
multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.
franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
franchisista /frenčajzista/
franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.
VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.
bonanza špan.
klondike /-dajk/
klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.

prenášanie

prenášanie 2 (umiestňovanie inde)
transformácia (prenos) lat.
translácia /tranz-/ (prenesenie, premiestňovanie, premiestnenie, prekladanie, preloženie, posúvanie, posunutie) lat. odb.
transpozícia
transponovanie (prenesenie, prevádzanie, prevedenie z jednej oblasti do inej) lat. kniž. a odb.
tradícia (ústne p. správ, slovesných výtvorov, názorov a pod., rozprávaním, ústne podanie) lat.
komunikácia (výmena, prenos informácií, dorozumievanie) lat.
rádiokomunikácia (spojenie pomocou elektromagnetických vĺn) lat. ozn. tech.
telekomunikácia (p. informácií na diaľku) gréc. + lat.
retranslácia (diaľkový prenos vysielania prostredníctvom niekoľkých staníc) lat. ozn. tech.
televízia (prenos a vysielanie obrazu na diaľku prostredníctvom elektrického signálu ako hromadný oznamovací prostriedok) gréc. + lat.
telegrafia (p. písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefónia (p. zvuku, najmä reči, prostredníctvom telefónu) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (elektronický prenos textov, obrazov, po telefónnej sieti) angl.
teletext (prenos textových informácií spoločne s televíznym signálom) gréc. + lat.
telefotografia
telefoto (prenos obrazov na diaľku elektrickým signálom) gréc.
telefón
telefonát (spojenie prostredníctvom zariadenia na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku, hovor) gréc.
interkom
interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopravného prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné spojenie posádky) lat.
infraport (bezkáblové prepojenie dvoch počítačov a pod. na prenášanie údajov) angl.
reprodukcia (prenos záznamu zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) lat. ozn. tech.
monofónia
mono (jednokanálová reprodukcia) gréc.
stereofónia
stereo (dvojkanálová reprodukcia) gréc.
kvadrofónia (štvorkanálová reprodukcia) lat. + gréc.
e-mail /imejl, ímejl/ (elektronická bezdokumentová výmena, prenos informácií v prostredí výpočtovej techniky, elektronická pošta) angl. výp. tech.
telepatia (prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
rezonancia
rezonovanie (šírenie zvuku predmetom schopným súznieť, preberanie zvuku od iného predmetu a súznenie s ním) lat.
advekcia (prenos určitej vlastnosti vzduchu vodorovným prúdením) lat. fyz.
konvekcia (šírenie tepla, prenos látky a energie prúdením) lat. fyz.
transport (prenos látok v bunke al. medzi bunkami cez bunkové membrány) lat.
antropomorfizmus
antropomorfizácia gréc. odb.
personifikácia (p. ľudských vlastností na prírodné javy a mytologické postavy) lat. kniž. a odb.
tróp
trópus (použitie slova v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat. porovnaj zástupka
anachronizmus (kladenie udalosti, osoby, javu a pod. do nevhodnej doby) gréc.
metachronizmus
parachronizmus (nesprávne časové umiestňovanie deja al. udalosti do neskoršieho obdobia, časová chyba, časový posun) gréc. odb.
implantácia (p. tkaniva al. orgánu toho istého jedinca na iné miesto v organizme) lat. lek.
transplantácia (p. tkaniva al. orgánu na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

