Výsledky vyhľadávania

rozšírený

rozšírený
dilatovaný (roztiahnutý, zväčšený) lat. odb. porovnaj častýžijúci

žijúci

žijúci
kozmopolitný (ž., rastúci, rozšírený na celej Zemi) gréc. biol.
ubikvistický
ubikvitný (ž. v rozličných podmienkach, vyskytujúci sa všade) lat. odb.
stenotopný (ž. v jednom al. málo životných prostrediach, neschopný žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia) gréc. biol.
euryzónny (ž. v mnohých výškových stupňoch) gréc. ekol.
neritický (ž. v predbrežnom pásme) vl. m. geol.
pontický
pontský (rozšírený na severnom pobreží Čierneho mora) vl. m.
kryofilný (prispôsobený žiť pri nízkych teplotách, chladnomilný) gréc. bot.
psychrofilný (rastúci pri nízkych teplotách od + 4°C do + 15°C, chladnomilný, studenomilný) gréc. biol.
termofilný (rastúci pri optimálnej teplote 60-70ºC, teplomilný) gréc. biol.
xerotický (prispôsobený živozu v suchom prostredí) gréc.
xerofilný (prispôsobený suchému podnebiu, suchomilný) gréc. bot.
sciofóbny
heliofilný (rastúci na silno osvetlených netienených miestach, svetlomilný) gréc. bot.
heliofóbny
sciofilný (rastúci na tienistých miestach, tieňomilný) gréc. bot.
ombrofil (rastúci len na vlhkých a tmavých miestach) gréc. bot.
akvatický (ž. trvalo al. dočasne vo vode, vodný) lat. biol.
reofilný (ž. v tečúcich vodách, prúdomilný) gréc. zool.
reofóbny (ž. v stojatých vodách) gréc. zool.
halofilný (ž. v slanom prostredí, slanomilný) gréc. biol.
aeróbny (ž. v prítomnosti vzdušného kyslíka) gréc. biol.
anaeróbny (ž. v neprítomnosti vzdušného kyslíka) gréc. biol.
herbikolný (ž. na zelených rastlinách) lat. zool.
arborikolný (ž. na stromoch) lat.
lignikolný (ž. trvalo v dreve) lat. zool.
troglofilný (ž. v jaskyniach) gréc. zool.
terikolný (ž. v pôde) lat. zool.
edafický (pôsobiaci v pôde, pôdny) gréc. biol.
nitrofilný (rastúci na pôde bohatej na dusík) gréc. bot.
halofytný (rastúci na slaných pôdach, slanomilný) gréc. bot.
limikolný (ž. v bahne al. na ňom) lat. zool.
litofilný gréc. biol.
petrikolný (ž. na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.
petrofilný (prispôsobený životu na kameňoch a skalách) gréc. bot.
dezertikolný (prispôsobený žiť v púšti) lat. biol.
psamofilný (ž. na piesočnatých pôdach, pieskomilný) gréc. biol.
arenikolný (ž. na piesku al. v ňom) lat. biol.
chionofóbny (ž. na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
chionofilný (ž. na miestach so snehovou pokrývkou, snehomilný) gréc. biol.
nidikoidný
nidikolný (ž. v hniezde) lat. zool. n. mláďa
fimikolný (rastúci na hnoji a živočíšnych výlučkoch) lat. bot.
ruderálny r. (rastúci na opustených miestach zanesených odpadom, v blízkosti ľudských sídel, na rumoviskách) lat. ekol. biol.; porovnaj rastlinaživočích

zväčšený

zväčšený
dilatovaný (rozšírený, roztiahnutý) lat. odb.
hypertrofický (o orgáne, svale) gréc. lek.

konečník

konečník
procto- /-kto/
prokto- gréc. v zlož. sl.
rectum /rek-/
rektum lat. anat.
rekt-
rekto- lat. lek. anat. v zlož. sl.
megarektum (nadmerne rozšírený k.) gréc. + lat. lek.
per rectum /rek-/ (konečníkom, cez k.) lat. lek. porovnaj riť

