Výsledky vyhľadávania

vnímanie

percepcia lat. psych.
sensus /-zus/ lat.
-estézia (pociťovanie) gréc. v zlož. sl.
recepcia (pociťovanie, chápanie) lat. kniž. a odb.
percepcia (uvedomelé vlastné v. vonkajších podnetov, záverečná fáza) lat. psych.
estézia (v. pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
organoleptika (pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
chemorecepcia (v. podnetov chem. povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
interorecepcia (v. podnetov z vnútorného prostredia) lat. lek. psych.
exterocepcia (v. podnetov zvonku) lat. psych. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne v.) gréc.
psychoesteréza (v. chladu) gréc. lek.
autofónia (zosilnené v. vlastnej reči pri nádche a pod.) gréc. lek.
algézia (v. bolesti) gréc. lek.
analgia (znížené v. bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
hypoalgia (znížené v. bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené v. bolesti) gréc. lek.
synalgia (v. bolesti aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.
paralgia (v. bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
palestéza (vibračné v. chvenia ladičky na miestach, kde je kosť pod kožou) gréc. lek.
tachyfylaxia (oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.
telestézia (v. bez účasti známych zmyslových orgánov s pohybovou reakciou, napr. prútikárstvo) gréc.
proskopia (mimozmyslové v., schopnosť predvídať budúcnosť, jasnovidectvo) gréc.
lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.
telepatia (mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
paragnóza (mimozmylové rozpoznávanie, poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov) gréc. psych. porovnaj citlivosť 1vnímavosťzraksluchchuť 1čuchhmat

citlivosť

citlivosť 1 (schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)
senzitívnosť (vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety) lat. kniž. a odb.
iritabilita (dráždivosť, podráždenosť, predráždenosť) lat.
sagacita (schopnosť vnímať pocity, citové podnety, vnímavosť) lat. lek.
hypestézia (znížená c.) gréc. lek.
oxyestéza (zvýšená c.) gréc. lek.
alergia (zvýšená c., precitlivenosť organizmu) gréc. lek.
hypersenzibilita (zvýšená, nadmerná c., precitlivenosť) gréc. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
organoleptika (vnímanie, pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
estézia (vnímanie pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
algézia (vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené vnímanie bolesti) gréc. lek.
idiosynkrázia (precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.) gréc. farm. lek.
hyposmia (citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
dyzosmia (porucha c. čuchu) gréc. lek.
kakosmia (falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
dysguezia (porucha c. chuti) gréc. lek.
parageuzia (chorobná c., keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
haptika (hmatové, dotykové vnímanie) gréc. zastar.
parestézia (c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgia (c. hmatu, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
hyperakúzia (zvýšená c. na zvuk) gréc. lek.
meteorosenzitivita (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.
fotosenzitivita (zvýšená c. na svetlo) gréc. + lat.
psychoesteréza (vnímanie chladu) gréc. lek.
parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.
onychalgia (precitlivenosť nechtov) gréc. lek.
termoestézia (c. organizmu na teplo) gréc. lek.
ortopanchromázia gréc. fot. zastar.
panchromázia (c. fotografickej vrstvy na všetky farby) gréc. fot.
ortochromázia (c. fotografickej vrstvy na zelené a žlté svetlo) gréc. fot. porovnaj vnímavosť

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.
lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.
dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.
arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca
absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.
nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.
sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.
delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.
enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.
dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.
parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1
dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.
moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.
hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.
epilepsia gréc. lek.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.
psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.
dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.
dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.
amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.
mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.
deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.
katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.
psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.
psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.
autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.
katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.
hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.
teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.
pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.
zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.
logopatia (p. reči) gréc. lek.
dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.
alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.
dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.
kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.
dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.
anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.
afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.
aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.
afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.
parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.
pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.
rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.
pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.
chinoanizmus /ši-/ franc. lek.
lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.
traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.
chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.
gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.
sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.
parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.
tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.
embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.
emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.
mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.
interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.
palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.
parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.
dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.
heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.
heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.
dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.
tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.
tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.
schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.
afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.
grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.
poriománia gréc. lek.
ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.
echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.
echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.
echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.
echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.
herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.
kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.
hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. + lat. lek.
insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.
hypnobatia gréc. odb.
somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.
somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.
alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.
dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.
agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.
grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
ametropia (p. oka) gréc. lek.
anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.
skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.
astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.
loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.
heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.
hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.
presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.
myopia gréc. lek.
dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.
parachromatizmus gréc. lek.
daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.
xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.
erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.
polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.
diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.
trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.
mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.
hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.
seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.
katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.
fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.
halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2
monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.
dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.
akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota
akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.
kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.
dysguezia (p. chuti) gréc. lek.
aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.
ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.
parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
afágia gréc.
aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.
disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.
odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.
dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.
trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.
fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.
rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.
rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.
dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.
dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.
dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.
abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.
astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.
parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.
bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.
asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.
dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.
alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.
apoplexia gréc. lek.
iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.
trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.
struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.
hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.
nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.
akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.
elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.
tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.
gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.
pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie
hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.
atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie
trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.
malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.
aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.
dyspepsia gréc. lek.
indigescia (p. trávenia) lat. lek.
steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.
dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.
urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.
oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie
siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.
sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2
dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.
sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.
caries /ka-/
karies (zubný kaz) lat. lek.
dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.
frigidnosť lat. lek.
anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.
vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.
fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

