Výsledky vyhľadávania

okolie

scenéria gréc.-lat.
milieu /miljö/ (prostredie) franc. kniž.

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.
pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.
status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kondícia lat.
kondička lat. hovor.
fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.
forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.
kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.
štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca
konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.
reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.
provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.
impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.
štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.
ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.
anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.
štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.
normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.
minimum (najmenší možný s.) lat.
maximum (najvyšší možný s.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.
extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.
financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.
saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.
pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.
sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.
in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.
status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.
in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.

prostredie

milieu /miljö/ franc. kniž.
scenéria (okolie) gréc.-lat.
reál (skutočné p.) lat. telev.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, pomery, ovzdušie, okolnosti, ráz, duch) lat. hist.
exotickosť (cudzokrajné, nezvyčajné p.) gréc.
médium (sprostredkujúce p.) lat. odb.
dekorácia (p. na hru hercov, scénická, div. výprava) lat.
scéna (dekorácia pre konkrétnu divadelnú hru) gréc.-lat.
eko- (životné p.) gréc. v zlož. sl.
ekofáza (dočasné životné p. v priebehu roka, v kt. sa výrazne uplatňuje určitý faktor) gréc.
environment (p. a človek ako celok) angl.
substrát (pevné p. poskytujúce suchozemským rastlinám živný podklad) lat. bot.
pelagiál (p. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
epipelagiál (plne presvetlené p. do 100 m s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlené p. morskej vody od 100 m) gréc. biol.
dielektrikum gréc.
izolant (el. nevodivé p., látka s vysokým merným odporom, nevodič) tal.-franc.

trhavosť

brizancia (ničivý účinok výbuchu na najbližšie okolie, schopnosť výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trieštivosť) franc. tech.

tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)
histo- gréc. v zlož. sl.
blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.
prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.
epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.
parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.
sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.
pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.
nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.
fibra lat. lek.
fibro- lat. v zlož. sl.
ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.
granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.
cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.
kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.
pulpa lat. anat.
pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.
medula lat. anat.
medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.
-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.
špik (kostná dreň) nem. hovor.
osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.
spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.
retikulum (sieťovité t.) lat. biol.
epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.
dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.
parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.
gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.
mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.
sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.
emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.
sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.
dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.
transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.
embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.

pomery

situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (prostredie, ovzdušie, okolnosti, podmienky, ráz, duch, celková nálada) lat. hist.
pozícia lat.
status (situácia s ohľadom na okolie) lat. sociol.
milieu /miljö/ (prostredie) franc. kniž.
konštelácia (zoskupenie okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer) lat.
konjunktúra (priaznivá zhoda okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat. porovnaj okolnosť