živočích

živočích
zoon gréc. kniž.
zoo- gréc. v zlož. sl.
organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.
animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.
kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.
albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.
ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.
vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.
krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.
reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.
reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.
epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.
amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.
edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
megafauna
megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.
makroedafón gréc.
makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.
mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.
mikroedafón gréc.
mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.
limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.
fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.
synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.
inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.
epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.
lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.
kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.
omnivor lat. biol.
pantofág gréc. zool.
heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.
euryfág
polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
monofág gréc. zool.
stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.
heterotrof
heterotrofný ž.
organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.
heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.
fungivor
fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.
mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
herbivorný ž.
herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.
fytoepizit
fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.
florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.
karpofág gréc.
fruktivor
fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.
radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.
fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.
detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.
insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.
entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.
karnivor lat.
zoofág
zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.
sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.
nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.
ichtyofág gréc. zool.
piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.
epizit gréc.
predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.
šelma nem.
beštia (dravé, divé zviera) lat.
koprofág
skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.
saprofág
schizofág
saprofyt
saprofágny
saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
lochneská príšera vl. m.
lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.
yetti
yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.
cudzopasný ž. pozri príživník 2 porovnaj jedinec 2bytosť

jedinec

jedinec 2 (samostatný živý, živý tvor, bytosť (rastlina al. živočích))
organizmus
biont gréc. biol.
hominid (j. z čeľade primátov zahrnujúcej vyhynuté druhy a človeka, napr. opočlovek, pračlovek) lat.
solitér (j. vyskytujúci sa jednotlivo) franc. kniž.
eobiont (najjednoduchší živý organizmus) gréc. biol.
monéra (predpokladaný prvotný živý jednobunkový organizmus) gréc. biol.
makroorganizmus (organizmus viditeľný okom) gréc. biol.
mikroorganizmus
mikrób
mikrobión
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
patogén (choroboplodný zárodok, mikroorganizmus schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
baktéria (mikroskopický jednobunkový mikroorganizmus bez jadra) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý mikroorganizmus biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
vírus (najjednoduchší nebunkový mikroorganizmus vyvolávajúci choroby) lat. biol.
bakteriofág
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
streptokok (mikroorganizmus vyvolávajúci infekcie, napr. angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
stafylokok (guľovitýmikroorganizmus tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (mikroorganizmus na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
parazit (cudzopasný organizmus využívajúci iný organizmus ako zdroj potravy a ako životné prostredie a tak mu škodiaci, cudzopasník) gréc. biol. porovnaj príživník 2
pseudoparazit (organizmus, kt. náhodne vnikol do tela iného organizmu) gréc. zool.
endozoá (organizmus žijúci vnútri telových dutín živočíchov) gréc. zool. plur.
endofág (organizmus žijúci a živiaci sa vnútri živočíchov a rastlín) gréc. biol.
biofág (organizmus živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (organizmus živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
symbiont (organizmus žijúci v trvalom spolužití s iným organizmom) gréc. biol.
kozmopolit (rastlina al. živočích rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (organizmus schopný obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
alochtón (organizmus pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (organizmus pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu) gréc. odb.
penetrant (organizmus, kt. prenikol na nové územie za hranicu svojho pôvodného výskytu) lat. ekol.
ekáda (prispôsobený organizmus vzniknutý výberovým pôsobením okolia) gréc. genet.
stenochor (organizmus vyskytujúci sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
hydrobiont (organizmus viazaný spôsobom života na vodné prostredie) gréc. biol.
saprobiont (organizmus žijúci v znečistenej vode, živiaci sa rozkladajúcimi sa látkami) gréc. biol.
planktón (drobný organizmus tvoriaci zložku spoločenstva drobných organizmov vznášajúcich sa vo voľnej vode) gréc. biol.
amfibiont (obojživelný organizmus) gréc. biol.
geobiont (organizmus žijúci v pôde trvalo, celý život) gréc. biol.
geoxena
geoxenum (organizmus žijúci náhodne, dočasne v pôde) gréc. biol.
geophila (organizmus žijúci v pôde počas určitého vývojového štádia) gréc. biol.
litofyt
litofilný organizmus gréc. biol.
petrikolný organizmus (organizmus žijúci na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.
tyrfobiont (organizmus žijúci na rašelinisku) gréc. biol.
psamobiont (organizmus žijúci v piesku) gréc. biol.
troglofil (organizmus žijúci v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (organizmus žijúci v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
chionofóbny organizmus (organizmus žijúci na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
chionofilný organizmus (snehomilný organizmus žijúci na miestach so snehovou pokrývkou) gréc. biol.
halofóbny organizmus (organizmus neznášajúci slané prostredie) gréc. biol.
eurybiont (organizmus s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilný organizmus (organizmus so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
halobiont (slanomilný organizmus žijúci v slanom prostredí) gréc. biol.
psychrofil
psychrofilný organizmus (chladnomilný, studenomilný organizmus rastúci pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. biol.
termofil
termofilný organizmus (teplomilný organizmus, kt. optimálna teplota je 60 – 70 °C) gréc. biol.
fotofilný organizmus (svetlomilný organizmus) gréc. biol.
heliofilný organizmus gréc.
sciofóbny organizmus (svetlomilný, slnkomilný organizmus vyskytujúci sa na silno osvetlených netienených miestach) gréc. biol. bot.
fotoautotrof (organizmus prijímajúci energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
heliofóbny organizmus
sciofilný organizmus (tieňomilný organizmus rastúci v tieni al. unikajúci do tieňa) gréc. biol. bot.
troglobiont (jaskynný organizmus trvalo žijúci v jaskyniach) gréc. biol.
osmotrofný organizmus (organizmus prijímajúci potravné roztoky povrchom tela, napr. baktérie) gréc. zool.
dekompozitor lat. + franc.
reducent lat.
deštruent (organizmus rozkladajúci organickú hmotu na jednoduchšie látky) lat. ekol.
litofágny organizmus (organizmus so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
anaerób
anaerobiont
anaeróbny organizmus (organizmus žijúci bez vzdušného kyslíka) gréc. biol.
entomofág (organizmus živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
mycetofág (organizmus živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
heterotrof (organizmus živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
detritofág (organizmus živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
saprofág
saprofyt
schizofág
saprofágny organizmus
saprofytický organizmus (organizmus živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
gynandromorf (organizmus, kt. má časť tela tvorenú samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.
intersex (pohlavne prechodný organizmus so samčími i samičími znakmi) lat. biol.
androgýn gréc. biol.
hermafrodit gréc. biol. lek.
unisexuál (organizmus so znakmi oboch pohlaví) lat.-angl.
monovoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci iba raz za rok) gréc. + lat. biol.
polyvoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci v priebehu jedného roka viackrát za sebou) gréc. + lat. biol.
mutant (organizmus vzniknutý, vyznačujúci sa obmenou, dedičnou zmenou) lat. genet. porovnaj rastlinaživočíchspoločenstvo 2

