Výsledky vyhľadávania

vznik

vznik
genéza gréc.
-genéza (pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin) gréc. v zlož. sl.
-gónia (pôvod, zrod) gréc. v zlož. sl.
syngenéza (súčasný, spoločný v.) gréc. kniž. a odb.
osteogenéza (v. a vývoj kostí) gréc. biol.
psychogenéza (v. a vývoj duševna, duševného života) gréc.
patogenéza (v. a vývoj chorobných zmien v tele) gréc. lek.
metastáza (v. druhotného ložiska rozšírením, zavlečením chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme) gréc. lek.
speciácia (v. nového samostatného druhu) lat. biol.
habituácia (vytváranie, v. návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
biogenéza (v. a vývin organizmov z iných organizmov, tvorba organických látok živými organizmami) gréc. biol.
abiogenéza (v. života z látok neživej prírody) gréc. biol.
archigónia (v. organizmov priamo z neživej hmoty, ako domnienka) gréc. biol.
orogenéza (v. pohorí deformáciou zemskej kôry) gréc. geol.
ab origine mundi /-rí- -dí/ (v. od stvorenia, po stvorení sveta) lat. kniž. porovnaj tvorenie 1vývoj

vývoj

vývoj
genéza gréc.
-genéza (vznik, pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin, vznik) gréc. v zlož. sl.
-trofia (rast) gréc. v zlož. sl.
evolúcia (spojitý, nepretržitý v. postupná kvalitatívna zmena) lat. odb.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie) lat. kniž.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
konjunktúra (priaznivý v., stav, podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
kryštalizácia (vyjasnenie, vyhranenie, vývin názorov, osobnosti) gréc.
ontogenéza (individuálny v. organizmu od zárodku po smrť) gréc. biol.
zoogenéza (v. živočíšstva) gréc. zool.
fytogenéza (v. rastlín) gréc. bot.
fylogenéza (kmeňový hist. v. organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
kladogenéza (vznik, štiepenie a vymieranie vývojových vetiev) gréc. biol.
biogenéza (tvorba organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.
partenogenéza (v. vajíčka bez oplodnenia spermiou, pohlavné rozmnožovanie, pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka) gréc. biol.
gametogenéza (tvorba a dozrievanie pohlavných buniek) gréc. biol.
oogenéza gréc.
ovogenéza (v. vajíčka, samičích pohlavných buniek, vo vaječníku živočíchov) lat. + gréc. biol.
osteogenéza (v. kostí) gréc. biol.
histogenéza (v. tkaniva organizmu) gréc. biol.
psychogenéza (v. duševna, duševného života) gréc.
degresia (zostupný vývoj, pokles, klesanie, zostup) lat. porovnaj pokles 2
regres
regresia (ústup, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný v., pochod, postup) lat. kniž. a odb.
hypotrofia (nedostatočný, obmedzený v. orgánov) gréc. lek.
devolúcia (v. od zložitejších foriem k jednoduchším) lat. biol.
katagenéza (zostupný, spiatočný v.) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
dysgenéza (porušený, chorobný v.) gréc. lek.
dyzontogénia
dyzontogenéza (porušený, nenormálny v. jedinca) gréc. lek.
kakomorfia (chybný vývin organizmu) gréc. lek.
patogenéza (vznik a v. chorobných zmien v tele) gréc. lek.
hypogenitalizmus (nedostatočný v. vonkajších pohlavných orgánov) gréc. + lat. lek.

pôvod

pôvod
proveniencia franc.
genéza gréc.
-genéza (vznik, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-gónia (vznik, zrod) gréc. v zlož. sl.
arché (počiatok, princíp vo filozofii milétskej školy) gréc. filoz.
monofýlia (p. taxónu od jedného predka) gréc. biol.
etymológia (p. slova) gréc. lingv.
ab origine /-rí-/ (od p., pôvodom) lat. kniž.

