Výsledky vyhľadávania

skvelý

skvelý
fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený) gréc. hovor. expr.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý) franc.
brilantný (znamenitý, oslňujúci) franc.
splendidný (prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci) tal. pren. expr.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci) lat. kniž.
exportný (vynikajúci, prvotriedny) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (ohromný, úžasný) franc. subšt.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
tip-top
tiptop (vynikajúci, dokonalý) angl. hovor.
non plus ultra (neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
cool /kúl/ (výborný, úžasný, pohodový) angl. slang. porovnaj výborný

príjemný

príjemný
zamatový franc. z. hlas
sympatický (vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý) gréc.
fajn (dobrý, pekný) nem. hovor.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný) tal. hovor.
optimistický (nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky) lat.
eolský (jemný, ľúbezný, lahodný) gréc. vl. m. bás.
eu- (dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci /úti- kum -cí/ (užitočné spojiť s príjemným, sladkým) lat. kniž.

výborný

výborný
betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfektný lat.
perfekt
perfektoš
perfiš lat. hovor.
absolútny lat.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tip-top
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
faha
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špica
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

maľba

maľba 1 (maľovanie)
akvarel (m. vodovými farbami) tal. výtv.
kvaš
gvaš (m. vodovými farbami zmiešanými s krycou bielobou, 19. st.) franc.
tempera (maliarska technika používajúca rýchloschnúce krycie farby rozpustné vo vode) tal. výtv.
pastel (technika maľovania farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.
impasto (m. farbami, najmä temperovými, pod olejomaľbu v silnej vrstve) tal. výtv.
pastóznosť (husté nanášanie farieb v olejomaľbe) tal. výtv.
alla prima /prí-/ (m. bez podmalieb, t. j. postupného prekrývania farebných vrstiev) tal. výtv.
alfresco /-sko/
al fresco /-sko/
freska (nástenná m. na čerstvú, mokrú omietku) tal. výtv.
al secco /-ko/ (nástenná m. na suchej omietke) tal. výtv.
frescosecco /-koseko/ (zmiešaná nástenná m.) tal. výtv.
stereochrómia (technika nástennej m. spočívajúca v pravidelnom rozotieraní farby) gréc. výtv.
sgrafito /zgra-/ (technika nástennej výzdoby vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
dekalk (odkrytie časti vrchnej vrstvy maľby) franc. výtv.
eglomizovanie (ozdobovanie skla na spodnej strane kresbou, maľbou al. kovovou fóliou) franc. vl. m.
grisaille /-zaj-/ (m. sivou farbou na sivý podklad, napodobňujúca reliéf) franc.
sfumato (šerosvitná m. s mäkkým neurčitým polotieňom, rozplývavými obrysmi) tal. výtv.
chiaroscuro /kiaroskúro/ tal.
clair-obsucure /klér opskür/ tal.-franc.
camaieu /kamajé/ franc. výtv.
tenebrizmus (šero na obraze dosahované rôznymi maliarskymi al. grafickými technikami, šerosvit, polosvit, tmavosvit) lat.-franc. výtv.
koloristika
kolorizmus (m. s uprednostnením použitia farieb pred kresbou) tal.
lavírovanie (maliarska technika, kt. sa kresbe dodáva hĺbka, rozotieranie, rozmývanie obrysových línií kresby domäkka) franc.-nem.
tupovanie (nanášanie vrstvy farby štetkou, štetcom, hubkou a pod. v reštaurátorstve) nem. výtv.
enkaustika (antická maliarska technika, nanášanie farieb rozpustených vo vosku) gréc. výtv.
informel (m. vznikajúca spontánne a odmietajúca pravidlá, zásady, od 1945) lat.-franc.
lubok (výrazne farebná rus. ľudová m.) rus. výtv.
luminizmus (maliarska technika pracujúca so svetlom ako tvárnym prvkom) lat. výtv.
dripping /draj-/ (voľné striekanie a stekanie farieb na plátne) angl.

