Výsledky vyhľadávania

víno

rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.

silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.

muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.

veltlín (biele v.) vl. m. vin.

otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.

malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.

bikavér (maď. v. a hrozno) maď.

ezerjó (maď. biele v.) maď.

prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.

resinato (gréc. biele v.) gréc.

chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.

marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.

tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.

leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.

klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.

frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.

mavrud (bulh. červené v.) bulh.

rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.

barolo (tal. červené v.) tal.

chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.

beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.

portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.

santorín (gréc. v.) vl. m.

cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.

grul (matolínové v.) ? vin.

burčiak (mladé kvasiace v.) mor.

rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?

čingír maď.?

lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.

dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.

almázia

malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.

vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.

bitter (horký vermút) nem.

mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.

madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.

sherry /šery/

šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.

manzanilla (dezertné šery) špan.

fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.

olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.

amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.

amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.

demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.

furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.

almázia

malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.

cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.

cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.

amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.

sekt (šumivé v.) tal.-nem.

šampanské vl. m.

šampanier vl. m. zastar.

šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.

doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.

bruit (suché šumivé v.) franc.

brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.

dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.

bordeaux /-dó/

bordó (ťažké franc. v.) vl. m.

portské (ťažké v.) vl. m. port.

tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.

aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.

malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.

jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.

cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.

forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.

in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

kôň

kôň 1 (domáce zviera)

šimeľ nem. expr.

hipo- gréc. v zlož. sl.

gaštan (k. gaštanovej farby) lat.

izabela (k. so žltkastou srsťou) vl. m.

fukso (k. žltej, svetlohnedej, tehlovej farby) nem. hovor.

šimeľ (k. s bielou srsťou, belko) nem.

pepiniér (k. samčieho pohlavia, dospelý plemenný chovný žrebec, plemenník, plemenný samec koňa) franc.

valach (vykastrovaný žrebec, samec koňa) vl. m.

devla (starý, chudý k., mrcina, aj o kobyle) cig. pejor.

hucul (malý horský skromný k.) vl. m.

juker (rýchly k. pre ľahké kočiare, povozy) nem.

hunter (k. používaný pri honoch) angl. poľnohosp.

lipican (teplokrvný ľahší jazdecký k.) vl. m.

poník

pony (k. menší než 150 cm) angl.

shetlandský pony (najmenšie plemeno koňa) vl. m.

mustang (zdivený domáci k. v Sev. Amerike) špan.-amer.

arab (arab. kôň) vl. m. hovor.

hajtra (zlý k.) franc.-nem. hovor. pejor.

crack /krek/ (k. značne vynikajúci nad inými) angl.

remonta (mladý, ešte nevycvičený k.) franc. voj.

štajerák (ťažký ťažný k.) vl. m. hovor.

favorit (dostihový k., predpokladaný víťaz) tal. šport.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (dostihový k. bez nádeje, vyhliadky na víťazstvo) angl. šport.

steepler /stí-/ (k. na prekážkových dostihoch na najmenej 3,2 km) angl. šport.

bronco /-ko/ (neskrotený k. snažiaci sa zhodiť jazdca pri rodeu) špan. šport.

Pegas (okrídlený k. v gréc. mytológii) vl. m. kniž.

centaurus

kentaurus (napoly človek, napoly k., v gréc. mytológii) gréc.

hipogrif (okrídlený k. s hlavou supa v gréc. mytológii) gréc.

trójsky k. (veľký drevený k., domnelý dar Grékov Trójanom, s ukrytými bojovníkmi, ktorí umožnili dobytie Tróje, v gréc. mytológii) vl. m.

hrdina

hrdina 2 (hlavná postava lit. a pod. diela)

figúra (postava v lit. diele) lat.

protagonista (postava lit. diela, hlavná, hrdina) gréc. kniž.

charakter (vyhranená povahová postava) gréc. div.

pierot (komická postava franc. ľudového divadla, komédie) franc.

bajazzo (-jaco) tal. div.

pajác (komická veseloherná postava, šašo) tal.

poličinel

poličinelo

polichinel /-či-/

polichinello /-či-/

pulcinello /-či-/ (šašo v tal. komédii) tal.

harlekýn (komická postava v starej tal. komédii v pestrom kostýme) tal. div.

pikaro (h. dobrodružného špan. románu, z okraja spoločnosti, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, šibal, darebák) špan. lit.

Hanswurst (postava drsného ľudového šibala v nem. lit. od 16. st.) nem. lit.

