Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
ročník
ročník
klasa
(školský postupový r., trieda)
lat.
hovor. slang. zastar.
paralelka
(vedľajšia trieda toto istého postupového r.)
gréc.
hovor.
skríbenda
(trieda, kde sa učilo písať)
lat.
zastar.
príma
(prvý r. gymnázia)
lat.
sekunda
(druhý r. gymnázia)
lat.
tercia
(tretí r. gymnázia)
lat.
kvarta
(štvrtý r. gymnázia)
lat.
kvinta
(piaty r. gymnázia)
lat.
sexta
(šiesty r. gymnázia)
lat.
septima
(siedmy r. gymnázia)
lat.
oktáva
(ôsmy r. gymnázia)
lat.
preparandia
(prípravný r. starého gymnázia)
lat.
zastar.
gramatika
(tretí r. starého gymnázia)
gréc.
zastar.
syntax
(štvrtý r. starého gymnázia)
gréc.
hist.
poetika
(piaty r. starého gymnázia)
gréc.-lat.
zastar.
rétorika
(šiesty r. starého gymnázia)
gréc.
zastar.
princípia
(prvý al. druhý r. latinskej strednej školy)
lat.
hist.
pomer
pomer
2
(kvantitatívny vzťah)
relácia
lat.
kniž. a odb.
proporcia
(vzájomný p. medzi zložkami, časťami, rozmermi)
lat.
skóre
(p. gólov, bodov vyjadrujúci výsledok al. stav šport. zápasu)
angl.
šport.
rentabilita
(p. medzi ziskom a základom charakeristickým pre firmu, napr. vlastným majetkom, ziskovosť)
lat.
ekon.
efektivita
efektívnosť
lat.
eficiencia
(p. medzi prínosom a nákladmi, účinnosť, výkonnosť)
angl.-lat.
likvidita
(p. medzi rýchlo dostupnými prostriedkami podnikateľa a jeho záväzkami)
lat.
ekon.
kvocient
(číslo udávajúce p. dvoch hodnôt)
lat.
odb.
multiplikátor
(kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky)
lat.
ekon.
Ludolfovo číslo
(číslo udávajúce p. obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14)
vl. m.
menzúra
(p. rozmerov hud. nástroja)
lat.
príma
(p. dvoch tónov rovnakej výšky)
lat.
hud.
interval
(výškový p. dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne)
lat.
hud.
interval medzi prvým a ďalším tónom diatonickej stupnice : sekunda
(druhým)
lat.
tercia
(tretím)
lat.
hud.
kvarta
(štvrtým)
lat.
kvinta
(piatym)
lat.
sexta
(šiestym)
lat.
hud.
septima
(siedmym)
lat.
hud.
oktáva
(ôsmym)
lat.
stupnica
stupnica
škála
tal.
diapazón
(množstvo, rozpätie, paleta, napr. možností)
gréc.
hierarchia
(s. dôležitosti, poradie, postupnosť podľa hodnosti)
gréc.
ikai
(hierarchia úradníkov dvornej šľachty na jap. cisárskom dvore)
jap.
tónina
(príslušnosť tónov skladby k určitej s.)
gréc.-tal.
hud.
diatonická s.
(rad tónov v rozsahu jednej oktávy zloženej z piatich celých tónov a dvoch poltónov)
gréc.
hud.
mol
(tzv. mäkká s.)
tal.
hud.
dur
maggiore
/madžóre/
(tzv. tvrdá s.)
tal.
hud.
hexachord
(diatonická s. so šiestimi tónmi v stredovekom tónovom systéme)
gréc.
hud.
oktáva
(rad ôsmich tónov diatonickej stupnice)
lat.
hud.
chromatická s.
(poltónová s.)
gréc.
hud.
maqam
/-kam/
(rad tónov v arabskoislamskej hudbe)
arab.
hud.
pentatonická s.
(päťtónová s.)
okrachord
(osemtónová s.)
gréc.
hud.
frýgická s.