zápal

zápal 1 (ochorenie prejavujúce sa sčervenaním, opuchnutím, bolesťou)
flogóza gréc. lek.
inflamácia lat. lek.
-itída lat. lek. v zlož. sl.
brant (hnisavý z.) nem. hovor.
absces (hnisavý z. tkanív, ohraničené hnisanie, dutina vyplnená hnisom, ložisko hnisu, hľuza) lat. lek. vet.
granulóm (ohraničený z. uzlíkovitého tvaru, hnisový vačok, napr. zubný) lat. lek.
infekt (drobné zápalové ložisko v orgáne, odkiaľ sa šíri) lat. lek.
reumatizmus gréc. lek.
reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.
katar (z. sliznice žalúdka, čriev, priedušiek a pod.) gréc. lek.
encefalitída (z. mozgu) gréc. lek.
meningitída (z. plien ústredného nervstva, mozgových a miechových plien) gréc. lek.
pachymeningitída (z. tvrdej mozgovej pleny) gréc. lek.
radikulitída (z. miechového koreňa) lat. lek.
myelitída (z. miechy) gréc. lek.
neuritída (z. nervov) gréc. lek.
flebitída (z. žíl) gréc. lek.
vaskulitída (z. cievy) lat. lek.
arteritída (z. tepny) gréc. lek.
endarteritída (z. vnútornej steny tepny) gréc. lek.
karditída (z. srdca) gréc. lek.
aortitída (z. srdcovnice) gréc. lek.
myokarditída (z. srdcového svalu) gréc. lek.
perikarditída (z. osrdcovníka) gréc. lek.
valvulitída (z. chlopne srdca) lat. lek.
myitída (z. svalu) gréc. lek.
myozitída (z. priečne pruhovaného svalstva) gréc. lek.
pimelitída (z. tukového tkaniva) gréc. lek.
tenonitída (z. šľachy) lat. lek.
desmitída (z. šľachy al. väzu) gréc. lek.
ostitída (z. kosti) gréc. lek.
osteoartrída (z. kostí a kĺbov) gréc. lek.
osteoperiostitéda (z. kosti a okostnice) gréc. lek.
karies (vleklý z. kostí spojený s ich rozrušením) lat. lek.
osteomyelitída (z. kostnej drene) gréc. lek.
spondylitída (z. stavcov chrbtice) gréc. lek.
artritída (z. kĺbov) gréc. lek.
monartritída (z. jedného kĺba) gréc. lek.
polyartritída (z. niekoľkých kĺbov súčasne) gréc. lek.
burzitída (z. kĺbovej dutiny, burzy) lat. lek.
pyartróza (hnisavý z. kĺbu) gréc. lek.
gonartritída (z. kĺbu kolena) gréc. lek.
chirartrída (z. kĺbu ruky) gréc. lek.
omartritída (z. kĺbu ramena) gréc. lek.
koxitída (z. bedrového kĺbu) lat. + gréc. lek.
falangitída (z. článku prsta na končatine) gréc. lek.
panarícium (hnisavý z. mäkkých tkanív prstov) gréc.-lat. lek.
onychitída (z. nechta) gréc. lek.
paronychia (z. nechtového lôžka) gréc. lek.
cheilitída (z. pery) gréc. lek.
angulitída (z. ústnych kútikov) lat. lek.
stomatitída (z. sliznice ústnej dutiny) gréc. lek.
gingivitída (z. sliznice ďasna priliehajúcej k zubom) lat. lek.
odontitída (z. zuba) gréc. lek.
alveolitída (z. zubného lôžka) lat. lek.
pulpitída (z. zubnej drene) lat. lek.
parodontitída (vleklý z. tkaniva v okolí zubov) gréc. lek.
glositída (z. jazyka) gréc. lek.
hajmory (z. čeľustných dutín) angl. lek. slang.
antritída (z. sliznice dutiny, najmä čeľustnej) lat. lek.
chorditída (z. hlasiviek) gréc. lek.
angína (z. mandlí) lat. lek.
palatitída (z. podnebia) lat. lek.
tonzilitída (z. podnebných mandlí) lat. lek.
stafylitída (z. čapíka na mäkkom podnebí) gréc. anat.
faryngitída (z. sliznice hltana) gréc. lek.
laryngitída (z. hrtana) gréc. lek.
frenitída (z. bránice) gréc. lek.
tyreoiditída (z. štítnej žľazy) gréc. lek.
pleuritída (z. pohrudnice) gréc. lek.
pachypleuritída (z. pohrudnice sprevádzaný zväčšením väziva) gréc. lek.
tracheitída (z. priedušnice) gréc. lek.
bronchiolitída (z. priedušničiek) gréc. lek.
bronchitída (z. sliznice priedušiek) gréc. lek.
bronchadénia (z. miazgových uzlín okolo priedušiek) gréc. lek.
bubo /-bó/ (hnisavý z. miezgových uzlín) gréc. lek.
pneumónia gréc. lek.
pulmonitída (z. pľúc) lat. lek.
bronchopneumónia (lalôčikový z. pľúc) gréc. lek.
gastritída (z. žalúdka) gréc. lek.
jejunitída (z. lačníka) lat. lek.
hepatitída (z. pečene) gréc. lek.
cholecystitída (z. žlčníka) gréc. lek.
cholangitída (z. žlčovodov) gréc. lek.
pankeatitída (z. podžalúdkovej žľazy) gréc. lek.
peritonitída (z. pobrušnice) gréc. lek.
lienitída lat. lek.
splenitída (z. sleziny) gréc. lek.
sialodenitída (z. slinnej žľazy) gréc. lek.
enteritída (z. sliznice tenkého čreva) gréc. lek.