Enšpígel

Eulenspiegel /ojlenšpígel/ (h. nem. zbierky ľudových fígľov, figliar, šibal) nem. vl. m.

intrigán (postava predstavujúca pletkára, čachrára) tal.-franc.

polcinella /-či-/ (postava komornej al. slúžky v starotal. komédii) tal.

kolombína (ženská postava, bystrá slúžka zo stredovekej tal. komédie) tal.

Odyseus (gréc. mýtický h. vynikajúci odvahou a dôvtipom)

Ikaros (gréc. h., kt. sa odvážne vzniesol k slnku a pri páde zahynul) gréc.

Herakles gréc. vl. m.

Herkules (najväčší gréc. mýtický h., syn boha Dia, vynikajúci obrovskou silou) lat. vl. m.

argonaut (gréc. h., účastník výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.

Don Quijote /don kichot/ (h. románu M. de Cervantesa, rytier smutnej postavy)

Hamlet (titulný h. najznámejšej tragédie W. Shakespeara)

Rómeo, Júlia (zamilovaní hrdinovia tragédie W. Shakespeara)

Harpagon (h. Moliérovej komédie Lakomec)

Tartufee /tartüf/ (pokrytecký a prospechársky h. Moliérovej komédie)

Quasimodo /kvazi-/ (h. románu V. Huga Chrám Matky božej v Paríži, škaredý hrbáč s čistým srdcom)

Cyrano /sirano/ (statočný a rojčivý h. hrdinskej komédie E. Rostanda)

Johann Faust (legendárny h. s túžbou po znalostiach a pôžitkoch, kt. ho privádza k upísaniu duše diablovi)

Robinson Crusoe (h. dobrodružného románu D. Defoea o stroskotancovi na opustenom ostrove)

Nasredin (h. tur. anekdôt a ľudového humoru)

Wilhelm Tell (legendárny švajčiarsky hrdina, vynikajúci strelec; h. drámy F. Schillera)

Werther /verter/ (mladý citlivý h. románu J. W. Goetheho)

Drakula (h. hrôzostrašného románu B. Sokera)

Frankenstein /frankenštajn/ (h. hrôzostrašného románu M. Shalleyovej)

Raskoľnikov (h. románu F. M. Dostojevského)

Švejk (h. protivojnového románu J. Haška)

kovboj (h. dobrodružnej literatúry a filmu, pastier dobytka) angl.

terminátor (h. amer. vedecko-fantastických filmov) lat.

Rambo (h. amer. dobrodružných filmov)

James Bond /džejms/ (h. špionážnych dobrodružných filmov)

hlavica

kapitel archit. zastar.

kapitulum (h. stĺpa) lat.

dórska h. (jednoduchá nezdobená h. gréc. stĺpa) vl. m.

iónska h. /jó-/ (závitová h. gréc. stĺpa) vl. m.

korintská h. (bohato zdobená h. gréc. stĺpa) vl. m.

sloh

sloh 1 (spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer)

štýl lat.

dórsky s. (gréc. stĺpový s. s jednoduchou nezdobenou hlavicou a bez pätky) vl. m.

iónsky s. /jó-/ (gréc. stĺpový s. so závitovou hlavicou) vl. m.

korintský s. (gréc. stĺpový s. s bohato zdobenou hlavicou) vl. m.

románsky s. (európsky umelecký s. s nelomenými oblúkmi, krížovou klenbou, 11. až 13. st.) vl. m.

gotika

gotický s. (európsky umelecký s. s lomenými oblúkmi, rebrovou klenbou, 12. až 15. st.) germ.

tudorovský s. (angl. neskorogotický s.) vl. m. archit.

renesancia (s. obdobia európskeho kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.

plateresco /-sko/

platereskný s. (špan. renesančný s. s bohatou trojrozmernou výzdobou) špan. archit.

manierizmus (s. medzi vrcholnou renesanciou a barokom, v maliarstve, sochárstve a literatúre) franc.

barok (európsky umelecký s., 17. a 18. st.) port. tal.

preciozita (vyumelkovaný umelecký s. v parížskych salónoch, 17. st.) lat.-franc. kniž.

rokoko (európsky umelecký, 2. polovica 18. st.) franc.

chippendale /čipendejl/ (angl. nábytkársky, 18. st.) vl. m.

klasicizmus (umelecký s. nadväzujúci a rozvíjajúci antické umenie, 17. – 19. st.) lat. výtv. archit. lit. hud. div.

empír (výtv. s., 1. tretina 19.st., za Napoleona I.) franc.

biedermeier /bídermajer/ (meštiansky európsky umelecký s., 1. polovica 19. st.) nem.

