Výsledky vyhľadávania

odpočinok

odpočinok 2 (dôchodok)
emeritúra lat. kniž.
penzia (výslužba, dôchodok) lat. hovor.
kviescencia (dočasný o., dočasná výslužba, dôchodok) lat.

dôchodok

dôchodok 3 (stav dôchodcu)
emeritúra lat. kniž.
penzia (odpočinok, výslužba) lat. hovor.
kviescencia (dočasný odpočinok, dočasná výslužba) lat.

obor

obor
kolos gréc.
titan (ozruta) vl. m. kniž.
herakles gréc. vl. m. kniž. expr.
herkules lat. vl. m. expr.
rambo (mohutný a silný človek, silák) angl. vl. m.
kyklop (pôvodne v gréc. bájosloví jednooký obor; velikán, silák, ozruta pren. kniž.) gréc.
gigant (pôvodne v gréc. bájosloví nezraniteľný obor, kt. sa s bratmi vzbúril proti olympským bohom, syn bohyne zeme; ozruta pren. kniž.) gréc.
goliáš (pôvodne v biblii filištínsky bojovník neúspešne bojujúci s Dávidom; veľký, silný človek, silák pren. kniž.) vl. m.
Atlant
Atlas
Titan (nosič nebeskej klenby al. celého sveta) gréc. mytol.
Argus (o. strážiaci Diovu milenku Ió) gréc. mytol. porovnaj silák

zhoda

zhoda
-oid gréc. v zlož. sl.
identita
identickosť (z. vo všetkých vlastnostiach, zhodnosť, totožnosť, rovnakosť) lat. odb. a kniž.
konsenzus (názorová z., súhlas, zhodný názor, súhlasné stanovisko, privolenie; z. vôle zmluvných strán o všetkých al. podstatných náležitostiach zmluvy) lat. kniž.
consensus omnium /konsenzus/
omnium consensu /konsenzú/ (všeobecná z., z. všetkých) lat. kniž.
kongruencia (zhodnosť kniž. a odb.; gramatická z. medzi vetnými členmi lingv.) lat.
konkordancia (súhlas; z. v určitom sledovanom znaku, napr. pri dvojčatách gen.) lat.
konformnosť
konformita (súlad na základe prispôsobenia) lat. odb.
koincidencia (súhlas, splývanie, napr. značiek, javov a pod.) lat.
homológia (zhodnosť, súhlasnosť) gréc. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný vzťah medzi javmi, súlad) lat.
analógia
paralela gréc.
paralelizmus
paralelnosť (podobnosť, obdoba, približná z., zhodnosť vlastností medzi inak rozdielnymi predmetmi) gréc. kniž.
kongenialita
kongeniálnosť (z. nadania, talentu, schopností vynikajúcich ľudí) lat. kniž.
konjunktúra (priaznivá z. okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat.
homochrónia
izochrónia (časová z. javu) gréc.
solidarita
solidárnosť (vzájomná z., podpora, súdržnosť, pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, spolupatričnosť, svornosť rôzneho stupňa a formy, vzájomnosť) lat.
homochrómia (z. farieb, rovnakofarebnosť) gréc.
izosylabizmus (z. v počte slabík, rovnoslabičnosť) gréc. lit.
rým (zvuková z. na konci veršov) germ.-franc.
monorým (jediný rým v básni) gréc. + franc.
asonancia (zvuková z. samohlások v slabikách na konci veršov, súzvuk, približný rým) lat. lit.
izokólon (z. dĺžky dvoch al. viacerých rečových taktov v próze) gréc. lit.
izomorfia
izomorfizmus (vzťah medzi objektami, medzi kt. je úplná z. al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
izometria (zhodné zobrazenie, zhodnosť) gréc. mat.
homotypia (zhodnosť symetrických orgánov) gréc. biol.
tautonymia (totožnosť lat. mena druhu s rodovým menom v biol. názvosloví) gréc.
krypsis (z. farby živočícha a prostredia, v kt. žije) gréc. zool.
al pari tal.
au pair /o pér/ franc.
pari (z. kurzovej a nominálnej hodnoty pri cenných papieroch) tal. fin. obch.

dôchodok

dôchodok 2 (pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu byť v pracovnom pomere)
penzia
penzijné lat. hovor.
renta franc. zastar.
invalidné (d. vyplácaný človeku neschopnému práce pre následky choroby al. úrazu) lat.

príjem

príjem
netto (p. bez zrážok, čistý p.) tal. účt.
brutto (p. so zrážkami, hrubý p.) tal. účt.
prebenda (p., dôchodok expr.; p., dôchodok z vykonávania cirk. úradu, obročie hist.) lat.
apanáž (pravidelný a trvalý bezprácny p., vreckové) franc. pren.
renta (pravidelný bezprácny p., dôchodok z vlastníctva, napr. pôdy, cenných papierov) franc.
sinekúra (dôchodok z výnosného úradu bez väčších povinností) lat. cirk.
revenue /-nü/ (dôchodok, výnos z kapitálu) franc. ekon.
dividenda (p. účastinára, podiel na čistom zisku účastinnej spoločnosti, výnos z účastiny) lat. ekon.
inkaso (p. hotových peňazí, napr. za pohľadávky, poplatky, nájomné) tal.
remitencia (p. z preplatenej zmenky al. šeku) lat. peňaž.
deputát (časť p. v naturáliách, naturálne požitky) lat.
benefícium (cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročie) lat.
temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.
salárium
salár (pravidelný príspevok príslušníkov evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
apanáž (p. šľachticov, ktorí nemajú podiel na výnose rodinného majetku) franc.
(civilná) lista (štátny p. panovníka) tal. hist.
regálie (príjmy panovníka, neskôr štátu z vyhradného, výsostného práva na majetok a činnosti prinášajúce prospech) lat. plur. hist. práv.
invisibles /inviziblz/ (príjmy a výdavky platobnej bilancie z tzv. neviditeľného vývozu a dovozu, z úrokov, služieb) angl. ekon.
tranzitórium (p. al. výdavok v bežnom účtovnom období, kt. bude výnosom al. nákladom v nasledujúcom období, prechodná položka) lat. účt.
penzia
penzijné lat. hovor.
renta (dôchodok) franc. zastar.
invalidné (dôchodok vyplácaný človeku neschopnému práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
alimenty (vyživovací príspevok na dieťa, výživné) lat. porovnaj platodmena