tvorenie

tvorenie 1 (utváranie, vytváranie)
-fikácia lat. v zlož. sl.
-plasia /plázia/
-plázia gréc. v zlož. sl.
formovanie (dodávanie tvaru, vonkajšej podoby, utváranie, vytváranie, stvárňovanie) lat.
proliferácia (novotvorba tkaniva vznikajúca delením buniek) lat. lek.
biogenéza (t. organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.
hemopoeza (t. krvných buniek, krvotvorba) gréc. lek.
leukopoéza
leukocytopoéza (t. bielych krviniek) gréc. biol.
hematopoéza (t. červených krviniek, krvotvorba) gréc. biol.
erytropoéza (t. červených krviniek v kostnej dreni) gréc. lek.
trombóza (zapchatie tepny al. žily krvnou zrazeninou, t. krvnej zrazeniny) gréc. lek.
embólia (zapchatie cievy, zanesenie cievy krvnou zrazeninou) gréc. lek.
laktácia (t. a vylučovanie mlieka z mliečnej žľazy cicavcov) lat. lek. biol.
hypogalakcia (znížená t. mlieka u dojčiacej matky) gréc. lek.
hypergalakcia (zvýšená t. mlieka u dojčiacej matky) gréc. lek.
gametogenéza (t. a dozrievanie, vývoj pohlavných buniek) gréc. biol.
luteinizácia (t. žltého telieska vo vaječníku) lat. biol.
osifikácia (t. kostného tkaniva, kostnatenie) lat. biol.
osteoplázia (novotvorba kostného tkaniva) gréc. lek.
dentícia (t., rast, prerezávanie zubov) lat. lek.
uropoéza (t. moču) gréc. fyziol.
kalkulóza (t. kameňov v tele) lat. lek.
exsudácia (t. výpotku prestupovaním tekutiny a krvných buniek z ciev do tkanív al. telových dutín) lat. lek.
vezikácia (t. pľuzgierov) lat. lek.
ulcerácia (t. vredov, vredovatenie) lat. lek.
fonácia (t. hlasu v hrtane) gréc.
artikulácia (tvorenie, vytváranie a vyslovovanie hlások, výslovnosť) lat. lingv. fon.
ortofónia (správna artikulácia) gréc. lingv.
inartikulácia (nezreteľná artikulácia) lat. kniž. a odb.
vokalizácia (správna t. a vyslovovanie samohlások pri speve) lat. hud.
litogenéza (t. hornín, najmä usadených) gréc. geol.
granulácia
granulovanie (tvorenie zrniek, hrudiek, postup úpravy látok do stavu zrnitosti) lat.
idealizácia gréc.-lat.
abstrakcia (t. pojmov o predmetoch, kt. v skutočnosti neexistujú al. nie sú známe) lat.
flexia (ohýbanie slov, skloňovanie, časovanie) lat. lingv.
konjugácia (ohýbanie slovies, tvorenie slovesných tvarov) lat. gram.
mócia (t. podstatných mien pridaním znaku pohlavia, prechyľovanie, napr. zubárka od zubár) lat. lingv.
derivácia (t. slov) lat. lingv.
afixácia (t. slov predponami, príponami) lat. lingv.
prefixácia (t. slov predponami) lat. lingv.
sufixácia (t. slov príponami) lat. lingv.
multiverbizácia
luriverbizácia (t. viacslovných pomenovaní existujúcich popri jednoslovných pomenovaniach s rovnakým významom, napr. omdlieť – upadnúť do mdlôb) lat. lingv.
univerbizácia (t. jednoslovných pomenovaní existujúcich popri viacslovných pomenovaniach s rovnakým významom) lat. lingv.
neoglosia (t. umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
habituácia (vytváranie, vznik návyku správať sa určitým spôsobom, návykové správanie, návykovosť) lat. psych.
florogenéza (postupné vytváranie rastlinstva na určitom území) lat. + gréc.
fruktifikácia (vytváranie plodu, dozrievanie) lat. bot.
geokarpia (vytváranie plodu pod povrchom pôdy, napr. podzemnica olejná) gréc. bot.
karburácia (vytváranie zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory mimo pracovný priestor valcov motora) franc. tech. porovnaj vznik

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
trópy
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtrópy
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selva
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktída
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekuména
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytál
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

vyvolávať

vyvolávať 1 (spôsobovať vznik)
iniciovať (podnecovať, roznecovať) lat. kniž.
alarmovať (burcovať, v. poplach) tal. kniž. expr.
elektrizovať (v. vzrušenie, vzbudzovať prudké nadšenie, uchvacovať, vzrušovať, rozohňovať) gréc. pren.
stresovať (spôsobovať nadmerné napätie organizmu, nadmerne zaťažovať organizmus) angl. lek.
panikáriť
panikárčiť (spôsobovať, šíriť masový zmätok, zdesenie, strach) gréc.-franc.
sterilizovať (umelo v. neplodnosť, zbavovať plodnosti) lat. genet.

