Výsledky vyhľadávania

skvelý

fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený) gréc. hovor. expr.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý) franc.
brilantný (znamenitý, oslňujúci) franc.
splendidný (prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci) tal. pren. expr.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci) lat. kniž.
exportný (vynikajúci, prvotriedny) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
senzačný franc. hovor. expr.
senza (ohromný, úžasný) franc. subšt.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
tiptop (vynikajúci, dokonalý) angl. hovor.
non plus ultra (neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
cool /kúl/ (výborný, úžasný, pohodový) angl. slang. porovnaj výborný

príjemný

zamatový franc. z. hlas
sympatický (vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý) gréc.
fajn (dobrý, pekný) nem. hovor.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný) tal. hovor.
optimistický (nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky) lat.
eolský (jemný, ľúbezný, lahodný) gréc. vl. m. bás.
eu- (dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci /úti- kum -cí/ (užitočné spojiť s príjemným, sladkým) lat. kniž.

výborný

betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfiš lat. hovor.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

vzdialenosť

dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

kryt

kryt 2 (úkryt)
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.) franc. šport. porovnaj úkryt

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

dobre

bene lat.
príma (vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne, príjemne) lat. hovor.
fajne (príjemne, pekne) nem. hovor.
super (vynikajúco, skvelo, prvotriedne, výnimočne) lat.-nem. hovor.
bravó (výborne, znamenite, skvelo) tal.
akurát (primerane, zodpovedajúco, náležite, vhodne, úmerne, príslušne, zhodne, súhlasne) lat. hovor.
recte /rek-/ lat. kniž.
richtig! (správne) nem. hovor.
recte bene /rek-/ (správne, náležite, vhodne) tal. kniž.
all right /olrájt/
O. K. /oukej/
okej (v poriadku, súhlasím) angl. skr. hovor.
lege artis /lé-/ (odborne správne, podľa zákona, podľa pravidiel) lat. kniž.
recta via /rekta/ (správne, vhodne, rovnou cestou) lat. kniž.
eu- (príjemne, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj dobrý

príjemne

fajne (dobre, pekne) nem. hovor.
bene lat.
príma (dobre, vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne) lat. hovor.
eu- (dobre, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj príjemný

výzva

apel franc.
apelovanie (v., najmä verejná) lat.
evokácia (v., predvolanie na súd) lat.
citácia (v., predvolanie na súd al. úrad) lat.
vokácia (predvolanie, pozvanie) lat. zried.
ultimátum (posledná v. spojená s hrozbou, pohrozením, dôrazná požiadavka, vyhrážka) lat.
tender (v. na podanie návrhu, verejná ponuková súťaž, konanie) angl. ekon.
stop (v. stáť!, zastaviť!, prerušiť) angl.
halt! (v. stáť!, zastaviť!, počkať!, pozor!) nem. subšt.
marš franc.-nem. hovor. expr.
pakuj (sa) (sa) nem. expr.
alou (v. na odchod, preč, von, prac sa, zmizni, vypadni) franc. hovor.
à bas /a ba/ franc.
abasso (v. na odchod, dolu, preč s ním, najmä s rečníkom, politikom a pod.) tal.
aleluja (zvolanie „Chváľte boha“ v žid. a kresťanskej bohoslužbe) hebr.
requerimiento /rekerimie-/ (v. špan. dobyvateľov indián. domorodcom pred začiatkom vojnovej výpravy na podrobenie sa a prijatie kresťanstva, 16. st.) špan. hist.
hadžime (v. na začiatku súboja v džude) jap. šport.
terca (v. na boj pri šerme) tal. šport.
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako v. al. kryt) franc. šport.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 22. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.