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

strih

strih
fazóna
fazónka (tvar, vzor, najmä o oblečení) franc.
princes (neprestrihnutý, dole rozšírený, v driehu priliehavý s. dámskych šiat) franc. kniž.
kimono (voľný s. šiat a rukávov) jap.

priestor

priestor
-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
fórum
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostrum
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambo
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
osárium
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
dopravný p.:
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kajuta
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
depo
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
lodžia
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sanssouci
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéna
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
galgala
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Armageddon
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytérium
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
apsida
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kaaba
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

námestie

námestie
piazza /-ca/ tal.
pľac nem. hovor. zastar.
rínok (n. s trhom) nem. hovor.
agora (verejné n., priestranstvo, zhromaždisko ľudu s trhoviskom v starogréc. mestách) gréc. hist.
fórum (n. v mestách Rím. ríše, jadro rímskeho mesta) lat.
majdan (orient. n.) arab. hist.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný priestor, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.
esplanáda (veľké voľné upravené priestranstvo pred významnou budovou) tal.-franc. odb.

územie

územie
región lat.
teritórium lat.
zóna gréc. kniž. a odb.
rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terra (zem) lat. kniž.
terra incognita /-kog-/
terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.
terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.
interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.
intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.
kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.
areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.
megalopolis
megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.
oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.
ekuména
ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.
rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.
front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.
etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.
doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.
kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.
enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.
exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.
koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.
kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.
pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.
barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.
marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.
trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.
mághreb /-gre-/
mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.
Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.
Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)
Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.
Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.
legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.
haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.