Výsledky vyhľadávania

zámorský

transatlantický /tranz-/ lat.+vl. m. t. let
transoceánsky /tranz-/ (zaoceánsky) lat.+gréc. t. loď

loď

loď 1 (dopravný prostriedok vo vode, duté plavidlo)
šíf nem. hovor. zastar.
šinágeľ nem. zastar.
nau- gréc. v zlož. sl.
archa (Noemov koráb postavený pred potopou sveta) lat. bibl.
boat /bout/ (menšie plavidlo) angl. lod.
jachta (plachtová al. motorová l. na šport al. rekreáciu so zakrytou palubou a s kajutami) hol.
keč (malá dvojsťažňová plachtová jachta) angl. lod.
bojer (plachetnica s oblým trupom, so zvislou provou, s guľatou kormou, na prevoz tovaru v prístave) hol. lod.
singel (šport. l. pre jednu osobu, napr. kanoe, kajak) angl. šport.
gondola (úzka benátska l. so zobákovito pretiahnutou prednou a zadnou časťou poháňaná jedným dlhým pádlom) tal.
skul (cvičná športová veslárska l.) angl. šport.
hydrofil (l. s krídlami pod trupom, na kt. sa kĺže pri vyššej rýchlosti) gréc. odb.
glizér gréc.
hydroglizér (l. s vlastným pohonom poháňaná leteckou vrtuľou, ktorá pri vyšších rýchlostiach kĺže po hladine, klzák) gréc.-franc. lod.
remorkér (l. s vlastným pohonom používaná na ťahanie al. tlačenie nákladných lodí bez vlastného pohonu) lat. franc.
buksér (malý remorkér na premiestňovanie a zostavovanie plavidiel) hol. lod.
foršpán (spojenie dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
tramp (nákladná námorná l. používaná na nepravidelné obchodné plavby) angl.
barža (veľká nákladná l. v rus. prostredí) franc.-rus.
propeler (nákladná l. s lodnou skrutkou) angl.-lat. zastar.
trambus (l. premávajúca podľa potreby) angl. lod.
trajekt lat.
ferry-boat /bout/
féra (prievozná l. na prepravu osôb, cestných a koľajových vozidiel) angl. lod.
collier /kolié/ (l. na dopravu uhlia) angl.
tanker (l. prepravujúca plyny al. tekutý náklad, najmä ropu) angl. lod.
supertanker (tanker s veľkou kapacitou) lat. + angl. lod.
transbordér /tranz-/ (l. na prevážanie vlakov al. vozidiel cez morské úžiny a pod.) lat. + franc. dopr.
ro-ro (l. s horizontálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
lo-lo (l. s vertikálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
šalupa (dlhá rýchla l. na spojenie s kotviacou loďou) hol.-franc.
šalanda (malá vlečná l. s plytkým ponorom) arab.-nem.
hydrobus (motorová osobná rekreačná l. na vyhliadky al. rýchlu miestnu prepravu) gréc. + angl.
transatlantik /tranz-/ (zámorská, zaoceánska l.) lat. + vl. m. hovor.
charter /čar-/ (l. zmluvne najatá súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.
kasko (dopravný prostriedok na prepravu tovaru, ale bez strojnej časti, t. j. len trup l., lietadla a pod.) špan.
sampan (široká plochá l. poháňaná veslami al. plachtami na dopravu nákladu al. bývanie, juhovýchodná Ázia) čín.
vedeta (malá hliadková voj. l.) tal. lod.
korveta (menšia voj. sprievodná l., pôvodne plachtová trojsťažňová) franc.
kobukson (pancierová, korytnačia l.) jap.
sukung (javanská rybárska l. s vahadlom a trojuholníkovou plachtou) indonéz.
seiner (malá námorná rybárska l.) angl.
pareja (malá motorová rybárska l. s vysokým voľným okrajom a rahnami na sušenie sietí) špan. lod.
kuter (najmenšia rybárska l. na ťahanie sietí používaná pri pobreží) angl. lod.
trawler /tró-/ (l. na lov rýb vlečnými sieťami) angl. lod.
loger (stredná rybárska l. s väčšou posádkou a chladiacimi zariadeniami) angl. lod.
beluga (plachetnica s kajutou pre trojčlennú posadáku) rus. lod.
tartana (jednosťažňová rybárska plachetnica v Stredomorí) tal.
slup (jednosťažňová plachetnica s jednou trojuholníkovou plachtou medzi provou a sťažňom a jednou hlavnou plachtou na sťažni) angl. lod.
kuter (voj. jednosťažňová plachetnica s piatimi plachtami) angl. lod.
jachta (stíhacia jednosťažňová plachetnica na prenasledovanie pašerákov) hol. hist.