vzdialenosť

vzdialenosť
dištancia lat.
dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

dobre

dobre
bene lat.
príma (vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne, príjemne) lat. hovor.
fajn
fajne (príjemne, pekne) nem. hovor.
super (vynikajúco, skvelo, prvotriedne, výnimočne) lat.-nem. hovor.
bravo
bravó (výborne, znamenite, skvelo) tal.
akurátne
akurát (primerane, zodpovedajúco, náležite, vhodne, úmerne, príslušne, zhodne, súhlasne) lat. hovor.
recte /rek-/ lat. kniž.
richtig! (správne) nem. hovor.
recte bene /rek-/ (správne, náležite, vhodne) tal. kniž.
all right /olrájt/
o. k.
O. K. /oukej/
okej (v poriadku, súhlasím) angl. skr. hovor.
lege artis /lé-/ (odborne správne, podľa zákona, podľa pravidiel) lat. kniž.
recta via /rekta/ (správne, vhodne, rovnou cestou) lat. kniž.
eu- (príjemne, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj dobrý

výzva

výzva
apel franc.
apelácia
apelovanie (v., najmä verejná) lat.
evokácia (v., predvolanie na súd) lat.
citácia (v., predvolanie na súd al. úrad) lat.
vokácia (predvolanie, pozvanie) lat. zried.
ultimátum (posledná v. spojená s hrozbou, pohrozením, dôrazná požiadavka, vyhrážka) lat.
tender (v. na podanie návrhu, verejná ponuková súťaž, konanie) angl. ekon.
stop (v. stáť!, zastaviť!, prerušiť) angl.
halt! (v. stáť!, zastaviť!, počkať!, pozor!) nem. subšt.
marš franc.-nem. hovor. expr.
pakuj (sa) (sa) nem. expr.
alou (v. na odchod, preč, von, prac sa, zmizni, vypadni) franc. hovor.
à bas /a ba/ franc.
abasso (v. na odchod, dolu, preč s ním, najmä s rečníkom, politikom a pod.) tal.
aleluja (zvolanie „Chváľte boha“ v žid. a kresťanskej bohoslužbe) hebr.
requerimiento /rekerimie-/ (v. špan. dobyvateľov indián. domorodcom pred začiatkom vojnovej výpravy na podrobenie sa a prijatie kresťanstva, 16. st.) špan. hist.
hadžime (v. na začiatku súboja v džude) jap. šport.
terc
terca (v. na boj pri šerme) tal. šport.
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) franc. šport.

príjemne

príjemne
fajn
fajne (dobre, pekne) nem. hovor.
bene lat.
príma (dobre, vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne) lat. hovor.
eu- (dobre, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj príjemný

pomer

pomer 2 (kvantitatívny vzťah)
relácia lat. kniž. a odb.
proporcia (vzájomný p. medzi zložkami, časťami, rozmermi) lat.
skóre (p. gólov, bodov vyjadrujúci výsledok al. stav šport. zápasu) angl. šport.
rentabilita (p. medzi ziskom a základom charakeristickým pre firmu, napr. vlastným majetkom, ziskovosť) lat. ekon.
efektivita
efektívnosť lat.
eficiencia (p. medzi prínosom a nákladmi, účinnosť, výkonnosť) angl.-lat.
likvidita (p. medzi rýchlo dostupnými prostriedkami podnikateľa a jeho záväzkami) lat. ekon.
kvocient (číslo udávajúce p. dvoch hodnôt) lat. odb.
multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.
Ludolfovo číslo (číslo udávajúce p. obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14) vl. m.
menzúra (p. rozmerov hud. nástroja) lat.
príma (p. dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
interval (výškový p. dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne) lat. hud.
interval medzi prvým a ďalším tónom diatonickej stupnice : sekunda (druhým) lat.
tercia (tretím) lat. hud.
kvarta (štvrtým) lat.
kvinta (piatym) lat.
sexta (šiestym) lat. hud.
septima (siedmym) lat. hud.
oktáva (ôsmym) lat.

ročník

ročník
klasa (školský postupový r., trieda) lat. hovor. slang. zastar.
paralelka (vedľajšia trieda toto istého postupového r.) gréc. hovor.
skríbenda (trieda, kde sa učilo písať) lat. zastar.
príma (prvý r. gymnázia) lat.
sekunda (druhý r. gymnázia) lat.
tercia (tretí r. gymnázia) lat.
kvarta (štvrtý r. gymnázia) lat.
kvinta (piaty r. gymnázia) lat.
sexta (šiesty r. gymnázia) lat.
septima (siedmy r. gymnázia) lat.
oktáva (ôsmy r. gymnázia) lat.
preparandia (prípravný r. starého gymnázia) lat. zastar.
gramatika (tretí r. starého gymnázia) gréc. zastar.
syntax (štvrtý r. starého gymnázia) gréc. hist.
poetika (piaty r. starého gymnázia) gréc.-lat. zastar.
rétorika (šiesty r. starého gymnázia) gréc. zastar.
princípia (prvý al. druhý r. latinskej strednej školy) lat. hist.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 24. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.