Výsledky vyhľadávania

predpoklad

predpoklad 1 (domnienka, dohad)
postulát lat. kniž. a odb.
axióma gréc. kniž. a odb.
teoréma (prijatý p., výrok, veta, tvrdenie, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) gréc. kniž.
hypotéza (vedecký p., odvodená, ale nedokázaná domnienka, dohad, názor) gréc.
konjektúra (dohad, domnienka) lat.
prezumpcia lat. kniž. a odb.
supozícia (domnienka) lat. kniž.
predikcia (predpoveď, odhad budúcich hodnôt) lat. odb.
premisa (tvrdenie, súd, úsudok, z ktorého sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.
tip (p., predpoveď výsledku, odhad) angl.
proton preudos (chybný p. v základoch teórie, ideológie) gréc. log. porovnaj teória

domnienka

špekulácia (dohad, predpoklad) lat.
kombinácia (nepotvrdený úsudok, dohad) lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (predpoklad, výrok, veta, poučka, zásada, prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
prezumpcia lat. kniž. a odb.
supozícia (predpoklad) lat. kniž.
predikcia (predpoveď, predpoklad, odhad, najmä budúcich hodnôt) lat. odb.
premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, úsudok, z kt. sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.
proton preudos (chybný predpoklad v základoch teórie, ideológie) gréc. log.
tip (predpoveď, predpoklad výsledku, odhad) angl.
prognóza (predpoveď, predpovedanie pravdepodobného vývoja javu, najmä spoločenského, odhad vývoja, vedecká výpoveď o možnej budúcnosti) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodená, ale nedokázaná d., dohad, názor) gréc.
archigónia (d. o vzniku organizmov priamo z neživej hmoty) gréc. biol.
panspermizmus (d. o prenose zárodkov života medzi kozmickými telesami) gréc. biol.
euhemerizmus (d., že bohovia vznikli zbožštením hist. osôb) vl. m.
dedukcia (odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat. porovnaj úsudokpredpoklad 1

častica

častica 1 (malá, nepatrná časť)
partikula (čiastočka, nepatrná časť) lat. odb.
atóm (najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie; čiastočka, neptraná časť expr.) gréc. fyz. chem.
izotop (atóm toho istého prvku s rozličným počtom neutrónov v atómovom jadre) gréc. chem.
molekula (najmenšia č. schopná samostatnej existencie zložená z atómov spojených chemickou väzbou) lat.-franc. chem. fyz.
kvark (základná hypotetická č. hmoty) angl. fyz.
protón (základná č. s kladným elektrickým nábojom) gréc. fyz.
elektrón (základná č. so záporným elektrickým nábojom) gréc. fyz.
neutrón (elektricky nevyhranená č., jedna z dvoch základných č. jadra atómu) lat. fyz.
ión /jón/ (č. vzniknutá z atómu pridaním al. ubratím elektrónu) gréc. chem. fyz.
anión (ión so záporným elektrickým nábojom) gréc. odb.
katión (ión s kladným elektrickým nábojom) gréc. odb.
tachyón (predpokladaná č. s nadsvetelnou rýchlosťou) gréc. fyz.
probiont (najmenšia č. vykazujúca vlastnosti živej hmoty) gréc. biol.
meteoroid (č. medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom, nebeské teleso) gréc. astron.
meteorit (kozmická č. spadnutá na zemský povrch) gréc. astr.
siderolit (meteorit zložený zo železa, z niklu a kameňov) gréc. geol. astron.
aerolit (meteorit zložený najmä z kremičitanov) gréc. geol. astron.