pink (rybárska jednosťažňová plachetnica s vratiplachtou a kosatkou a s bočnými lopaticami) hol.
galeota (menšia vojnová veslová jednosťažňová plachetnica, 16. – 17. st.) špan.
briga (dvojsťažňová plachetnica) tal. lod.
brigantína (rýchla obchodná dvojsťažňová plachetnica) tal.
trabakul (malá dvojsťažňová pobrežná plachetnica na Jadranskom mori) tal.
dau (široká arab. obchodná dvojsťažňová plachetnica s lichobežníkovými plachtami) arab.
karaka (vojnová a obchodná dvoj- až štvorsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) arab.-tal.
karavela (dvoj- al. trojsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) špan.
šarpia (malá plachetnica s hranatým trupom a lomenými rebrami) angl. lod.
pinas (hol. plachetnica, 18. st.) hol.
fluita (hol. rýchla ťažká tučná obchodná plachetnica, 17. st.) hol. lod.
perama (obchodná plachetnica v Egejskom mori) gréc.
gauli (fénická obchodná plachetnica, prvá plachtová loď) ? lod. hist.
trigantína (starogréc. plachetnica s jednou plachtou) gréc. lod.
nef (franc. plachetnica, 11. – 14. st.) lat.-franc.
nave (plachetnica používaná od 12. st. v Španielsku a Portugalsku) špan.
dhan (arab. obchodná plachetnica s plachtami v tvare lichobežníka) ?
patamar (ind. štíhla plachetnica až s troma plachtami v tvare trojuholníka) ?
džunka (čínska al. jap. pobrežná plachetnica s jednou štvorhrannou plachou) malaj.
jachta (športová pretekárska plachetnica so záťažou) hol. šport.
katamarán (plachetnica s dvoma trupmi, juhovýchodná Ázia) tamil.
trimarán (plachetnica s troma trupmi) indonéz. šport.
šalupa (prieskumná hliadková trojsťažňová plachetnica, 18. a 19. st.) hol.-franc. hist.
barkentína (trojsťažňová plachetnica s rahnovými plachtami na prednom sťažni a vratiplachtou na ostatných sťažňoch) angl. lod.
pinka (trojsťažňová plachetnica s latinskými plachtami a oblou kormou) hol.
bark hol.
barkantina (trojsťažňová al. viacsťažňová plachetnica) gréc.-angl.
flauta (hol. obchodná trojsťažňová plachetnica, 17. st.) lat.-tal.
fregata (najrýchlejšia vojnová trojsťažňová plachetnica s plnými plachtami, 17. st.) tal. lod. hist.
galeóna (vojnová ťažká veľká stredoveká troj- až štvorsťažňová plachetnica, od 16. st.) hol. špan. hist.
clipper /kli-/ angl.
goeleta franc.
škuner (rýchla viacsťažňová plachetnica) angl.
triakontoros (starogréc. bojová l. s 30 veslármi) gréc. hist.
pentekontoros (vojnová starogréc l. s 50 veslármi v jednej al. dvoch rovinách, päťdesiatveslica) gréc. hist.
galéra (starogréc. a starorím. vojnová veslová l.)
monéra (starogréc. a starorím. vojnová l. s jedným radom vesiel) gréc. hist.
biréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s dvoma radmi vesiel) gréc. hist.
triréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s tromi radmi vesiel) gréc. hist.
tetrera (starorím. vojnová l. so štyrmi radmi viesiel) gréc.-lat. hist.
pentera (staroveká vojnová s piatimi radmi vesiel) gréc. hist.
liburna (vojnová staroveká štíhla l. s jedným al. dvoma radmi vesiel, so sťažňom a plachtou) vl. m. hist.
drakar (vikinská a normanská veľká vojnová l.) škand.
geléa (byzantská ranostredoveká menšia vojnová prieskumná l.) gréc.-lat.
galeja (dlhá štíhla vojnová veslová l. s jedným al. dvoma sťažňami, kde veslármi boli otroci al. trestanci, 9. – 16. st. v Stredozemí) tal.
dromon (stredoveká byzanská galéra s jednou palubou, jedným al. dvoma radmi vesiel a dvoma plachtami na sklápacích sťažňoch) ?
galeáza (veľká vojnová l., 16. – 17. st., v Stredozemí) tal. hist.
fregata (veľká sprievodná vojnová l.) tal. lod.
dreadnought /drednót/ (ťažká pancierová vojnová l. s delami, zač. 20. st.) angl.
scout /skaut/ (l. vyslaná získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.
vrak (zničená, stroskotaná l.) hol.-nem. porovnaj čln

