rozkazovať

komandovať lat.-nem. hovor. expr.

dirigovať lat.

šéfovať (prikazovať) franc. hovor.

diktovať (nariaďovať, prikazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.

dekrétovať (nariaďovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

nanútiť

indoktrinovať (vnútiť učenie, sústavu zásad, názorov) lat. kniž.

dekrétovať (nariadiť, prikázať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

oktrojovať (vydať ústavu al. zákon bez súhlasu zastupiteľského orgánu, vnútiť ústavu al. zákon polit. a kniž. zastar.; vnútiť všeobecne kniž.) franc.

predpisovať

predpisovať 1 (nariaďovať, prikazovať)

reglementovať (nariaďovať osobitným predpisom) franc. admin.

dekrétovať (nariaďovať, prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

diktovať (nariaďovať, prikazovať, rozkazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.

penalizovať (p., ukladať pokutu za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.

nariadiť

dekrétovať (prikázať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

konfinovať (prikázať zdržiavať sa na určitom mieste, úradne obmedziť pohyb) lat. práv.

nanucovať

diktovať (rozkazovať, požadovať, nariaďovať, nútiť, vnucovať) lat.

indoktrinovať (vnucovať učenie, sústavu zásad, názorov) lat. kniž.

dekrétovať (nariaďovať, prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

oktrojovať (vydávať ústavu al. zákon bez súhlasu zastupiteľského orgánu, vnucovať ústavu al. zákon polit. a kniž. zastar.; nútiť, vnucovať všeobecne kniž.) franc.

masírovať (sústavne vnucovať názory, predstavy, presviedčať o nich niekoho) franc. pren. publ.

predpísať

reglementovať (nariadiť osobitným predpisom) franc. admin.

dekrétovať (nariadiť, prikázať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

penalizovať (p., uložiť pokutu za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.

nariaďovať

dekrétovať (prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.

konfinovať (prikazovať zdržiavať sa na určitom mieste, úradne obmedzovať pohyb) lat. práv.