Výsledky vyhľadávania

neobvyklý

neobvyklý
atypický (nezvyčajný, odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny) gréc.
exotický (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý) gréc.
originálny (osobitý, zvláštny, svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný) lat.
unikátny (osobitý, jedinečný, ojedinelý, zvláštny, jediný svojho druhu) lat.
kuriózny (zvláštny, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný, zriedkavý) lat.
raritný (zvláštny, vzácny, nezvyčajný, zriedkavý) lat.
bizarný špan.
pitoreskný (podivný, čudný, zvláštny) tal.-franc. kniž.
extraordinárny (nezvyčajný, mimoriadny, zvláštny) lat. kniž. odb.
spektakulárny (zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný, osobitý, vzbudzujúci pozornosť) lat.-franc. kniž.
extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny) lat. hovor.
extrovný (zvláštny, výnimočný, neobyčajný) lat. hovor.
ultra- (nezvyčajný, neobyčajný, mimoriadny) lat. v zlož. sl.
singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.
špeciálny lat.
špeci
špéci (osobitý, zvláštny, mimoriadny) lat. slang.
špecifický (osobitý, zvláštny, príznačný, svojrázny) lat. kniž. a odb.
paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný sa od normálu) lat. kniž.
atraktívny (nezvyčajný, lákavý, príťažlivý, pútavý, zaujímavý) lat.
exkluzívny lat.
elitný (nezvyčajný, výnimočný, mimoriadny, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.
excentrický lat.
extravagantný (výstredný, prepiaty, nápadný, zvláštny, neobvyklý) lat. + franc.
anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný) gréc.
abnormálny lat.
abnormný lat. zried.
anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
exorbitantný (nezvyčajný, nesmierny, prílišný) lat. odb. kniž.
sporadický (zvláštny, zriedkavý, ojedinelý, vzácny, občasný) gréc. kniž. s. výskyt

mimoriadny

mimoriadny
extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.
ultra- (nezvyčajný, neobyčajný) lat. v zlož. sl.
mega-
megalo-
-megalia (veľkolepý, významný) gréc. v zlož. sl.
extraordinárny (nezvyčajný, zvláštny) lat. kniž. odb.
špeciálny lat.
špeci
špéci (osobitný, zvláštny) lat. slang.
extrovný (výnimočný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.
exkluzívny lat.
elitný (nezvyčajný, výnimočný, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.
eminentný (vynikajúci, význačný, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
atypický (nezvyčajný, odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny) gréc.
paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
abnormálny lat.
abnormný lat. zried.
anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme, neprirodzený) gréc. + lat. kniž.
anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.
pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný od normálu) lat. kniž. porovnaj nezvyčajnýprvotriedny

osobitný

osobitný 3 (určený na mimoriadnu úlohu; nie bežný, výnimočný)
extra (mimoriadny, nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.
špeciálny lat.
špeci
špéci (mimoriadny) lat. slang.
extrovný (mimoriadny, výnimočný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor. porovnaj mimoriadny

nevšedný

nevšedný
originálny (osobitý, zvláštny, svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný) lat.
špeciálny lat.
špeci
špéci (osobitný, zvláštny, mimoriadny) lat. slang.
špecifický (osobitý, zvláštny, príznačný, svojrázny) lat. kniž. a odb.
atypický (odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny, nezvyčajný) gréc.
paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
unikátny (osobitý, jedinečný, ojedinelý, zvláštny, jediný svojho druhu) lat.
singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.
kuriózny (zvláštny, neobvyklý, neobyčajný, nezvyčajný, zriedkavý) lat.
raritný (zvláštny, vzácny, nezvyčajný, zriedkavý) lat.
atraktívny (nezvyčajný, lákavý, príťažlivý, pútavý, zaujímavý) lat.
exotický (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý) gréc.
extrovný (zvláštny, výnimočný, neobyčajný) lat. hovor.
exkluzívny (nezvyčajný, zvláštny, výnimočný, mimoriadne lákavý, pútavý, zaujímavý, žiadaný, výhodný, výlučný, výhradný) lat.
elitný (nezvyčajný, výnimočný, mimoriadny, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.
extraordinárny (nezvyčajný, mimoriadny, zvláštny) lat. kniž. odb.
extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny) lat. hovor.
ultra- (nezvyčajný, neobyčajný, mimoriadny) lat. v zlož. sl.
sporadický (zriedkavý, ojedinelý, vzácny, občasný) gréc. kniž. s. výskyt
spektakulárny (zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný, osobitý, vzbudzujúci pozornosť) lat.-franc. kniž.
pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný sa od normálu) lat. kniž.

