Výsledky vyhľadávania

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)
proces lat.
prax gréc.
úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.
operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.
akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.
metodika (pracovný p.) gréc.
praktika (osvedčený p.) gréc.
procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.
metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.
mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.
technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.
manier
maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.
maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.
stratégia
taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.
indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.
analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.
syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.
konkretizácia lat. odb.
hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.
abstrakcia
abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.
generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.
redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.
heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.
synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.
štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.
dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.
chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.
liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.
hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.
regres
regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.
glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.
glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.
etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.
hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.
sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.
antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.
senescencia (proces starnutia) lat. lek.
reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.
fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.
humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.
fosilizácia lat. geol.
petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.
intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.
granulácia
granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.
flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.
industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.
technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
plejbek
playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.
postup liečenia pozri liečenie
postup merania pozri meranie
postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie
postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

zvyk

zvyk
uzancia (zvyklosť, obyčaj, najmä v obchode) franc.
úzus (zvyklosť, obyčaj) lat. kniž.
móres
móresy lat. hovor. expr.
manier (najmä plur. maniere)
maniera (spôsob správania sa, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.
alúra (zvyk, spôsob, mrav) franc. zastar.
konvencia (zvyklosť, ustálený spôsob konania, správania) lat.
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, obyčaj) lat.
forma
formalita
formálnosť (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.
ceremoniál (súbor pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
adat (zvyklosť, obyčaj, islamské svetské zvykové právo) malaj.-arab.
sororát (z., podľa kt. muž po úmrtí ženy dostane ako náhradu jej mladšiu sestru) lat. etnogr.
levirát (z. v rodovej spoločnosti, podľa kt. sa vdova stáva manželkou brata zomretého manžela) lat. hist.
endogamia (spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len v rámci vlastnej skupiny, kmeňa a pod., maželstvo v rámci skupiny) gréc. etnogr.
exogramia (spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len s členmi iných skupín, rodov, kmeňov a pod.) gréc. etnogr.
pobratimstvo (patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými mužmi na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov) srb.
posestrimstvo (patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými ženami al. medzi ženou a mužom na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov) srb.
couvade /kuvad/
kuváda
kuvade (zvyky a obrady spojené s dodržiavaním šestonedelia mužom v rodových spoločnostiach) franc.
teknonómia (z. pomenúvať rodičov podľa mien detí u niektorých prírodných národov) gréc. odb.
ex usu (podľa z., zo z.) lat. kniž.
ex more (zo z., podľa z.) lat.

správanie

správanie
móres
móresy lat. hovor. expr.
manier (najmä plur. maniere)
maniera (spôsob správania, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.
alúra (zvyk, spôsob, mrav) franc. zastar.
habituácia (návykové s., vytváranie, vznik návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
takt
taktnosť (vybrané jemné ohľaduplné spoločenské s., ohľaduplnosť, šetrnosť, pozornosť, slušnosť, jemnosť, jemnocit, útlocit) franc.
bontón franc.
tón (dobré, správne, príjemné spoločenské s.) gréc. porovnaj slušnosť
aristokratizmus
aristokratickosť (vyberané, ušľachtilé, jemné, vznešené s., vyberanosť, ušľachtilosť, jemnosť, vznešenosť) gréc. kniž.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne s. a konanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
indignita (nedôstojné s.) lat. kniž.
lavírovanie (vyhýbavé, opatrné, váhavé, vykrúcanie, kľučkovanie s.) hol.-nem. pren. hovor.
nonkonformita (s., kt. je v rozpore so všeobecne uznávanými sociálnymi normami a cieľmi danej skupiny al. spoločnosti) lat.
koketovanie
koketnosť
koketéria (nápadné s. s cieľom vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
manifestácia (prejavenie názoru a pod.) lat.
demonštrácia (verejný hromadný prejav postoja, požiadaviek) lat.
exhibícia
exhibicionizmus (nápadné s. snažiace sa vzbudiť pozornosť, upútať záujem) lat.
komédia (nápadné, nedôstojné, nevážne, neúprimné, falošné s.) gréc.
fraška (smiešne, nedôstojné, nezmyselné s.) tal. expr.
teatrálnosť (strojenosť, neprirodzenosť, nápadnosť, výstrednosť) gréc.-lat. kniž.
rafinovanosť (prehnaná vyumelkovanosť, strojenosť) franc.
preciozita (strojenosť, neprirodzenosť, vyumelkovanosť, prehnane strojená dokonalosť v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
frajerina
frajerčina (nápadné, vyzývavé s.) nem. hovor. expr.
arogancia
arogantnosť (povýšené, naduté, bezočivé s.) lat.
provokácia (vyzývavé, dráždiace s., štvanie, podpichovanie) lat.
póza (strojené s., strojenosť, pretvárka) franc.
pozérstvo (strojenosť, neprirodzenosť, predstieranie iných, vyšších záujmov a pod.) franc.
afekt
afektácia
afektovanosť (strojenosť, neprirodzenosť, prepiatosť) lat.
faul (nedovolené, surové s., priestupok) angl. pren.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
perfidita
perfídnosť (podlé, ničomné s., hanebnosť, vierolomnosť, bezcharakternosť, zradnosť, zrada, zapredanosť) lat. kniž.
lotrovstvo
lotrovina lat.-nem. expr. pejor.
gaunerstvo hebr.-nem. hovor. expr.
švajneraj (ničomnosť, darebáctvo) nem. hovor. pejor.
extravagancia (výstredné s., výstredný čin, výstrednosť) lat. + franc.
extrém (krajnosť, prepiatosť, výstrednosť, výstrelok) lat.
excentricita
excentrickosť
exkluzívnosť
exkluzivita (prepiatosť, nápadnosť, výstrednosť) lat.
chuligánstvo (výtržnosť, výtržníctvo) angl. vl. m.-rus.
incident (nečakaná nepríjemná príhoda, výtržnosť) lat.
exces (výstrelok, vybočenie z medzí, výstrednosť, výtržnosť) lat.
agresivita
agresívnosť (útočné, výbojné s.) lat.
hystéria gréc.
hysák (s. pripomínajúce duševnú chorobu, prejavujúce sa podráždenosťou, popudlivosťou, nepríčetnosťou) gréc. slang.
feminizmus (postoje a prejavy príznačné pre ženy) lat. psych.
infantilizmus
infantilnosť (detinské s., citová a vôľová nevyspelosť) lat. lek.
puerilizmus (chorobné detinské s. u dospelých osôb) lat. lek. porovnaj konanie 1