enterokolitída (z. sliznice tenkého a hrubého čreva) gréc. lek.
tyflitída (z. slepého čreva) gréc. lek.
apotyflitída lat. lek.
epityflitída (z. červovitého prívesku slepého čreva) gréc. lek.
rektitída (z. konečníka) lat. lek.
proktitída (z. sliznice konečníka) gréc. lek.
oftalmitída (z. oka) gréc. lek.
panoftalmitída (z. všetkých očných tkanív) gréc. lek.
skleritída (z. očného bielka) gréc. lek.
iritída (z. očnej dúhovky) gréc. lek.
keratitída (z. očnej rohovky) gréc. lek.
keratokonjunktivitída (z. očnej rohovky a spojovky) gréc. lat. lek.
korneoritída (z. rohovky a dúhovky) lat. + gréc. lek.
retinitída (z. očnej sietnice) lat. lek.
konjunktivitída (z. očnej spojovky) lat. lek.
trachóm (chronický nákazlivý uzlíčkový z. očných spojoviek a rohovky) gréc. lek.
fakoskotazmus (z. očnej šošovky) gréc. lek.
dakryocystitída (z. slzného vaku oka) gréc. lek.
dakryoadenitída (z. slznej žľazy oka) gréc. lek.
chalazion (hnisavý z. žľazy v očnom viečku, jačmeň) gréc. lek.
rinitída (z. nosovej sliznice, nádcha, nachladenie) gréc. lek.
ozéna (chronický hnisavý z. nosovej sliznice sprevádzaný zápachom, sopľavka) gréc.-lat. lek.
polinóza (senná nádcha) gréc. lek.
sinusitída (z. prínosových dutín) lat. lek.
otitída (z. ucha) gréc. lek.
tympanitída (z. bubienka) gréc. lek.
mumps (z. príušníc) angl. lek.
parotitída (z. príušnej žľazy, príušnice) gréc. lek.
otoblenorea (z. stredného ucha s hnisavým výtokom) gréc. lek.
dermatitída (z. kože) gréc. lek.
ekzém (zápalová choroba kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc. lek.
akné gréc. lek.
komedo (z. mazových žliaz kože, uhrovitosť, uhry, pupence, prýšte, vyrážky, vriedok) lat. lek.
erytém (sčervenanie kože spôsobené napr. z. ciev) gréc. lek.
erytrodermia (z. kože na celom tele, sčervenanie v dôsledku ekzému, liekov, krvných chorôb a pod.) gréc. lek.
eryzipel (streptokokový z. kože najmä na tvári a krku, ruža) gréc. lek.
impetigo (nákazlivý povrchový z. kože v podobe pľuzgierikov spôsobený stafylokokom al. streptokokom) lat. lek.
erytematodes (z. kože na miestach vystavených svetlu, hojaci sa hladkými jazvami) gréc. lek.
erytróza (z. kože psych. pôvodu) gréc. lek.
intertrigo (z. kože spôsobený zaparením al. trením, zaparenie) lat. lek.
pustulóza (z. kože v podobe pľuzgierov naplnených vodou al. hnisom) lat. lek.
flegmóna (neohraničený hnisavý z. podkožného tkaniva) gréc. lek.
panikulitída (z. podkožného tukového tkaniva) lat. lek.
hidrosadenitída (hnisavý z. pachových potných žliaz, najmä v podpazuší) gréc. lek.
furunkul(us) (z. vlasového puzdra) lat. lek.
folikulitída (z. vlasového vačku a mazovej žľazy) lat. lek.
karbunkul (rozsiahle hnisavé ložisko vzniknuté spojením hnisavých zápalov vlasového puzdra, povrchových vredov) lat. lek.
glandulitída lat. lek.
adenitída (z. žľazy) gréc. lek.
prostatitída (z. predstojnej žľazy) gréc. lek.
urocystída (z. močového mechúra) gréc. lek.
uretritída (z. močovej rúry) gréc. lek.
ureteritída (z. močovodu) gréc. lek.
nefritída (z. obličiek) gréc. lek.
epinefritída (z. nadobličky) gréc. lek.
vulvitída (z. ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. anat.
elyktritída (z. pošvy) gréc. lek.
vaginitída (z. sliznice pošvy) lat. lek.
metritída (z. maternice) gréc. lek.
myometritída (z. maternicového svalstva) gréc. lek.
endometritída (z. sliznice maternice) gréc. lek.
salpingitída (z. vajcovodov) gréc. lek.
ooforitída gréc. lek.
ovaritída (z. vaječníka) lat. lek.
nymfitída (z. malých pyskov ohanbia) gréc. lek.
telitída (z. prsnej bradavky) gréc. lek.
mastitída (z. prsníkovej žľazy) gréc. lek.
postitída (z. predkožky) gréc. lek.
falitída (z. pohlavného údu) gréc. lek.
balanitída (z. žaluďa penisu) gréc. lek.
balanitída (z. sliznice žaluďa) lek.
testitída (z. párovej samčej pohlavnej žľazy, vajec) lat. lek.
epididymitída (z. nadsemeníka) gréc. lek.
orchitída (z. semenníka) gréc. lek.
vezikulitída (z. semenných vačkov) lat. lek.
funikulitída (z. semenovodu) lat. lek.
omfalitída (z. pupka novorodencov) gréc. lek.