(s. začínajúca sa tónom e)
vl. m.
hud.
lydická s.
(s. začínajúca sa tónom f)
vl. m.
hud.
melizma
(rad tónov spievaných na jednu slabiku v orient. a cirk. hudbe)
gréc.
hud.
selendro
(pentatonická indonézska s.)
jáv.
interval
interval
lat.
interval dvoch tónov
prima
(prvý tón)
sekunda
(druhý tón)
tercia
(tretí tón)
kvarta
(štvrtý tón)
kvinta
(piaty tón)
sexta
(šiesty tón)
septima
(siedmy tón)
oktáva
(ôsmy tón)
nóna
(deviaty tón)
decima
(desiaty tón)
undecima
(jedenásty tón)
duodecima
(dvanásty tón)
lat. hud.
slávnosť
slávnosť
1
(podujatie na počesť, oslava)
solemnita
lat.
kniž.
paráda
(veľkolepá, slávnostná prehliadka, najmä voj., slávnostný sprievod, slávnostné podujatie)
špan. hovor.
centénium
centenárium
(oslava stého výročia)
lat.
kniž.
banket
(slávnostná príležitostná hostina)
franc.
garden-party
(záhradná s., spoločenská schôdzka v prírodnom prostredí)
angl.
kniž.
matiné
(dopoludňajšia s.)
franc.
beánia
(študentská s., prijímanie začínajúcich študentov medzi starších študentov)
lat.
panychída
(smútočná s., tryzna)
gréc.
kniž.
Silvester
(oslava posledného dňa v roku, zábava s tým spojená)
vl. m.
gymnaestráda
(šport., telovýchovná s. s hromadným vystúpením cvičencov)
gréc. + franc.
fiesta
(ľudová s. v Španielsku)
špan.
orgie
(s. na počesť boha Bakcha, Dionýza spojená s hýrením)
gréc.
bakchanálie
(starorím. orgie)
gréc.
dionýzie
(starogréc. orgie)
gréc.
florálie
(s. na počesť starotal. bohyne kvetov Flóry)
vl. m.
saturnálie
(starorím. s. zimného slnovratu)
lat.
hist.
cereálie
(s. rím. bohyne obilia a úrody Ceres)
lat.
luperkálie
(predjarná starorím. s. na počesť Fauna Luperka na podporu plodnosti)
lat.
hist.
ludi
/lúdý/
(slávnostné verejné pohybové hry v starom Ríme)
lat.
hist.
rusálie
(s. konaná počas letného slnovratu al. na Turíce na počesť duší zomretých)
lat.
etnogr.
agapy
agapé
(večerná s., starokresťanský obrad, hody lásky)
gréc.
hist.
oktáv
oktáva
(osemdňová oslava sviatkov)
lat.
cirk.
triduum
(katolícka trojdňová s.)
lat.
náb.
sekundície
(s. na 50. výročie vysviacky kňaza spojená so slávnostnou omšou)
lat.
cirk.
porcinkula
porciunkula
(výročná františkánska al. kapucínska s.)
lat.
cirk.
fidlovačka
(poveľkonočná cechová s. pražských obuvníkov)
nem.
hist.
potlach
(indián. náb. a spoločenská s. na pobreží Tichého oceána)
indián.-angl.
rodeo
(s. kovbojov spojená s krotením divých koní a býkov)
špan.
post festum
(po s.)
lat.
porovnaj
sviatok
rad
rad
4
(poradie)
ordo
/-dó/
lat.
kniž. a odb.
melódia
(ucelený, rytmicky usporiadaný r. tónov, nápev)
gréc.
hud.
iterácia
(vtieravá, pravidelne sa opakujúca melódia)
lat.
psych.
maqam
/-kam/
(r. tónov v arabskoislamskej hudbe)
arab.
hud.
melizma
(r. tónov spievaných na jednu slabiku v orient. a cirk. hudbe)
gréc.
hud.
oktáva
(r. ôsmich tónov diatonickej stupnice)
lat.
hud.
porovnaj
stupnica
nápev
vzdialenosť
vzdialenosť
dištancia
lat.
dištanc
(odstup)
lat.
hovor.
akčný rádius
(v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet)
lat.
odb.
kóta
(v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu)
franc.
geod.
elongácia
(uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka)
lat.
astron.
interkolumnium
(v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie)
lat.
archit.
marža
(v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode)
franc.
lod.
menzúra
(predpísaná v. súperov v šerme)
lat.
šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima
(prvý tón)
sekunda
(druhý tón)
tercia
(tretí tón)
kvarta
(štvrtý tón)
kvinta
(piaty tón)
sexta
(šiesty tón)
septima
(siedmy tón)
oktáva
(ôsmy tón)
nóna
(deviaty tón)
decima
(desiaty tón)
undecima
(jedenásty tón)
duodecima
(dvanásty tón)
lat.
hud.
sloha
sloha
sanskrit
strofa
gréc.
verš
(skupina veršov spätých rytmom, rýmom a zvyčajne aj obsahom)
lat.
hovor.
distichon
(dvojveršová s., dvojveršie)
gréc.
tristich
tristichon
(trojveršová s., trojveršie)
gréc.
lit.
trikolon
gréc.
lit.
tercet
terceto
(trojveršová s. v znelke, trojveršie)
tal.
lit.
tetrastich
tetrastichon
gréc.
lit.
kvartet
(štvorveršová s.)
tal.
sextet
(šesťveršová s.)
lat.-tal.
bás.
oktastich
gréc.
lit.
oktáva
(osemveršová s.)
lat.
lit.
rispet
(štvorveršová lyrická báseň so striedavým rýmom, neskôr osemveršová)
tal.
lit.
ritornel
(krátka trojveršová báseň vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh)
tal.
lit.
rondel
(lyrická báseň s 12 až 16 veršami v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci 2. a 3. slohy)
franc.
lit.
rondó
rondeau
/-dó/
(lyrická báseň s 8 až 15 veršami v dvoch al. troch slohách, prvý verš sa opakuje na koncoch slôh)
franc.
lit.
sestína
(lyrická báseň provensálskeho pôvodu so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším pestovaná trubadúrmi)
lat.
lit.
sonet
(lyrická báseň s dvomi štyrveršiami a dvomi trojveršiami, znelka)
tal.
lit.
tercína
(trojveršová jambická s. s obkročmým rýmom)
tal.
lit.
madrigal
(krátka lyrická žartovná báseň, neskôr milostná, s 5 až 12 veršami, od 14. st.)
tal.
lit.
triolet
(lyrická báseň s duchaplným obsahom, s 8 až 12 veršami a dvoma rýmami)
gréc.-franc.
lit.
stanca
(tal. renesančná osemveršová s.)
tal.
lit.
siciliána
(osemveršová s. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii)
vl. m.
lit.
tiráda
(skupina veršov spojených asonanciou v starofranc. epose)
franc.
lit.
tornáda
(záverečná s. s pointou, zhrnutím, v provensálskych básňach)
špan. lit.
silva
(špan. báseň s jedenásť a sedemslabičnými veršami so striedavým rýmom)
lat.
lit.
haiku
(jap. trojveršová báseň so záväzným počtom slabík, 5-7-5)
jap.
lit.
tanka
(základná forma jap. poézie s 31 slabikami v 5 veršoch)
jap.
lit.
pantum
pantun
(s. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom, v malaj. ľudovej poézii)
malaj.
lit.
gazel
ghazal
(krátka lyrická orient. báseň, najmä ľúbostná, 5 – 15 dvojverší)
arab.
rubáí
(perz. štvorveršová s.)
arab.
lit.
bejt
(združene rýmovaná dvojveršová orient. s.)
arab.
lit.
porovnaj
báseň
verš