premiestňovanie

transport lat.
transportovanie (preprava, prevoz) lat. zried.
translokácia /tranz-/ (prekladanie) lat. kniž. a odb.
transfer (p. všeobecne; presun, odsun obyvateľstva, presídľovanie kniž.) lat.
translácia /tranz-/ (prenášanie, prekladanie, posúvanie) lat. odb.
evakuácia (p. obyvateľstva z vojnou, prírodnou katastrofou a pod. ohrozenej oblasti, vyprázdňovanie určenej oblasti od vojska, obyvateľstva) lat.
teleportácia (p. predmetov al. osôb s použitím doteraz neznámej technológie al. mágie) angl. lit. film.
erózia (odstraňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.
exarácia (vymieľanie ľadovcom, brázdenie) lat. geol.
deterzia (obrusovanie a ohladzovanie skalného podložia ľadovca) lat. geol.
detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.
ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.
evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.
eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.
advekcia (p. vzduchu s určitými vlastnosťami vo vodorovnom smere) lat. meteor.
migrácia (presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu) lat. odb.
emigrantstvo (dobrovoľné al. vynútené vysťahovanie do cudziny, pobyt v cudzine, vysťahovalectvo, vyhnanstvo) lat.
imigrácia (prisťahovalectvo) lat.
transmigrácia (sťahovanie z jedného kraja do iného) lat. kniž.
intermigrácia (vzájomné sťahovanie, osídľovanie) lat. kniž.
repatriovanie (presídľovanie, návrat späť do vlasti) lat. porovnaj sťahovanie

premiestnenie

trasport lat.
transportovanie (doprava, preprava, prevoz) lat. zried.
translokácia /tranz-/ (preloženie) lat. kniž. a odb.
transfer (presun všeobecne; presun, odsun obyvateľstva, presídlenie kniž.) lat.
translácia /tranz-/ (prenesenie, preloženie, posunutie) lat. odb.
evakuácia (vysťahovanie, p. obyvateľstva z vojnou, prírodnou katastrofou a pod. ohrozenej oblasti, vyprázdnenie určenej oblasti od vojska, obyvateľstva) lat.
teleportácia (p. predmetov al. osôb s použitím doteraz neznámej technológie al. mágie) angl. lit. film.
erózia (odstránenie, odnesenie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušenie zemského povrchu) lat. geol.
emigrantstvo (dobrovoľné al. vynútené vysťahovanie do cudziny, pobyt v cudzine, vysťahovalectvo, vyhnanstvo) lat.
imigrácia (prisťahovalectvo) lat.
transmigrácia (presťahovanie z jedného kraja do iného) lat. kniž.
intermigrácia (vzájomné vysťahovanie, osídlenie) lat. kniž.
repatriovanie (presídlenie, návrat späť do vlasti) lat.
inverzia (obrátenie, prevrátenie) lat. kniž. a odb.
rošáda (p. kráľa smerom k veži a presun veže cez kráľa, zámena postavenia kráľa a veže) arab.-špan. šach.
metatéza (p., výmena, prešmyknutie polohy hlások v slove) gréc. lingv.
metatónia (p., prechod prízvuku z jednej slabiky na druhú) gréc. lingv.
synkopa (preloženie, presunutie prízvuku z ťažkej doby na ľahkú) gréc. hud. porovnaj premiestňovanie

vzrušenie

emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle) lat. psych.
afekt (prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
exaltovanosť (prepiate v., nadšenie, zanietenosť, prepiatosť, výstrednosť, opojenie) lat. kniž. a lek.
patetickosť (hlboké, prudké v., slávnostnosť, vzrušený stav) gréc.
extáza (mimoriadne v., vytrženie, uchvátenie; citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií psych.) gréc.
tranz (stav v. al. hypnózy) lat.-franc. hovor.
eretizmus (stav v., podráždenia) gréc. lek.
sténia (trvalé duševné v., podráždenosť) gréc.
emfáza (citový dôraz vo vyjadrovaní) gréc. odb.
tomománia (rozkladné, zhubné v.) gréc. lek.
orgiazmus (duševné v., najmä náb., hraničiace so šialenstvom) gréc. kniž.
suscitácia (rozohnenie) lat. lek.
samádhi (stav najvyššieho v. v joge) sanskrit
delírium (porucha vedomia spojená so v., zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
excitácia (podráždenie, podráždenosť, nepokoj) lat. lek. psych.
libido (pohlavné al. erotické v., prianie, túžba) lat. lek. biol.
mixoskopia (pohlavné v. vyvolané pozorovaním súlože iných) gréc. lek.
panika (zmätok vyvolaný masovým zdesením, strachom pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom) gréc.-franc.
senzácia (rozruch, prekvapenie verejnosti) franc.
haló (hlasitý rozruch, zhon, poplach) angl. hovor. expr.
squall /skvól/ (rozruch) angl. pren.

