Výsledky vyhľadávania

väzba

väzba 1 (spôsob spájania častí do celku)
kovariancia (vzájomná väzba dvoch náhodných veličín)
korelácia (v. al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, vzájomný vzťah, súvzťažnosť) lat.
textúra (vnútorné usporiadanie, zloženie) lat. odb.
feedback /fídbek/ (spätná v.) angl. psych. kyb. slang.
rekcia (vzťah slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena) lat. lingv.
kovalentná v. (chem. v. dvoch atómov vznikajúca spojením dvojice elektrónov) lat. chem.
skleronomná v. (v. nezávislá od času) gréc. + lat. fyz.
reonomná v. (v. závislá od času) gréc. fyz.
panama (dvakrát zväčšená plátnová v. pripomínajúca pletivo) vl. m.
šarmé (jednolícna osnovná v. na dámske šatovky) franc. text.
keper (v. látky vytvárajúca šikmé riadky) hol.-nem.
??? (v. tvoriaca plastické kocky) nem. text.

väzba

väzba 2 (pevný obal knihy)
paperback /pejperbek, pejprbek/ (mäkká lepená v. vreckového formátu) angl. polygr.

podmienka

podmienka 1 (predpoklad, požiadavka)
kondícia (p. pre prácu, zamestnanie; p. všeobecne) lat.
antecedencia (predchádzajúci, predošlý prípad, predpoklad) lat. kniž. a odb.
princíp (základný predpoklad, východisko odvodzovania) lat. kniž. a odb.
dispozícia (predpoklady, vlohy, nadanie, schopnosti) lat.
conditio sine qua non /kondicio sine kvá nón/ (nevyhnutná p., bez kt. <i>nie je možné niečo urobiť</i>) lat. práv.
sub conditione /kondici-/ (s p., pod p.) lat. kniž.
hac lege /hak/ (s tou p.) lat.
franko (dodacia p. vzťahujúca sa k prepravným nákladom, upresnená v kúpnej zmluve) tal. dopr.
cash and carry /keš end keri/ (platobná a dodacia p., keď kupujúci platí v hotovosti a na svoje náklady odváža tovar) angl.
skleronomná väzba (väzbová p. nezávislá od času) gréc. + lat. fyz.
reonomná väzba (väzbová p. závislá od času) gréc. fyz.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

zloženie

štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
systém (spôsob usporiadania určitého celku, stavba) gréc.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
kompozícia (skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.
konštrukcia (navrhnutie a zhotovenie, zostrojenie, zostavenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.
textúra (vnútorné usporiadanie, väzba) lat. odb.
konštitúcia (stavba tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.
organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.
sortiment (z. druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
portfólio (z. zásoby cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.
batéria (zostava na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc. porovnaj stavba 2sústava

usporiadanie

usporiadanie 1 (uvedenie do poriadku, do súladu, urovnanie)
aplanácia (usporadúvanie, urovnanie, urovnávanie) lat. kniž. a odb. a. terénu, sporu
adjustáž (náležitá, konečná úprava, príprava, u., usporadúvanie, prispôsobenie, prispôsobovanie) lat. kniž. a odb.
tandem (u. dvoch strojov za sebou, zariadenie zložené z dvoch a viac strojov za sebou) angl. tech.
konštitúcia (u. atómov a väzieb v molekule) lat. chem.
spektrum (u. zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
konfigurácia (zoskupenie, rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie) lat. odb. kniž.
štruktúra (vnútorné u. určitej látky; u. prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy, stavba; vnútorné u. spoločenských útvarov) lat.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
monopol (štruktúra trhu, v kt. jediná firma ponúka homogénny produkt, ktorý nemá žiadne blízke náhrady) gréc.-franc. ekon.
oligopol (štruktúra trhu s malým počtom predávajúcich) gréc.-angl. ekon.
oligopson (štruktúra trhu s malým počtom kupujúcich a veľkým množstvom predávajúcich) gréc. ekon.
konsolidácia (upevnenie, ustálenie, u. hosp. al. polit. pomerov) lat.
kompozícia (zloženie, skladba, u. prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.
architektonika (vnútorné u. z tech. al. umeleckého hľadiska, skladba celku) gréc.
typografia (výtv. a tech. u. tlačoviny, knihy a pod.) gréc.
rytmus (pravidelné u. slovných prízvukov, zvukových prvkov) gréc. lit. lingv.
synkopa (rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú) gréc. hud.
metrum (rytmické u. verša) gréc.-lat. lit.
formát (u. údajov na disku) lat. výp. tech.
textúra (vnútorné u., zloženie, väzba) lat. odb. porovnaj stavba 2zoskupenie

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

novotvar

novotvar 1 (novoutvorené slovo)
neologizmus (novoutvorené slovo al. jaz. prostriedok, napr. tvar, väzba) gréc. lingv.

súvzťažnosť

korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi) lat. porovnaj vzťah

súvislosť

korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kompaktnosť (súdržnosť, celistvosť) lat.
kontinuita (spojitosť, neprerušené, nepretržité trvanie, vzájomné nadväzovanie) lat. kniž. al. odb.
koherencia (spojitosť, závislosť) odb.
nexus (spojitosť, vzťah) lat. kniž. a odb.
filiácia (závislosť, postupnosť, vzťah) lat. kniž.
kontext (spojitosť textu; s. všeobecne) lat.
kauzalita (s. javov, kedy príčina vyvoláva nevyhnutný následok, príčinnosť) lat. filoz.
junktim (spojitosť dvoch práv. aktov) lat. práv.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.