upravovať

adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobovať) lat.
aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.
inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpisovať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.
štylizovať (u. do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať) lat.-franc.
regulovať (u. breh a okolie vodného roku; u. všeobecne) lat.
rektifikovať (opravovať, napravovať) lat. kniž. a odb.
retušovať (opravovať, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
preparovať (pripravovať, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
štelovať (u., nastavovať na použitie a pod.) nem. hovor.
modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.
apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.
novelizovať (meniť, u. zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (meniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
normalizovať (uvádzať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustovať (náležite u., pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne u., vyrovnávať) nem. hovor. pejor.
sanovať (u., naprávať nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdravovať kniž.; u. stavbu stav.) lat.
asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
flambovať (u. mäso pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.
editovať (spracovávať a u. text v počítači, písať text na počítači, vkladať) lat.
interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.
redigovať (u. text na uverejnenie, do tlače) lat.-franc.
konzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovávať ich v požívateľnom stave, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť) lat.
egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.
tupírovať (u. vlasy, účes šuchorením, česať hrebeňom proti smeru rastu vlasov) franc.-nem.
trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.
granulovať (u. látku do stavu zrnitosti, tvoriť zrnká, hrudky, drviť) lat.
cizelovať (opracovávať umelecké kovové predmety dlátkami, rydlami a pod.) franc.
planírovať (u. povrch do rovnej plochy, vyrovnávať, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.
štokovať (opracúvať povrch kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovať) nem. tech. slang.
valcovať (u. niečo, napr. terén, materiál a pod., valcom) nem. geom.

