Výsledky vyhľadávania

cena

cena 1 (hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch)
bagateľ (malá, nepatrná c., hodnota) franc. hovor.
ordiner (predajná c. v drobnom) angl. obch.
tarifa (sadzba,určený poplatok, úhrada) arab.-tal.
réžijná c. (c., v kt. sú zohľadnené len náklady, nie zisk) franc.
dumpingová c. /dam-/
dampingová c. (stratová c. pri vývoze tovaru) angl. ekon.
kurz (c. určitej meny vyjadrená v inej mene, c. cenného papiera a pod.) lat. fin.
notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.
floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.
nominále lat. ekon.
nominál (menovitá hodnota cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.
al pari tal.
au pair /o pér/ franc.
pari (hodnota cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová hodnota kryje) tal. fin. obch.
notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.
fustage (c. obalu, kt. platí kupujúci, ak nevráti obal) lat.-franc. obch.
au courant /ó kurán/ (v bežnej c.) franc. obch.
à tout prix /tu pri/ (za každú c., stoj čo stoj) franc.
ad valorem (podľa hodnoty, ceny) lat. ekon.
all inclusive
all-inclusive /ól inklúziv/ (c., v kt. sú zahrnuté všetky služby) angl. porovnaj poplatok

hodnota

hodnota 1 (meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia, cena, význam)
minimum (najmenšia možná h.) lat.
maximum (najväčšia možná h.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia h.) lat. kniž. a odb.
inferiorita (nižšia h.) lat. kniž.
superiorita (vyššia h.) lat. kniž.
extrém (krajná, hraničná h.) lat. odb.
bagateľ (veľmi malá, nepatrná h. al. cena) tal.-franc. hovor.
aproximácia (približná h., priblíženie, približovanie, približnosť) lat. kniž. mat.
valér (estetická h., v umení) franc. kniž. a odb.
ekvivalent (rovnaká, zodpovedajúca h., tovar, kt. vyjadruje hodnotu iného tovaru) lat. ekon.
kurz (h. peňazí a cenných papierov) lat.-franc. peňaž.
notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.
floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.
nominále lat. ekon.
nominál (menovitá h. cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.
al pari tal.
au pair /o pér/ franc.
pari (h. cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová h. kryje) tal. fin. obch.
notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.
ad valorem (podľa h., ceny) lat. ekon.
pretium affectionis /préci- -kcio-/ (citová h. prikladaná niečomu na základe osobných citových dôvodov) lat. kniž.

zhoda

zhoda
-oid gréc. v zlož. sl.
identita
identickosť (z. vo všetkých vlastnostiach, zhodnosť, totožnosť, rovnakosť) lat. odb. a kniž.
konsenzus (názorová z., súhlas, zhodný názor, súhlasné stanovisko, privolenie; z. vôle zmluvných strán o všetkých al. podstatných náležitostiach zmluvy) lat. kniž.
consensus omnium /konsenzus/
omnium consensu /konsenzú/ (všeobecná z., z. všetkých) lat. kniž.
kongruencia (zhodnosť kniž. a odb.; gramatická z. medzi vetnými členmi lingv.) lat.
konkordancia (súhlas; z. v určitom sledovanom znaku, napr. pri dvojčatách gen.) lat.
konformnosť
konformita (súlad na základe prispôsobenia) lat. odb.
koincidencia (súhlas, splývanie, napr. značiek, javov a pod.) lat.
homológia (zhodnosť, súhlasnosť) gréc. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný vzťah medzi javmi, súlad) lat.
analógia
paralela gréc.
paralelizmus
paralelnosť (podobnosť, obdoba, približná z., zhodnosť vlastností medzi inak rozdielnymi predmetmi) gréc. kniž.
kongenialita
kongeniálnosť (z. nadania, talentu, schopností vynikajúcich ľudí) lat. kniž.
konjunktúra (priaznivá z. okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat.
homochrónia
izochrónia (časová z. javu) gréc.
solidarita
solidárnosť (vzájomná z., podpora, súdržnosť, pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, spolupatričnosť, svornosť rôzneho stupňa a formy, vzájomnosť) lat.
homochrómia (z. farieb, rovnakofarebnosť) gréc.
izosylabizmus (z. v počte slabík, rovnoslabičnosť) gréc. lit.
rým (zvuková z. na konci veršov) germ.-franc.
monorým (jediný rým v básni) gréc. + franc.
asonancia (zvuková z. samohlások v slabikách na konci veršov, súzvuk, približný rým) lat. lit.
izokólon (z. dĺžky dvoch al. viacerých rečových taktov v próze) gréc. lit.
izomorfia
izomorfizmus (vzťah medzi objektami, medzi kt. je úplná z. al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
izometria (zhodné zobrazenie, zhodnosť) gréc. mat.
homotypia (zhodnosť symetrických orgánov) gréc. biol.
tautonymia (totožnosť lat. mena druhu s rodovým menom v biol. názvosloví) gréc.
krypsis (z. farby živočícha a prostredia, v kt. žije) gréc. zool.
al pari tal.
au pair /o pér/ franc.
pari (z. kurzovej a nominálnej hodnoty pri cenných papieroch) tal. fin. obch.