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
macher nem. hovor. expr.
šajba rus. slang.
štramák (znalec) nem. hovor.
profesionál lat.-angl.
profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.
fachman (dobrý o.) nem. hovor.
expert (znalec, poradca) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.
kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
káder franc.
kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.
suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.
fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.
technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.
inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.
polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.
introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.
diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.
biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.
botanik gréc.
fytobiológ gréc. zastar.
fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.
zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.
antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológ (o. v telovede) gréc.
mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.
bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.
hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.
algológ lat. + gréc.
fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.
lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.
bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.
mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.
graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.
dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.
pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.
ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.
enológ (o. vo vinárstve) gréc.
fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.
entomológ gréc.
insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.
myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.
arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.
ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.
batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.
malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.
herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.
ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.
ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.
mammaliológ lat. + gréc.
teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.
hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.
kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.
zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.
epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.
paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.
paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.
pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.
agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.
morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.
anatóm (o. v telovede) gréc. odb.
organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.
histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.
osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.
fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.
embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.
eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.
toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.
fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.
röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.
organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.
meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.
hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.
oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.
glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.
hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.
speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.
kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronóm gréc.
uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.
planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.
geograf (o. v zemepise) gréc.
geodet geol.
geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.
orograf (o. v horopise) gréc. geogr.
geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.
petrológ gréc.
petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.
mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.
paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.
seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.
vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.
montanista (o. v baníctve) lat.
topograf (o. v miestopise) gréc.
kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.
matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.
geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.
ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.
ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.
prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.
demograf gréc.
populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.
psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.
sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.
politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.
stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
historiograf (o. v dejepise) gréc.
logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.
chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.
archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.
štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
etnograf (o. v národopise) gréc.
etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.
folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.
lingvista (o. v jazykovede) lat.
filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.
lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.
lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.
morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.
bibliológ (o. v knihovede) gréc.
stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.
verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.
dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.
grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.
translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavista (slovan. národov) lat.
slovakista (Slovenska) lat.
bohemista (čes. krajín) lat.
polonista (Poľska) lat.
slovenista (Slovinska) lat.
sorabista (lužických Srbov) lat.
balkanista vl. m.
balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharista (Bulharska) vl. m.
albanista (Albánska) vl. m.
baltista (baltských národov) vl. m.
lituanista (Litvy) vl. m.
rusista (Ruska) vl. m.
hungarista (Maďarska) lat.
ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordista (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavista (škandinávskych národov) lat.
nederlandista (Holandska) hol.
romanista (románskych národov) lat.
italista (Talianska) vl. m.
hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
lusista (Portugalska) vl. m. lat.
anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabista (arab. národov) vl. m.
egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanista (národov Afriky) vl. m.
orientalista (ázijských a afrických národov) lat.
semitológ vl. m. + gréc.
semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológ (Číny) lat. + gréc.
japonista (Japonska) vl. m.
byzantológ (Byzancie) vl. m.
ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.
urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.
kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.
estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.
muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.
choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.
teatrológ (o. v div. vede) gréc.
filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.
heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.
vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.
filatelista gréc.-franc.
timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.
falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.
sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.
kulinár lat.
gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.
nutricionista (o. na správnu výživu) lat.
pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.
docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.
didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.
pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.
kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.
religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.
biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.
ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.
teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.
bócher (žid. bohoslovec) hebr.
ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.
softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.
astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.
legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
kanonista lat.
dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.
legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.
dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.
maskér franc.
šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.
vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.
metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.
technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.
architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.
garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.
finančník (o. v peňažníctve) franc.
kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.
terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

zaplavovať

inundovať (pravidelne z. územie pri riekach pri povodniach) lat. odb.
transgredovať /tranz-/ (z. pevninu morom pri klesaní pevniny al. stúpaní hladiny mora) lat. geol.

premeniť

metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne p., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť)
reorganizovať (p. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (p. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
disipovať (p. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (p. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (p. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať, kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného, fyz. chem.) lat.
kondenzovať (p. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (p. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (p., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (p. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (p. chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

premieňať

metamorfovať gréc. kniž. a odb.
transformovať (meniť, pretvárať) lat. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ (meniť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (p. z jednej podoby do druhej, pretvárať) lat. kniž. a odb. porovnaj meniť 1

podávaný

perorálny (p. ústami, cez ústa) lat. lek.
transnazálny /tranz-/ (p. nosom, cez nos) lat. lek.
transkutánny (p. kožou, cez kožu) lat. lek.
parenterálny (p. mimo tráviaceho systému, pod kožu, vnútrosvalovo, vnútrožilovo, mimočrevný) gréc. fyziol.

prevod

prevod 5 (zariadenie na prenášanie pohybu a sily)
transmisia /tranz-/ (zariadenie na prenos pohybu a mechanickej sily) lat. tech.
diferenciál (zariadenie na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus) lat. stroj.
reduktor (zariadenie na zníženie počtu otáčok) lat. tech.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 31. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.