Výsledky vyhľadávania

štruktúra

štruktúra pozri zloženieusporiadanie

usporiadanie

usporiadanie 1 (uvedenie do poriadku, do súladu, urovnanie)
aplanácia (usporadúvanie, urovnanie, urovnávanie) lat. kniž. a odb. a. terénu, sporu
adjustácia
adjustáž (náležitá, konečná úprava, príprava, u., usporadúvanie, prispôsobenie, prispôsobovanie) lat. kniž. a odb.
tandem (u. dvoch strojov za sebou, zariadenie zložené z dvoch a viac strojov za sebou) angl. tech.
konštitúcia (u. atómov a väzieb v molekule) lat. chem.
spektrum (u. zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
konfigurácia (zoskupenie, rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie) lat. odb. kniž.
štruktúra (vnútorné u. určitej látky; u. prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy, stavba; vnútorné u. spoločenských útvarov) lat.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
monopol (štruktúra trhu, v kt. jediná firma ponúka homogénny produkt, ktorý nemá žiadne blízke náhrady) gréc.-franc. ekon.
oligopol (štruktúra trhu s malým počtom predávajúcich) gréc.-angl. ekon.
oligopson (štruktúra trhu s malým počtom kupujúcich a veľkým množstvom predávajúcich) gréc. ekon.
konsolidácia (upevnenie, ustálenie, u. hosp. al. polit. pomerov) lat.
kompozícia (zloženie, skladba, u. prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.
architektúra
architektonika (vnútorné u. z tech. al. umeleckého hľadiska, skladba celku) gréc.
typografia (výtv. a tech. u. tlačoviny, knihy a pod.) gréc.
rytmus (pravidelné u. slovných prízvukov, zvukových prvkov) gréc. lit. lingv.
synkopa (rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú) gréc. hud.
metrum (rytmické u. verša) gréc.-lat. lit.
formát (u. údajov na disku) lat. výp. tech.
textúra (vnútorné u., zloženie, väzba) lat. odb. porovnaj stavba 2zoskupenie

stavba

stavba 2 (spôsob usporiadania častí do celku, zloženie)
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky; usporiadanie prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy) lat.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
systém (spôsob usporiadania určitého celku) gréc.
kompozícia (zloženie, skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, s. umeleckého diela) lat.
choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.
konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, technického riešenia, geometrického útvaru; s. tela, telesná sústava) lat.
konštitúcia (s. tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.
anatómia (s. rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, jeho častí a orgánov) gréc.
organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.
gramatika (s. jazyka, sústava pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
morfológia (s. slova, tvaroslovie) gréc. lingv.
syntax (s. viet a súvetí) gréc. lingv.
suprasyntax lat. + gréc.
hypersyntax (nadvetná syntax) gréc. lingv.
tektonika (vnútorná s. umeleckého diela) gréc. porovnaj zloženie

zloženie

zloženie
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
systém (spôsob usporiadania určitého celku, stavba) gréc.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
kompozícia (skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.
konštrukcia (navrhnutie a zhotovenie, zostrojenie, zostavenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.
textúra (vnútorné usporiadanie, väzba) lat. odb.
konštitúcia (stavba tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.
organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.
sortiment (z. druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
portfólio (z. zásoby cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.
batéria (zostava na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc. porovnaj stavba 2sústava

sústava

sústava
systém (súbor prvkov spätých vzťahmi, spôsob usporiadania určitého celku) gréc.
subsystém (čiastková s.) lat. + gréc. kniž. a odb.
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
režim (s. zásad, nástrojov, prostriedkov na usmerňovanie) franc. odb.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná časť, s., napr. stavby, kostra) gréc. stav.
konštrukcia (s., zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru; s. tela, telesná s.) lat.
mechanizmus
mechanika (pohyblivá s. stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca s.) franc. hovor. pejor.
trakt (s. ústrojov) lat. anat.
éra (s. počítania rokov od určitej udalosti, letopočet) lat.
galaxia (hviezdna s. obsahujúca milióny až stovky miliárd hviezd) gréc. astron.
geocentrický systém
geocentrická s. (svetová s., systém považujúca nehybnú Zem za stred vesmíru) gréc. + lat.
heliocentrický systém
heliocentrická s. (svetová s., systém, v kt. je Slnko stredom planetárnej s.) gréc. + lat.
disperzia (nerovnorodá s. obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.
koloid (viaczložková látka, v kt. je rozptýlená iná látka, častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná s., kvapalina v kvapaline) lat.
lyosól (k. s., pevná látka v kvapaline) gréc.
hydrosól (koloidná s., pevná látka vo vode) gréc.
aerosól (koloidná s., pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.
suspenzia (s., v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem. porovnaj zmes
SI (medzinárodná s. meracích jednotiek) franc. skr.
SECAM (systém farebnej televízie franc. pôvodu) franc. skr. tech.
PAL (systém farebnej televízie od firmy Telefunken z NSR) angl. skr. tech.
interkom
interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopr. prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné spojenie posádky) lat.
kameralistika (s. fin. a účtovníckych zásad pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
monometalizmus (peňažný systém založený na jednom zo vzácnych kovov) gréc. ekon.
bimetalizmus (peňažný systém založený na obidvoch vzácnych kovoch) gréc. ekon.
s. písma pozri písmo 1
s. práv. noriem pozri právo 2
náb. s. pozri vierouka
s. riadenia pozri riadenie 1
s. vlády pozri vláda
s. cvičení pozri cvičenie 1
koreňová s. pozri koreň 1 porovnaj súbor 1zloženiezriadenie

zostava

zostava
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
komplet (súbor, súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
garnitúra franc.
set (súbor predmetov tvoriacich určitý celok, súprava) angl.
figurácia (zoskupenie, zostavenie) lat.
konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.
kombinácia (z. rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
figúra (obrazec, vzorec) lat.
batéria (z. rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu; z. na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc.
tabuľka lat.
tabela (z., prehľadné usporiadanie určitých údajov, prehľadne usporiadaný súpis, zoznam) lat. odb. a zast.

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
cheirofázia
cheirológia
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčtina
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
landsmál
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
pidžin
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilália
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingva
interlingua
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)
fajta maď. hovor.
sorta franc.-tal.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
klasa (trieda) lat. hovor.
žáner (umelecký d.) franc.
sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.
typ gréc.
typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.
formát (d., typ programu) angl. publ.
introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)
inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
d. slova pozri meno 1zámenočíslovkaslovesopríslovkapredložkaspojkačasticacitoslovce
endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.
linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.
asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon vl. m. bot. zastar.
mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.
relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.
(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1