čuch

-osmia gréc. v zlož. sl.
chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, č.) gréc. + lat. biol.
oxyosmia (zvýšená ostrosť čuchu) gréc. lek.
dyzosmia (porucha citlivosti čuchu) gréc. lek.
hyposmia (citlivosť č., znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (citlivosť č., zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
kakosmia (porucha č., falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (porucha č., mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (porucha č., vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
anosmia (úplná strata č.) gréc. lek.

bolesť

dolor lat.
-agra gréc. v zlož. sl. lek.
topalgia (b. zasahujúca určité miesto) gréc. lek.
nyktalgia (nočná b.) gréc. lek.
algézia (vnímanie b.) gréc. lek.
hypoalgia (znížené vnímanie b.) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené vnímanie b.) gréc. lek.
synalgia (vnímanie b. aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.
paralgia (vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
osteodýnia (b. kosti, v kostiach) gréc. lek.
osteopatia (b. v kostiach, kĺboch) gréc. lek.
rachialgia gréc. lek.
spinalgia (b. chrbtice, v chrbtici) lat. + gréc. lek.
spondylalgia (b. stavcov chrbtice) gréc. lek.
notodýnia (b. v chrbte) gréc. lek.
coccygodynia /kokk-/ (b. kostrče) gréc. lek.
reumatizmus gréc. lek.
reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.
artralgia (b. kĺbov) gréc. lek.
omalgia (b. v kĺbe ramena) gréc. lek.
gonalgia (b. v zhybe, kĺbe kolena) gréc. lek.
koxalgia (b. v bedrách) lat. + gréc. lek.
nefralgia (stála, menej silná b. v bedrovej oblasti pri niektorých ochoreniach obličiek) gréc. lek.
sakrodýnia (b. v krížoch) lat. + gréc. lek.
ischias (b. v krížoch vystreľujúca do dolnej končatiny, spôsobená ochorením sedacieho nervu) gréc. lek.
lumbago lat. lek.
lumbalgia lat. + gréc. lek.
hexenšus (choroba prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, zaseknutie v krížoch, úsad, húser) nem. slang.
tenalgia (b. šľachy) lat. lek.
myodýnia (b. svalu) gréc. lek.
myalgia (b. vo svaloch, zápal, reumatizmus) gréc. lek.
akrodýnia (b. končatín) gréc. lek.
melalgia (b. končatín, najmä dolných) gréc. lek.
brachialgia (b. v pleci) lat. + gréc. lek.
daktylalgia (b. prstov) gréc. lek.
pedialgia (b. nôh) gréc. lek.
tarzalgia (b. v priehlavku nohy) gréc. lek.
plantalgia (b. chodidla pri státí, najmä pri plochej nohe) lat. gréc. lek.
onychalgia (b. nechtov) gréc. lek.
kefalea gréc.
cerebralgia (b. hlavy) lat. + gréc. lek.
migréna (prudká b. hlavy so záchvatmi) gréc.-franc.
hemikrania (záchvatovitá b. polovice hlavy) gréc.
trichalgia (b. pri dotyku vlasov) lat. lek.
glosodýnia (b. jazyka) gréc. lek.
gnatalgia (b. v čeľusti al. tvári) gréc. lek.
gingivalgia lat. + gréc. lek.
ulalgia (b. ďasna) gréc. lek.
dentalgia lat. + gréc. lek.
odontodýnia (b. zubov) gréc. lek.
rinalgia (b. nosa) gréc. lek.
otodýnia (b. v uchu) gréc. lek.
otoneuralgia (b. ucha nervového pôvodu) gréc. lek.
visceralgia (útrobná b.) lat. + gréc. lek.
stomachodýnia (b. žalúdka) gréc. lek.
gastrodýnia (kŕčovitá b. žalúdka) gréc. lek.
enteralgia gréc. lek.
kolika (prudká kŕčovitá b. v brušnej dutine) gréc.
enterorea (b. v črevách; hnačka) gréc. lek.
hepatalgia (b. v pečeni) gréc. lek.
cholecystalgia (žlčníková b.) gréc. lek.
torakodýnia (b. v hrudníku) gréc. lek.
stenokardia (zvieravá záchvatová srdcová b.) gréc. lek.
kardialgia gréc. lek.
prekardialgia (b. v oblasti srdca) lat.+gréc. lek.
angialgia (b. ciev) gréc. lek.
flebalgia (b. žíl) gréc. lek.
frenalgia (b. bránice) gréc. lek.
trachealgia (b. priedušnice) gréc. lek.
pleurodýnia (b. pohrudnice) gréc. lek.
proktodýnia gréc. lek.
rektalgia (b. konečníka) lat. + gréc. lek.
urodýnia (bolestivé močenie) gréc. lek.
strangúria (pálivá b. pri močení, bolestivé močenie) gréc. lek.
cystalgia (pomalé a bolestivé močenie s častým nutkaním) gréc. lek.
dyzúria (ťažké bolestivé močenie) gréc. lek.
orchioneuralgia (b. semenníka) gréc. lek.
prostatodýnia (b. v predstojnej žľaze) gréc. lek.
metrodýnia (b. maternice, v maternici) gréc. lek.
ovarialgia (b. vaječníka) lat. + gréc. lek.
dysmenorea (silná b. v podbrušku pri menštruácii) gréc. lek.
mastodýnia (b. prsníkovej žľazy) gréc. lek.
telalgia (b. prsnej bradavky) gréc. lek.
neuralgia (prudká záchvatová nervová b.) gréc. lek.
kauzalgia (pálčivá b. pri porušení obvodových nervov) gréc. lek.
plexalgia (b. zapríčinená ochorením nervovej spleti) lat. + gréc. lek. porovnaj choroba