majetok

majetok 1 (vlastníctvo)
bonum lat.
mamona (bohatstvo) hebr.-gréc. expr.
valor (hodnota) lat. kniž. zastar.
doména (veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo, ovládané územie) franc. hist.
erár (štátny m.) lat. hovor.
konfiškát (zhabaný štátom vlastníkovi bez náhrady) lat.
koakvizícia (spolunadobudnutý m. oboch manželov) lat. práv.
parafernum (m. manželky prinesený do manželstva okrem vena) lat. práv.
patrimónium (m. zdedený po otcovi podľa rím. práva) lat. hist.
fideikomis (zverenský m. prechádzajúci ako celok na potomkov podľa poriadku určeného v závete na zaistenie dedičnej nedeliteľnosti majetku, zverenstvo) lat. hist.
majorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
caduca bona /ka-/ (odumretý m., pozostalosť bez dediča) lat.
kapitál (veľký m., najmä v peniazoch) lat. hovor.
venture /venčer/ (kapitál dlhodobo uložený do podnikov spojených s rizikom) angl. ekon.
aport (majetková nepeňažná hodnota vkladaná do novej obchodnej spoločnosti, napr. pozemky, budovy, stroje, prínos) franc. ekon.
aktíva (m. a pohľadávky, hosp. prostriedky bez dlhov) lat. ekon.
valeur /valor/ (hnuteľný m., najmä cenné papiere a peňažné prostriedky) lat. ekon.
realita (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosť) lat.
imobílie (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosti) lat. odb.
nadácia slov. + lat.
fundácia (m. určený na všeobecne užitočný, dobročinný, sociálny, kultúrny a pod. účel) lat.
urbariát (m. zapísaný v súpise pôdy, majetku poddaných v Uhorsku) lat.-nem. hist. práv.
sesia (poddanský urbársky m., pozemok) lat.
votčina (pozemkový rodový m. odovzdávaný podľa nástupníctva, feudálna pozemková držba) rus. hist.
temenos (kráľovský al. chrámový m. v starom Grécku) gréc. hist.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok) lat. hist.
dominikál (šľachtický, vrchnostenský pozemok, do 1757 nepodliehajúci dani, panská pôda) lat. hist.
patrimónium (šľachtické pozemkové vlastníctvo, feudálny veľkostatok, panstvo) lat. hist.
donácia (panstvo, statok darovaný uhorským panovníkom šľachte) lat.
rustikál (pôda vo vlastníctve feudála, kt. mal za poplatok v držbe poddaný roľník, kt. na nej sídlil a obrábal ju) lat. hist.
alódium (m. v plnom, t. j. nedelenom vlastníctve, najmä šľachtický, za feudalizmu) lat. hist. práv.
léno nem.
feudum lat. hist.
manstvo (pozemok, výsady, úrad, ktorý dáva, prepožičiava vlastník, feudál do doživotného al. dedičného užívania) nem.
benefícium (pozemok al. úrad udelený panovníkom za preukázané služby) lat.
feod nem.
feudum (benefícium s dôchodkami) hist.
pays d’etat /pejideta/ (léno vo franc. kráľovstve voľne pripútané k ústrednej kráľovskej vláde) franc. hist.
čiftlik (pozemok s právom dedičného vlastníctva v Osmanskej ríši, 18. st.) tur.
timara (malé pozemkové léno v Osmanskej ríši spojené s voj. povinnosťou) perz.-tur. hist.
džágir (léno, pozemkový funkčný údel v ind. mughalskej ríši) perz.
vilikácia (m. panovníka v okolí menej významných hradov) lat. hist.
paragium (pozemok poskytovaný ako odstupné neskôr narodeným šľachtickým synom, v stredoveku) lat. hist. porovnaj vlastníctvopozemok

účinok

efekt (účinnosť, výsledok, pôsobenie) lat.
eficiencia (účinnosť, výkonnosť, pomer medzi prínosom a nákladmi) angl.-lat.
katarzia (očisťujúci, povznášajúci, uvoľňujúci ú. vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
brizancia (ničivý ú. výbuchu na najbližšie okolie, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.
detonácia (zvukový účinok výbuchu) lat.
egutácia (ú. kvapkajúcej vody v jaskyniach) lat. geol.

správca

správca 1 (osoba starajúca sa o niečo z hosp. stránky)
kurátor lat. práv.
šafár (hospodár, gazda) nem.
majordómus (s. v dome al. veľkej domácnosti) lat. zastar. al. expr.
kastelán lat.
porkoláb (s. hradu, kaštieľa, zámku a jeho okolia) nem. zastar.
ealdorman /íldormen/ (anglosaský kráľovský s. grófstva) angl. hist.
vilikus (s. majetku panovníka v okolí menej významných hradov) lat. hist.
išpán (s. na majetku uhor. feudálov) maď. hist.
provízor (s. na panstve, na hrade a pod.) lat. hist.
regent (vrchný s. niekoľkých panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.
šafár (s. na veľkostatku) nem.
gerent (s. majetku inej osoby) lat.
sekvestor (vnútený úradný s. súkromnej veci al. majetku) lat. práv.
kvestor (správny úradník, hospodár vysokej školy, zástupca rektora) lat.
kustód (opatrovateľ zbierok v múzeu a pod., dozorca, sprievodca) lat.
intendant (hlavný s. divadla, rozhlasovej al. televíznej stanice) lat.
provízor (s. lekárne) lat.
garderobier (s. zásoby div. kostýmov, šatstva) franc. div.
rechtor (s. školy pracujúci aj ako organista) lat. hist.
administrátor (dočasný, zastupujúci s. farnosti, cirk. úradu) cirk.
provízor (s. majetku kláštora) lat. cirk.
regens (s. katolíckeho výchovného ústavu) lat. hist.
rektor (s. cirk. školy) lat. cirk. zastar.
nomarch (s. územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
satrapa (s. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
válí (s. provincie v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.
nabob (s. ind. provincie, moslimský feudál v Indii) arab.-ind. hist. porovnaj vládca
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 22. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.