odparovanie

odparovanie
destilácia (oddeľovanie kvapalných látok z ich zmesí odparovaním, zrážanie pary odparenej tekutiny) lat. chem.
devaporácia
devaporizácia (odparenie) lat. fyz.
kondenzácia (zhusťovanie, zahusťovanie potravín) lat.
transpirácia (vylučovanie vody z rastliny v podobe vodnej pary, bot.; o. vody povrchom kože, lek.) lat. porovnaj potenie

bezplatne

bezplatne
grátis (zadarmo) lat. kniž. a hovor.
franko (bez poplatkov, vyplatene) tal. pošt.
au pair /o pér/ franc. obch.
al pari (na základe priamej nepeňažnej výmeny hodnôt, služieb) tal.

miera

miera 1 (rozsah, veľkosť, rozmery)
metr-
metro- gréc. v zlož. sl.
modul lat. odb.
štandard (obvyklá, bežná, ustálená m.) angl.
normál (zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná m., priemer) lat.
minimum (najmenšia možná m.) lat.
maximum (najvyššia možná m.) lat.
prime rate /prajm rejt/ (úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom) angl. ekon.
rendita (m. zúročenia pôžičiek bez zohľadnenia možného zisku al. straty pri predaji cenných papierov) tal. peňaž.
energia (m. rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu) gréc. fyz.
ekvivokácia (priemerná m. množstva stratenej informácie, neurčitosti prenášanej informácie) lat. inform.
entropia (m. neurčitosti náhodného procesu) gréc. mat. štat.
entropia (m. neusporiadanosti systému) gréc. fyz. chem.
litráž (m. udaná v litroch) gréc.-franc. odb.
inteligenčný kvocient
IQ (m. úrovne inteligencie zistená testami) angl. psych.
paralaxa (m. vzdialenosti kozmických, nebeských telies) gréc. astron.
acidita (m. kyslosti vyjadrená v jednotkách pH, kyslosť) lat. chem.
arkus (oblúková uhlová m., veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.
karát (m. rýdzosti drahých kovov, 1/24 obsahu zlata v zliatine) arab.
pari passu (v rovnakej m., v rovnakom stupni) lat. kniž.
ex aequo /ekvo/ (rovnakou m., rovnakým dielom, rovnako) lat. kniž.
m. schopnosti pozri schopnosť
m. výkonnosti pozri výkonnosť porovnaj stupeň 2

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivizmus
primitívnosť lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilita
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilita
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiocia
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kiu
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

krok

krok
pas franc. tan.
pedo- lat. v zlož. sl.
parádemarš
parádešrit (k. pri slávnostnom pochode vojska) nem. voj. slang.
bourreé /buré/ (základný k. klasického tanca) franc.
chassé /šasé/ (cvalový k.) franc. tan.
traverz (úhybový k. koňa vo vysokej jazdeckej škole) franc. šport.
pari passu (rovnakým krokom) lat. kniž.
step by step /baj/ (krok za krokom, postupne) angl.

štvorylka

štvorylka
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský tanec pre štyri páry) lat. zastar.

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

vstup

vstup 1 (prostriedky potrebné pre začiatok procesu)
introit
introitus lat. kniž.
input (v. výrobných faktorov do výroby, prísun surovín, materiálov, energií a pod. ekon.; v. dát al. programu do počítača, zadanie výp. tech.) angl.
admisia (v. pracovnej látky, napr. pary, do stroja; vpúšťanie) lat. tech.
pól (v. elektrického prúdu do zdroja) gréc. eltech.
hackerstvo /heker-/
hacking /heki-/
hackerizmus /heker-/
hakerstvo
hekerstvo angl.
hack /hak/ (prenikanie, vnikanie, vstúpenie do chránených počítačových systémov, programov, údajov bez vedomia ich majiteľa pre získanie informácií, počítačové pirátstvo zo zábavy) angl. slang. výp. tech.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 23. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.