poplatok

poplatok
inkaso tal.
charge /čárdž/ angl.
taxa (úradne pevne stanovený p., sadzba) lat.
mýto nem.
telónium (p. za používanie ciest a mostov, za vstup do mesta) lat. hist.
tribút (daň) lat. hist.
impost (daň, dávka) lat. zastar.
porto (p. za poštovú zásielku, poštovné) tal.
frankatúra (p. za poštovú zásielku, poštové ceniny, napr. známky a pod., použité na vyplatenie poštovej zásielky, zaplatenie poštovného, výplatné) tal.-nem. pošt. filat.
port payé [p.p.] (poštovné je zaplatené) franc.
franko (bez poplatkov, vyplatene, bezplatne) tal. pošt.
penzia (denný p. za ubytovanie a stravu v hoteli) lat.
kuvert (p. za stolovanie v cene hlavného jedla) franc.
štartovné (p. za účasť na pretekoch) angl.
entreé /antré/ (p. za vstup, vstupné) franc. kniž.
didaktrum (p. za vyučovanie, školné) gréc. škol. zastar.
pinka (p. za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
árenda (p. za nájom, nájomné) lat. hovor. zastar.
činža (nájomné za byt) lat.-nem.
prémia (p. za poistenie platený poisťovni) lat.
ambaláž (p. za balenie) franc. obch.
komisné lat. obch.
kurtáž (p. obchodníkovi, sprostredkovateľovi obchodujúcemu vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu) franc. obch.
clo nem.
douane /duan/ (daň, dávka al. p. za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
royalty /roaja-/ (p. za licenciu, poskytnutie povolenia niečo vykonávať, využívať, vyrábať, dovážať a pod.) franc. ekon.
penále (pokuta za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.
storno (p. za zrušenie objednávky, zmluvy a pod.) tal. obch.
dangoba (pokuta za nedodržanie denných nakladacích al. vykladacích noriem pre člny na Dunaji, stojné) ?
dead freight /dedfrajt/ (mŕtve dopravné za objednaný, ale nevyužitý lodný priestor) angl. lod.
homágium (p., kt. sa vinník mohol vykúpiť, výkupné) lat. hist.
hold (vynútený p. vo vojne, výkupné) nem. zastar.
kontribúcia (daň, dávka al. p. vymáhaný najmä na vydržiavanie vojska) lat. hist.
štóla (p. kňazovi za niektoré úkony, napr. sobáš, pohreb a pod.) lat. cirk.
arrha (p. pri zriadení zákupného práva na dedičnú držbu poddanskej usadlosti v stredoveku) hebr. hist. porovnaj daň

meniť

meniť 1 (robiť iným)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
transmutovať /tranz-/ (premieňať) lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne m., pozmeniť) lat.
mutovať (m. hlas v čase dospievania; m. všeobecne kniž. a odb.) lat. fyziol.
permutovať (obmieňať) lat. odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upravovať) lat. franc.
adjustovať (náležite upravovať, pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upravovať do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať)
reorganizovať (m. usporiadanie, nanovo usporadúvať) lat.
transformovať (premieňať, pretvárať) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (premieňať z jednej podoby do druhej, pretvárať) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premieňať štruktúru, najmä hosp., polit., pretvárať) lat.
lavírovať (plávať s plachtovou loďou kľukato proti vetru, často m. smer lode, križovať) hol.-nem. námor. hovor.
disipovať (premieňať jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (m. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (m. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (premieňať, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovať kniž. zried.; prechádzať z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (premieňať plynnú látku na kvapalinu, skvapalňovať, zrážať) lat.
deformovať (m. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar, pretvárať) lat. aj pren.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
novelizovať (m., upravovať zákon al. dopĺňať ho novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

pôvodca

pôvodca 1 (kto (čo) je príčinou niečoho)
iniciátor lat.
inšpirátor (p. podnetu, popudu, strojca, podnecovateľ) lat. kniž.
subjekt (p. deja) lat. lingv.
agens (činiteľ; aktívna príčina vyvolávajúca niektoré javy, činiteľ lat. kniž. a odb.; p. chorobného procesu, choroby, nákazy lek.) lat.
spiritus agens
spiritus rektor (duchovný p., vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, hlavný činiteľ) lat. kniž.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

nanútiť

nanútiť
indoktrinovať (vnútiť učenie, sústavu zásad, názorov) lat. kniž.
dekrétovať (nariadiť, prikázať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.
oktrojovať (vydať ústavu al. zákon bez súhlasu zastupiteľského orgánu, vnútiť ústavu al. zákon polit. a kniž. zastar.; vnútiť všeobecne kniž.) franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 98. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.