zníženie

hyp- gréc. v zlož. sl.
minimalizácia (znižovanie, obmedzenie, obmedzovanie na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, zmenšenie, zmenšovanie) lat.
redukcia (znižovanie počtu, rozmeru, sily a pod.; znižovanie telesnej hmotnosti, schudnutie, chudnutie, odtučňovanie lek.) lat. porovnaj schudnutie
reštrikcia (znižovanie množstva, počtu, rozsahu) lat. kniž.
decelerácia (znižovanie rýchlosti, výkonu za jednotku času fyz.) lat. lat.
degradácia (znižovanie, zbavenie, zbavovanie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, znehodnocovanie, zosadenie, zosadzovanie, úpadok) lat.
inhibícia (znižovanie, prekážka, zábrana, potlačenie, potlačovanie, zákaz, zastavenie, útlm, zadržanie, zadržovanie, spomalenie, spomaľovanie, obmedzenie, obmedzovanie) lat. odb.
moderácia (náhrady škody, napr. z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona) lat. práv.
invalidita (neschopnosť práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
deteriorácia (z. výkonnosti, zhoršenie chovania, osobných vlastností) lat. lek.
pauperizácia (znižovanie životnej úrovne, ochudobnenie, ochudobňovanie, zbedačenie, zbedačovanie) lat. kniž. a odb.
demobilizácia (z. al. zrušenie voj. pohotovosti armády) lat.
dekompresia (z. tlaku) lat. odb.
devalvácia (znižovanie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí; znižovanie stanoveného zlatého obsahu menovej jednotky, znehodnotenie, znehodnocovanie meny) lat.
denominácia (znižovanie nominálnej hodnoty papierových peňazí; znižovanie hodnoty účastín) lat.
detezaurácia (znižovanie zásoby hotovosti, peňazí u obyvateľstva) lat. + gréc. fin.
deflácia (znižovanie množstva peňazí v obehu na dosiahnutie zvýšenia hodnoty peňažnej jednotky a poklesu cien a rastu kúpnej sily) lat. ekon.
inflácia (znižovanie hodnoty peňažnej jednotky zvýšením množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru a tým rast cien, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí) lat. ekon.
stagflácia (inflácia v období stagnácie, zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva) lat. ekon.
reflácia (zámerná kontrolovaná inflácia) lat. ekon.
depresia (hosp. pokles, obdobie po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami) lat.
depreciácia (z. hodnoty meny v dôsledku zvýšenia cien, živelné znehodnotenie; z. ceny striebra v dôsledku zvýšenia jeho ťažby, 19. st.) lat.-franc.
slump /sla-/ (náhly pokles cien al. kurzov na burze) angl. ekon.
baisse /bés/ (pokles, znižovanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
deruta (náhly, veľmi prudký pokles cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. obch.
kolaps (náhly pokles krvného tlaku) lat. lek.
hypotenzia gréc. + lat.
hypotónia (z. krvného tlaku) gréc. lek.
oligémia (z. množstva krvi, znížené množstvo krvi v dôsledku silného krvácania) gréc. lek.
anémia (pokles počtu červených krviniek a krvného farbiva, málokrvnosť) gréc. lek.
oligocytóza (znížený počet krviniek v krvi) gréc. lek.
aglobúlia (podstatné z. počtu červených krviniek) gréc. + lat. lek.
oligúria (zníženie množstva vylučovaného moču) gréc. lek.
osteomalácia (z. obsahu minerálnych látok, vápnika v kostiach) gréc. lek.
refrigerácia (z. telesnej teploty ochladením) lat. biol.
algidita (z. telesnej teploty pod 36º C) gréc. lek.
hypotermia (z. telesnej teploty vyvolané chladiacimi prostriedkami, ochladenie umelým spôsobom, podchladenie) gréc. lek.
hibernácia (z. telesnej teploty človeka, umelé podchladenie, najmä pri operáciách) lat. lek.
lýza (pomalý pokles horúčky) gréc. lek.