vyvolať

vyvolať 1 (spôsobiť vznik)
iniciovať (podnietiť, roznietiť) lat. kniž.
zalarmovať (zburcovať, v. poplach) tal. kniž. expr.
elektrizovať (v. vzrušenie, vzbudiť prudké nadšenie, uchvátiť, vzrušiť, rozohniť) gréc. pren.
stresovať (spôsobiť nadmerné napätie organizmu, nadmerne zaťažiť organizmus) angl. lek.
sterilizovať (umelo v. neplodnosť, zbaviť plodnosti) lat. genet.

stvorenie

stvorenie 1 (vytvorenie, utvorenie)
kreácia lat. náb.
genéza gréc.
-genéza (vznik, pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
a mundo condito /kon-/ (od s. sveta) porovnaj vznik

samovznik

samovznik
autogenéza (schopnosť nehmotných síl spôsobiť vznik života, samozrodenie) gréc. biol.

domnienka

domnienka
konjektúra lat.
špekulácia (dohad, predpoklad) lat.
kombinácia (nepotvrdený úsudok, dohad) lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (predpoklad, výrok, veta, poučka, zásada, prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
prezumpcia lat. kniž. a odb.
supozícia (predpoklad) lat. kniž.
predikcia (predpoveď, predpoklad, odhad, najmä budúcich hodnôt) lat. odb.
premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, úsudok, z kt. sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.
proton preudos (chybný predpoklad v základoch teórie, ideológie) gréc. log.
tip (predpoveď, predpoklad výsledku, odhad) angl.
prognóza (predpoveď, predpovedanie pravdepodobného vývoja javu, najmä spoločenského, odhad vývoja, vedecká výpoveď o možnej budúcnosti) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodená, ale nedokázaná d., dohad, názor) gréc.
archigónia (d. o vzniku organizmov priamo z neživej hmoty) gréc. biol.
panspermizmus (d. o prenose zárodkov života medzi kozmickými telesami) gréc. biol.
euhemerizmus (d., že bohovia vznikli zbožštením hist. osôb) vl. m.
dedukcia (odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat. porovnaj úsudokpredpoklad 1

liek

liek
medecína
medicína lat. hovor.
medikament lat. kniž.
remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.
farmakum gréc.
farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.
terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.
elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.
panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.
arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.
teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.
preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.
tableta
tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.
pilula
pilulka (guľatá taletka) lat.
pastilka (okrúhla tabletka) franc.
dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.
oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.
lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.
xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.
generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.
antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.
homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.
placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.
drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.
separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.
profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.
substancia (liečivo v tuhom stave) lat.
adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.
vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.
injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.
vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.
autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.
sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.
droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.
galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.
organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.
elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.
sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.
antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.
virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.
iritancium (dráždivá látka) lat.
tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.
nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.
analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.
stimulans
stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.
antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.
halucinogén lat. + gréc.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.
psychofarmakum
ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.
derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.
trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.
ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.
leniencium (utišujúci l.) lat.
sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.
relaxancium
relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.
barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.
somniferum
somnolencium (l. na uspávanie) lat.
hypnogogum
hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.
anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.
analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.
paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.
antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.
droga franc.
narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.
heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.
acylpyrín lat. + gréc.
aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.
antifebrílium
antifebrifugum
antifebrín gréc. + lat.
febrifugá lat. plur.
antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.
antialergikum
antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.
pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.
resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.
spazmolytikum
antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.
antikonvulzívum gréc. + lat.
antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.
antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.
expentorancium lat.
mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.
solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.
gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.
stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.
amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.
roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.
anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.
aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.
digestívum lat.
eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.
purgancium
purgantívum
purgo
depurancium
depuratívum
laxancium
laxans
laxatívum
abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.
lenitívum
abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.
antidiar(h)oikum (h) gréc.
obstipancium
obstipans
obstruencium (l. proti hnačke) lat.
antiemitikum gréc.
antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.
emetikum gréc.
vomitívum
vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.
antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.
sialogogum gréc.
salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.
hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.
antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.
uragogum
uretikum (močopudný l.) gréc.
diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.
antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.
resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.
hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.
diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.
sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.
an(t)hidrotikum
antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.
dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.
antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.
topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.
hypotenzívum gréc. + lat.
hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.
hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.
kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.
kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.
vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.
styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.
hemostatikum
hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.
antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.
antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.
oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.
miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.
antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.
gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.
emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.
afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.
anafrodiziakum gréc. + vl. m.
antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 21. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.