spoločnosť

spoločnosť 1 (záujmové organizované združenie ľudí al. inštitúcií, spolok)
socio- (skupina) lat. v zlož. sl.
societa (spoločenstvo, združenie) lat. kniž. a odb.
organizácia (s. osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
klub (menší spolok na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
liga (spolková organizácia, spolok, zväz, združenie) tal. špan.
komora (združenie, organizácia na zastupovanie, podporu a ochranu stavovských záujmov) gréc.-lat.
fórum (organizácia povolaná niečo posúdiť) lat.
gestor (organizácia poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; organizácia poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu ekon. práv.) lat.
cirkev (náb. organizácia spájajúca veriacich) gréc.
kongregácia (zhromaždenie miestnej náb. obce v evanjelickej cikvi, jednota, bratstvo; spoločenstvo, združenie niekoľkých kláštorov toho istého rádu) lat. cirk.
eklézia (cirk. obec, cirkev) gréc. kniž.
denominácia (protestantské spoločenstvo, obec, cirkev vo Veľkej Británii a v USA) lat.
konvent (spoločenstvo, zhromaždenie, pôvodne rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
kontubernium (združenie protestantských duchovných v Uhorsku) lat. hist.
sodalita (katolícke laické bratstvo, najmä mariánske) lat. cirk.
thiasos /tiaz-/ (spolok sústredený okolo kultu) gréc. náb.
amfikktyónia (združenie obcí okolo významnej svätyne v starom Grécku) gréc. hist.
konferencia
kongres (pravidelne zasadajúca s.) lat.
únia (združenie, spojenie, zjednotenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
Benelux (hosp. ú. medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom) skr. polit.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
societa (združenie, spoločenstvo) lat. kniž. a odb.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť; zduženie podnikov toho istého odboru) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom ekon.; odborová organizácia, odbory v niektorých krajinách; organizácia, zduženie záujmových skupín na ochranu spoločných záujmov) gréc.-lat.
aliancia (spojenectvo, najmä polit., spoločenstvo, spolok) lat. franc. kniž.
federácia (združenie, zväz polit., šport. al. odborových organizácií) lat.
konfederácia (združenie organizácií, zväz, zväzok, spolok; voľné združenie, spojenie, zväzok zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy polit.) lat.
union (združenie, zväz, spolok) lat. odb.
internacionála (medzinárodné polit. združenie, pôvodne robotníckej triedy) lat. hist. polit.
klan (pevne uzavretá s. na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, kmeň, potomstvo, rodina) kelt.-angl.
cech (stredoveká organizácia, združenie mestských remeselníkov s povinným členstvom) nem. hist.
gilda (združenie, spoločenstvo s hosp., náb. s stavovskými cieľmi, v stredoveku, napr. združenie kupcov chrániace ich záujmy) nem. hist.
fraternita (združenie, bratstvo, jednota remeselníckov al. živnosteníkov) lat. hist.
grémium (združenie, spoločenstvo osôb určitého zamerania, napr. obchodníkov, živnostníkov, stavovských organizácií) lat.
akciovka (účastinná s.) lat. hovor.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (účastinná s. v USA) angl.
société /-sieté/ (banková al. poisťovacia účastinná s.) franc. kniž.
limited (s. s ručením obmedzeným, pri mene firmy) angl. obch.
kompánia (obchodná s.) franc. hovor. expr.
company /kompani/ (obchodná s. vo Veľkej Británii) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná s. vo Francúzsku) franc.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná s. v USA, najmä akciová) lat.
korporácia (združenie osôb so spoločnými záujmami alebo úlohami, spolok) lat.
holding (obchodná s., kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
afilácia (obchodná s. zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (s. založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
agentúra lat.
agencia (s. vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky; výzvedná, podvratná organizácia) franc. zastar.
féma (tajná nacistická teroristická organizácia v Nemecku po 1. svetovej vojne) nem. hist.
milícia (ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
Kukluxklan
Ku-klux-klan (tajná protičernošská organizácia v USA) gréc. + kelt.
Interpol (medzinárodná nevládna organizácia združujúca kriminálne polície väčšiny štátov sveta)
faktor (obchodná s., kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
mafia (tajná protivládna opozičná s. na Sicílii a v južnom Taliansku, vzniknutá za napoleonských vojen; protispoločenské záujmové združenie vykonávajúce nelegálne obchody s tovarom, kt. prináša vysoký zisk, napr. s drogami, odcudzenými autami a pod.; tajné teroristické združenie v Taliansku a USA) tal.
narkomafia (mafia obchodujúca s narkotikami) gréc. + tal. hovor.
Cosa nostra /kosa/ (mafia v USA) tal.
jakuza (jap. teroristická organizácia, mafia) jap.
nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá skupina, krúžok) franc.
eklézia (uzavretá, vyhranená s.) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. skupina, najmä umelecká) franc.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia s.) angl. publ.
landsmanšaft (krajanská organizácia v SRN združujúca Nemcov odsunutých po 2. svetovej vojne) nem. polit.
skaut (organizácia zameraná na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl. hovor.
PEN klub
Penklub (medzinárodná organizácia spisovateľov so sídlom v Londýne) angl. skr.
penklub (s. voľne debatujúca o rôznych otázkach, najmä spoločenských) angl. pren. hovor.
collegium musicum /ko- muzikum/ (súkromná s. amatérskych a profesionálnych hudobníkov, 16. – 18. st.) lat. hud.
občina (združenie ľudí so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov a čiastočnou samosprávou v rodovom zriadení) rus. marx.
zádruha (staroslovan. s. s kolektívnou držbou pôdy) srb. chorv. hist.
komúna (združenie ľudí so spoločným, kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
komposesorát (spoločenstvo spoluvlastníkov šľachtickej pôdy) lat.
policajná organizácia pozri bezpečnosť 2 porovnaj spoločenstvo 1skupina 2podnik 1