secesia (s. na prelome 19. a 20. st.) lat.

jugendstil (secesia v Nemecku a Rakúsku) nem.

art nouveau /nuvó/ (secesia vo Francúzsku) franc. výtv.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

art deco /-ko/ (európsky umelecký, 20. roky 20. st.) franc. výtv.

rinpa (poetický a dekoratívny s. jap. maliarstva) jap. výtv. porovnaj smer 1hudba

herec

aktér franc. zastar.

histrión lat. pejor.

komediant (potulný, kočovný h. zastar.; h. všeobecne expr. al. pejor.) tal.

komik (h. hrajúci komické, smiešne úlohy) gréc.

tragéd (h. hrajúci v hrách s vážnym obsahom, v kt. hrdina často umiera) gréc.

protagonista (h. hrajúci hlavné úlohy, pôvodne v gréc. divadle) gréc.

tritagonista (h. hrajúci vedľajšie úlohy v gréc. divadle) gréc.

deuteragonista (h. hrajúci v gréc. divadle postavy, kt. sú v úzkom kontakte s hlavným hrdinom) gréc.

interpret (umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, napr. dram. úlohu, hud. dielo, h., spevák, hudobník) lat.

figurant lat.

štatista lat.-nem.

komparzista (h. vystupujúci v hromadných scénach bez samostatnej úlohy, zborista) franc.-tal.

amatér (h. hrajúci zo záľuby, nie z povolania, neprofesionál) franc. div.

naturščik (neprofesionálny h., neherec) rus. odb.

mím

pantomimik

pantomimista (h. hrajúci v div. hre, v kt. je dej vyjadrovaný bez slov prevažne pohybom, gestami) gréc.

spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci h., hudobník a spevák) nem. hist.

jokulátor (vtipkár, žartovník, stredoveký spevák, hudobník, h.) lat. hist.

skomoroch (rus. kočovný h. vystupujúci aj ako spevák, tanečník, akrobat, 15. – 17. st.) rus. hist.

vyrovnanosť

vyrovnanosť 1 (pokoj, vyváženosť)

harmónia

harmonickosť (súlad, súzvuk, vyváženosť, súhra) gréc.

ataraxia (neochvejnosť a rovnováha, duševný pokoj v gréc. filozofii a etike) gréc.

autarkia (v. vyplývajúca z prekonania osobných potrieb a záujmov, duševný pokoj v gréc. filozofii) gréc. filoz.

báseň

verše lat.

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.

poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.

poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.

epos

epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.

rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.

balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.

monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.

sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.

rondó

rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.

rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.

epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.

romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.

madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.

ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.

rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.

triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.

melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.

epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.

epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.

genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.

expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.

palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.

paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.

limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.

hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.

óda (lyrická hymna) gréc. lit.

hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.

dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.

pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.

žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.

nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.

epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.

plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.

silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.

sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.

epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.

anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.

georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

Ilias

Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)

rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.

idyla gréc.-franc.

selanka poľ. lit.

pastorála tal.

bukolika gréc.

ekloga gréc.

pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.

duma

dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.

siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.

gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.

sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.

minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.

sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.

makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.

rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.

gazel

ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.

kasída

kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.

kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit

jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.

tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.

haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.

pantum

pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.

akrostich

parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.

telestich

telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

tautogram

tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.

kaligram

ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.

typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

obor

kolos gréc.

titan (ozruta) vl. m. kniž.

herakles gréc. vl. m. kniž. expr.

herkules lat. vl. m. expr.

rambo (mohutný a silný človek, silák) angl. vl. m.

kyklop (pôvodne v gréc. bájosloví jednooký obor; velikán, silák, ozruta pren. kniž.) gréc.

gigant (pôvodne v gréc. bájosloví nezraniteľný obor, kt. sa s bratmi vzbúril proti olympským bohom, syn bohyne zeme; ozruta pren. kniž.) gréc.

goliáš (pôvodne v biblii filištínsky bojovník neúspešne bojujúci s Dávidom; veľký, silný človek, silák pren. kniž.) vl. m.

Atlant

Atlas

Titan (nosič nebeskej klenby al. celého sveta) gréc. mytol.

Argus (o. strážiaci Diovu milenku Ió) gréc. mytol. porovnaj silák

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

tlakomer

barometer

manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu) gréc. fyz.

aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.

hypsometer

hypsotermometer

barotermometer

termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.

tonometer gréc. lek.

sfygmomanometer

sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku) gréc. lek. zastar.

barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 63. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.