najmä

najmä
par excellence /parekseláns/ (hlavne, predovšetkým) franc. kniž.
nominatim /nó-ná-/ (menovite) lat. kniž.
in specie /spécié/ (zvlášť) lat. kniž.
pro primo /prí-/ (najprv, najskôr, predovšetkým, po prvé) lat. kniž.
katexochén (predovšetkým, výhradne, v najvlastnejšom zmysle slova) gréc. kniž.

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)
fajta maď. hovor.
sorta franc.-tal.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
klasa (trieda) lat. hovor.
žáner (umelecký d.) franc.
sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.
typ gréc.
typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.
formát (d., typ programu) angl. publ.
introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)
inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
d. slova pozri meno 1zámenočíslovkaslovesopríslovkapredložkaspojkačasticacitoslovce
endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.
linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.
asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon vl. m. bot. zastar.
mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.
relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.
(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

živočích

živočích
zoon gréc. kniž.
zoo- gréc. v zlož. sl.
organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.
animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.
kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.
albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.
ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.
vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.
krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.
reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.
reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.
epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.
amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.
edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
megafauna
megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.
makroedafón gréc.
makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.
mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.
mikroedafón gréc.
mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.
limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.
fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.
synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.
inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.
epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.
lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.
kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.
omnivor lat. biol.
pantofág gréc. zool.
heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.
euryfág
polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
monofág gréc. zool.
stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.
heterotrof
heterotrofný ž.
organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.
heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.
fungivor
fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.
mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
herbivorný ž.
herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.
fytoepizit
fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.
florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.
karpofág gréc.
fruktivor
fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.
radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.
fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.
detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.
insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.
entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.
karnivor lat.
zoofág
zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.
sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.
nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.
ichtyofág gréc. zool.
piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.
epizit gréc.
predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.
šelma nem.
beštia (dravé, divé zviera) lat.
koprofág
skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.
saprofág
schizofág
saprofyt
saprofágny
saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
lochneská príšera vl. m.
lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.
yetti
yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.
cudzopasný ž. pozri príživník 2 porovnaj jedinec 2bytosť