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
manier
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. úpravy pozri úprava 3
s. výroby pozri výroba 1
s. obchodu pozri obchod 1
s. vlády pozri vláda 2
s. myslenia pozri myslenie
s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1
s. vnímania pozri vnímanie
s. konania pozri konanie 1postup 1
s. reči pozri reč 3
s. výslovnosti pozri výslovnosť
s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie
s. písania pozri rukopis 1
s. výživy pozri výživa
s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus
s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2
s. tlače pozri . tlač
s. liečenia pozri liečenie
s. hlasovania pozri hlasovanie
s. dopravy, prepravy pozri doprava 1
s. spevu pozri spev 1
s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.
s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt
s. sochárstva pozri sochárstvo
s. merania pozri meranie
s. zisťovania pozri zisťovanie
s. zobrazovania pozri zobrazenie
s. fotografovania pozri záber
s. skoku pozri skok
s. plávania pozri plávanie
s. zlatníctva pozri zlatníctvo
s. viazania pozri viazanie
slovesné spôsoby
faktív
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

zlozvyk

zlozvyk
manier (najmä v plur. maniere)
maniera (návyk) franc.
cheilofágia (chorobný návyk hrýzť si pery) gréc. lek.
onychofágia (chorobný návyk hrýzť si nechty) gréc. lek.
gamblerstvo (závislosť od hracích automatov, chorobný návyk, vášeň) angl.
abúzus (nadmerné užívanie návykových látok, napr. alkoholu) lat.
alkoholizmus (závislosť od liehovín ako návykovej droge, chorobný návyk požívania liehovín, nemierne pitie, opilstvo, pijanstvo) arab.
metománia (chorobná túžba po alkohole) gréc.
dipsománia (porucha konania vyznačujúca sa chorobnou pravidelnou túžbou po alkohole) gréc. lek.
potománia (pijanstvo) gréc. lek.
nikotinizmus (nadmerné užívanie, fajčenie tabaku) vl. m.
toxikománia gréc. lek.
narkománia (závislosť od omamných látok, návyková túžba po omamných látkach) gréc. lek.
fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.
morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
mitridatizmus (návyk na jedy užívaním čoraz väčšieho množstva) vl. m. lek.

návyk

návyk
habitus (súhrn vlastností považovaných za n.) lat. psych.
habituácia (návykové správanie, vytváranie, vznik n. správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
manier (najmä v plur. maniere)
maniera (zlozvyk) franc.
cheilofágia (chorobný n. hrýzť si pery) gréc. lek.
onychofágia (chorobný n. hrýzť si nechty) gréc. lek.
gamblerstvo (závislosť od hracích automatov, chorobný n., vášeň) angl.
abúzus (nadmerné užívanie návykových látok, napr. alkoholu, zlozvyk) lat.
alkoholizmus (závislosť od liehovín ako návykovej drogy, chorobný n. požívania liehovín, nemierne pitie, opilstvo, pijanstvo) arab.
metománia (chorobná túžba po alkohole) gréc.
dipsománia (porucha konania vyznačujúca sa chorobnou pravidelnou túžbou po alkohole) gréc. lek.
potománia (pijanstvo) gréc. lek.
nikotinizmus (nadmerné užívanie, fajčenie tabaku) vl. m.
toxikománia gréc. lek.
narkománia (závislosť od omamných látok, návyková túžba po omamných látkach) gréc. lek.
fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.
morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
mitridatizmus (n. na jedy užívaním stále väčšieho množstva) vl. m. lek. porovnaj zlozvyk

spôsob

spôsob 2 (správanie sa, vystupovanie)
móres
móresy lat. hovor. expr.
manier (obyčajne v plur. maniere)
maniera (obyčajne v plur. maniery, spôsob správania sa, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.
alúra (obyčajne v plur. alúry, správanie, zvyk, mrav) franc. zastar.
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, obyčaj) lat. porovnaj správaniezvyk