desenzibilácia (z. citlivosti) lat. fot.
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypakúzia (z. sluchovej ostrosti, nedoslýchavosť) gréc. lek. porovnaj hluchota
amplyopia (z. zrakovej ostrosti oka, tupozrakosť) lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
oligospermia (znížený počet spermií v ejakuláte) gréc. biol.
denatalita (pokles pôrodnosti) lat.
debilnosť (nedostatok al. z. duševných, rozumových schopností, najľahší stupeň slabomyseľosti, duševná zaostalosť, menejcennosť,) lat.
pseudodebilita (debilita vplyvom nepriaznivých sociálnych podmienok) gréc. + lat. lek.
hebetudo (z. schopností po otrase mozgu, dočasné otupenie zmyslov) lat. lek.
hypomnézia (z. pamäti, vrodená slabosť pamäti) gréc. lek.
tachyfylaxia (znížená vnímavosť organizmu na liek, oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní) gréc. farm. lek.

ústroj

orgán gréc. biol.
organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl.
trakt (ústroje, ústrojenstvo) lat. anat.
mukokéla (dutý orgán vyplnený hlienom) lat. + gréc. lek.
rudiment (nedostatočne vyvinutý, zakrpatený orgán al. zvyšok orgánu bez funkcie, významu) lat. biol.
organela gréc.-lat.
organoid (orgán bunky al. jednobunkového organizmu špecializovaný na určitú funkciu) gréc. biol.
adnex (pripojený, vedľajší orgán) lat. lek.
transplantát (orgán prenášaný na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (orgán toho istého jedinca prenesený na iné miesto v organizme) lat. lek.
valvula (priehradka, chlopňa umožňujúca prietok len jedným smerom) lat. anat.
septum (priehradka, napr. nosná, srdcová) lat. anat.
perikard (tenkostenný vakovitý orgán, v kt. je uložené srdce, osrdcovník) gréc. anat.
receptor (orgán citlivý na zmenu prostredia, podnety) lat. fyziol.
termoreceptor (receptor na vnímanie tepla) gréc. + lat. biol.
baroreceptor (receptor na vnímanie zmeny tlaku) gréc. + lat. fyziol.
haustórium (orgán cudzopasných rastlín prenikajúci do pletiva hostiteľa a čerpajúci z neho živiny) lat. bot.
perceptor (zmyslový orgán) lat. psych.
senzila (malý zmyslový orgán na vímanie plynných látok u hmyzu) lat. biol.
osfradium (čuchový orgán hlavonožcov spojený s nervovou uzlinou) gréc.-lat. zool.
palpa (hmatový a čuchový orgán hmyzu) lat. zool.
genitál (pohlavný orgán) lat. anat.
genitálie (pohlavné orgány, rodidlá) lat. anat.
falos gréc. anat.
penis lat. anat.
fas maď.? slang. vulg.
lofas (mužský pohlavný úd) maď.? slang. vulg.
robertko (umelý mužský pohlavný úd) vl. m. hovor.
orchido- (samčí pohlavný orgán, semenník) gréc. v zlož. sl.
vagína lat. anat. biol.
škatuľa (ženský pohlavný orgán, pošva) lat. pren. vulg.
vulva lat. anat.
vulvo- (ženské vonkajšie pohlavné ústrojenstvo) lat. v zlož. sl.
oogónium (samičí pohlavný orgán pri riasach a hubách) gréc. bot.
ovulum (mnohobunkový samičí pohlavný orgán raslín, rastlinné vajíčko) lat. bot.
placenta (orgán samíc väčšiny cicavcov slúžiaci látkovej výmene medzi plodom v maternici a matkou, plodový koláč, plodové lôžko) lat. biol.
branchie (dýchacie ústrojenstvo rýb, žiabre) gréc. zool.
hektokotyl (rameno samca niektorých hlavonožcov prenášajúce spermie k pohlavnému otvoru samice) gréc. zool.
opistonefros (vylučovací orgán rybovitých stavovcov a obojživelníkov) gréc. zool.
nefrídium (vylučovací orgán niektorých bezstavovcov, mäkkýšov) gréc. biol.
protonefrídium (vylučovací orgán vírnikov, lariev mäkkýšov, lariev obrúčkavcov a pod.) gréc. zool.
fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín, list) gréc. bot. porovnaj žľaza a pod.