zmes

zmes
melanž franc. odb.
konglomerát (nesúrodá z., spojenie rôznorodých častí, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat.
magľajz (z. rôznych látok al. vecí; lepkavá z.) vl. m. hovor. expr.
mišmaš nem. hovor. expr.
mišung nem. subšt.
pel-mel
pele-mele
pêle-mêle /pel mel/ franc. kniž.
mix (miešanina, zmiešanina) angl.
koktail
kokteil (rôznorodá, najmä zámerne vytvorené z.) angl.
varia (z. rôznych vecí) lat. kniž.
kvodlibet (z. všetkého možného, kadečo, zo všetkého trochu; z. niekoľkých obľúbených piesní) lat.
potpourri /-puri/ (zo všetkého trochu, miešanina; z. melódií z rôznych skladieb; vonná z. sušených kvetov, listov, kôry a pod.) franc. kniž.
pasticcio /-čo/ (z. známych nápevov, melódií) tal. hud.
tutti-frutti (pestrá z. ovocia; pestrá z. všeobecne pren.) tal. hovor.
kupáž (z. vín pre výrobu šumivého vína) franc. vin.
čalamáda (nakladaná miešaná zelenina) ?
fondán (z. z cukru al. sacharózy a škrobového sirupu) franc. potrav.
karí (z. viac druhov jemne mletého korenia, najmä ind.) ind.-angl. kuch.
worcester /vorče-/ (tekutá z. korení ako prísada do omáčok) vl. m.
elektuárium (kašovitá z. z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. sirupom) lat. farm.
silica (z. prchavých voňavých látok obsiahnutých v rastlinách, používaná v potravinárstve, kozmetike, medicíne a pod.) lat. chem.
species (liečivá z. rastlinných látok, napr. čajov) lat. farm.
krizma (z. olivového oleja a balzamu, obradný posvätný olej) gréc. cirk.
mixtúra (z. liekov, liečiv) lat. farm.
free baza /frí/ (z. kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
emulzia (sústava dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
ropa (z. uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.
nafta (spracovaná ropa) orient.-gréc. chem.
benzín (z. kvapalných uhľovodíkov, horľavá tekutina používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod.) arab. tech.
parafín (z. tuhých nasýtených uhľovodíkov z nafty al. uhlia, na výrobu sviečok, kozmetiky a pod.) franc. chem.
pufer (z. kyslých a zásaditých látok na udržovanie stálej kyslosti prostredia, tlmivý roztok) nem. chem.
šuter (z. štrku) nem. hovor.
šotolina (drobná zmes štrku) tal. stav. slang.
makadam (hrubšia kamenná drvina na podklad vozovky) vl. m.
betón (stavebná hmota zo z. štrku al. piesku, cementu a vody, po vytuhnutí tvrdá a stála) franc. stav. porovnaj betón
malta (stavebná hmota zo z. piesku, vápna, vody, prípadne cementu používaná na spájanie muriva a omietanie) tal. porovnaj malta
pačok (z. vápna s vodou na prvé bielenie omietky, vápenné mlieko) nem. stav.
štuka (z. jemného piesku a sadry al. vápna na vrchné jemné omietky) tal.-nem. stav.
smog (z. hmly a dymových splodín v ovzduší veľkých miest a priemyselných oblastí) angl. skr.
bitúmen (z. pevných a kvapalných uhľovodíkov, živica) lat. geol.
asfalt gréc.
tér (čierny bitúmen na stavbu ciest a pod.) nem. zastar. porovnaj roztok

prípad

prípad 1 (jednotlivý jav)
eventualita (možný p., možnosť) lat.
causa /kauza/
kauza (právny p., súdny spor, súdne konanie) lat.
unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny p., p. jediný svojho druhu) lat.
antecedencia (predchádzajúci, predošlý p., predpoklad, podmienka) lat. kniž. a odb.
precedens (p. slúžiaci ako príklad, vzor pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.
casus belli /kazus/ (udalosť, kt. je dôvodom vyhlásenia vojny) lat.
casus foederis /kazus fe-/ (p. zaväzujúci štát plniť záväzky zo zmluvy, najmä vstúpiť do vojny) lat.
ad hoc (na tento p., cieľ, účel) lat. kniž.
in eventum
in casu /ká-/ (v p.) lat. kniž.
in hoc casu /hok ká-/ (v tom p.) lat. kniž.
in casu necessitatis /ká-/ (v p. potreby) lat. kniž.
in casum /ká-/ (pre p.) lat. kniž.
in omnem eventum (pre každý p.) lat.
omni casu /kasu/ (v každom p.) lat. kniž.
in specie (vo zvláštnom p.) lat.
faute de mieux /fót d miö/ (v krajnom prípade, núdzovo) franc. kniž.

zúčtovanie

zúčtovanie
storno (opravné z., zrušenie chybne zaúčtovanej položky) tal. účt.
skontrácia (z. a vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi dvoma stranami) tal. účt.
kompenzácia lat.
offset (zánik pohľadávok vzájomným započítaním záväzkov) angl.
clearing /klí-/ (pravidelné bezhotovostné vyrovnávanie započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov) angl.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 33. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.