Výsledky vyhľadávania

premieňať

premieňať
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
transformovať (meniť, pretvárať) lat. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ (meniť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (p. z jednej podoby do druhej, pretvárať) lat. kniž. a odb. porovnaj meniť 1

meniť

meniť 1 (robiť iným)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
transmutovať /tranz-/ (premieňať) lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne m., pozmeniť) lat.
mutovať (m. hlas v čase dospievania; m. všeobecne kniž. a odb.) lat. fyziol.
permutovať (obmieňať) lat. odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upravovať) lat. franc.
adjustovať (náležite upravovať, pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upravovať do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať)
reorganizovať (m. usporiadanie, nanovo usporadúvať) lat.
transformovať (premieňať, pretvárať) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (premieňať z jednej podoby do druhej, pretvárať) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premieňať štruktúru, najmä hosp., polit., pretvárať) lat.
lavírovať (plávať s plachtovou loďou kľukato proti vetru, často m. smer lode, križovať) hol.-nem. námor. hovor.
disipovať (premieňať jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (m. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (m. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (premieňať, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovať kniž. zried.; prechádzať z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (premieňať plynnú látku na kvapalinu, skvapalňovať, zrážať) lat.
deformovať (m. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar, pretvárať) lat. aj pren.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
novelizovať (m., upravovať zákon al. dopĺňať ho novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

pretvárať

pretvárať
deformovať (meniť tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar) lat. aj pren.
štylizovať (upravovať do iného rázu, slohu, podoby) lat.-franc.
transformovať (premieňať) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (premieňať z jednej podoby do druhej) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (meniť, premieňať štruktúru, najmä hosp., polit.) lat. porovnaj premieňať

prevádzať

prevádzať 3 (premieňať, upravovať)
redukovať (previesť na menšie hodnoty, jednotky) lat. odb.
transponovať (previesť, prenášať, preniesť z jednej oblasti do inej) lat. kniž.
šifrovať (previesť text do dohovorených tajných značiek na zatajenie obsahu odovzdávanej správy, písať tajnými značkami) arab.-franc.
kódovať (previesť informáciu z jednej sústavy znakov do druhej podľa pravidiel al. znakov na prenášanie informácií) franc.
dekódovať (previesť informáciu z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej, obnovovať, obnoviť pôvodný tvar informácie, lúštiť, rozlúštiť, vylúštiť) lat.
dabovať (previesť do iného jazyka, nahradzovať, nahradiť zvuk, hovorené slovo vo filme, tlmočiť, nahovoriť v inom jazyku) angl. film.
digitalizovať (previesť signál al. informáciu do číslicovej formy) lat.

stupňovať

stupňovať
eskalovať franc. publ. e. napätie
šraubovať (zvyšovať, vyhrocovať, stúpať) nem. hovor. š. ceny, nároky
sublimovať (premieňať, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie) lat. kniž. zried.
gradovať (zvyšovať, zosilňovať, zväčšovať) lat.
potenciovať (s., zvyšovať) lat. p. výkon porovnaj zvyšovať

zrážať

zrážať 1 (spôsobovať zmenu hustoty, skupenstva a pod.)
kondenzovať (premieňať plynnú látku na kvapalinu, skvapalňovať) lat.
destilovať (z. pary odparenej tekutiny, oddeľovať kvapalné látky z ich zmesí odparovaním, odparovať) lat. chem.
kľagať (z. mlieko pri výrobe syra, syriť s použitím teľacieho žalúdka) rum.

skvapalniť, skvapalňovať

skvapalniť, skvapalňovať
kondenzovať (premeniť, premieňať plynnú látku na kvapalinu, zraziť, zrážať) lat.

boh

boh
teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
podľa krajín a náboženstiev
egyptskí bohovia
Serápis
Sarápis
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Oziris
Osiris
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturn
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Odin
Wodan
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Thor
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Loki
Baldr
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Njörd
Freyr
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Chronos
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Bakchus
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva)
Hymen
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolos
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Pluto
Plutón (b. podsvetia)
Amor
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Eliáš
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jahve
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alláh
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombie
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

skvapalniť sa, skvapalňovať sa

skvapalniť sa, skvapalňovať sa
kondenzovať sa (premeniť sa, premieňať sa z plynnej látky na kvapalinu, zraziť sa, zrážať sa) lat.

uchovávať

uchovávať 1 (chrániť pred zánikom al. zmenou)
rezervovať (uschovávať, odkladať pre prípad potreby) lat.
konzervovať (u. organické látky v požívateľnom stave, upravovať ich proti pokazeniu, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť; u. v súčasnom stave, zabezpečovať proti vplyvu prostredia, ošetrovať, napr. hist. pamiatku) lat.
pasterizovať (konzervovať mlieko a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
marinovať (konzervovať mäso, ryby a pod. nakladaním do pikantného nálevu s octom, korením) franc. potrav.
kandizovať (konzervovať ovocie presýteným roztokom cukru, presladzovať) arab.-tal.
sterilizovať (konzervovať vysokou teplotou) lat. potrav.
lyofilizovať (konzervovať ovocie a zeleninu odparovaním vody zo zmrazeného materiálu) gréc. odb.
silážovať (konzervovať zelenú krmovinu, napr. kukuricu, ovos a pod. kvasením) špan.-franc. poľnohosp.
preparovať lat.
secirovať (konzervovať prírodninu, orgán a pod. na vedecké účely) lat. hovor.
balzamovať (konzervovať mŕtve telo napustením protihnilkobnými látkami) lat.
mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.