liek

medicína lat. hovor.
medikament lat. kniž.
remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.
farmakum gréc.
farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.
terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.
elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.
panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.
arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.
teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.
preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.
tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.
pilulka (guľatá taletka) lat.
pastilka (okrúhla tabletka) franc.
dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.
oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.
lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.
xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.
generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.
antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.
homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.
placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.
drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.
separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.
profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.
substancia (liečivo v tuhom stave) lat.
adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.
vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.
injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.
vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.
autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.
sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.
droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.
galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.
organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.
elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.
sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.
antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.
virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.
iritancium (dráždivá látka) lat.
tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.
nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.
analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.
stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.
antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.
halucinogén lat. + gréc.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.
ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.
derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.
trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.
ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.
leniencium (utišujúci l.) lat.
sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.
relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.
barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.
somnolencium (l. na uspávanie) lat.
hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.
anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.
analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.
paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.
antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.
droga franc.
narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.
heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.
acylpyrín lat. + gréc.
aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.
antifebrín gréc. + lat.
febrifugá lat. plur.
antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.
antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.
pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.
resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.
antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.
antikonvulzívum gréc. + lat.
antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.
antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.
mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.
solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.
gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.
stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.
amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.
roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.
anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.
aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.
eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.
abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.
abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.
antidiar(h)oikum (h) gréc.
obstruencium (l. proti hnačke) lat.
antiemitikum gréc.
antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.
emetikum gréc.
vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.
antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.
sialogogum gréc.
salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.
hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.
antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.
uretikum (močopudný l.) gréc.
diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.
antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.
resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.
hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.
diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.
sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.
antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.
dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.
antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.
topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.
hypotenzívum gréc. + lat.
hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.
hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.
kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.
kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.
vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.
styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.
hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.
antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.
antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.
oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.
miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.
antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.
gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.
emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.
afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.
anafrodiziakum gréc. + vl. m.
antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1

jasnovidnosť

proskopia (jasnovidectvo, mimozmyslové vnímanie, schopnosť predvídať budúcnosť) gréc.
lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.
clairvoyance /klérvoajans/ (predvídavosť, prezieravosť) franc.
teomantia (j. z Božieho vnuknutia) gréc.
telepatia (prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
paragnóza (poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov, mimozmyslové rozpoznávanie) gréc. psych. porovnaj veštectvo

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

sluch

audio- lat. v zlož. sl.
oto- gréc. v zlož. sl.
parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.
amblyakúzia (oslabený s., nedoslýchavosť) gréc. lek.
hypakúzia (zníženie sluchovej ostrosti, nedoslýchavosť) gréc. lek.
akutrauma (porucha s. spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek.
fonizmus (vnímanie zvuku, slov, tónov bez podnetov a účasti zmyslov, zvukový klam) gréc. lek.
auditus lat.
-acusis /aku-/
-acusia /aku-/ gréc. v zlož. sl. porovnaj uchohluchota
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 25. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.