Výsledky vyhľadávania

odstránenie

odstránenie 1 (danie preč; spôsobenie, aby niečo prestalo jestvovať)
a-
ab-
abs-
de-
des- lat. v zlož. sl.
likvidácia (odstraňovanie, zrušenie, rušenie, zničenie, ničenie, skoncovanie, skončenie, zneškodnenie, zneškodňovanie) lat.
eliminácia (odstraňovanie, vylúčenie, vylučovanie) lat. kniž.
deprivácia (odstraňovanie, strata, zbavenie, zbavovanie niečoho dôležitého, nedostatok) lat.
deplecia (vyprázdnenie) lat. lek.
evulzia (vybratie, vytrhnutie) lat. lek.
remócia (chir. vybratie lek.; o. všeobecne) lat. lek.
-tomia
-tómia (o. orgánu, chirurgické otvorenie telovej dutiny al. orgánu, rez, preťatie) gréc. v zlož. sl.
amputácia (chir. o. orgánu al. časti tela, najmä končatiny) lat. lek.
ektómia gréc. lek.
-ectomia
-ektómia (o. orgánu, vybratie, vyrezanie) gréc. v zlož. sl.
exenterácia (o. orgánov z telových dutín al. tkanív uložených hlbšie pod povrchom tela) gréc. lek.
resekcia (chir. o. tkaniva, orgánu al. ich časti, vyrezanie) lat. lek.
eviscerácia (vybratie vnútorných orgánov z tela) lat. lek.
excízia (vybratie, vyrezanie tkaniva al. jeho časti z liečebných al. diagnostických dôvodov) lat. lek.
explantácia (vybratie živého tkaniva z tela) lat. lek.
exkochleácia (vyškrabanie chorobného tkaniva ostrou lyžičkou) lat. lek.
extrakcia (vytiahnutie, vybratie, trhanie, vytrhnutie zuba, telesa z rany) lat. lek.
abolícia (zničenie orgánu) lat. lek.
ablácia (o. chorobne zmenenej časti tela, napr. nechta) lat. lek.
onychektómia (o. nechta) gréc. lek.
exstirpácia (o. chorobného útvaru al. celého orgánu z tela) lat. lek.
helotómia (o. "kurieho oka") gréc. lek.
angiektómia (o. cievy) gréc. lek.
vazektómia (vyrezanie cievy) lat. + gréc. lek.
flebektómia (vybratie žily, najmä rozšírenej) gréc. lek.
trombektómia (o. krvnej zrazeniny) gréc. lek.
lobektómia (o. laloku niektorého orgánu, napr. pľúc, pečene a pod.) gréc. lek.
radektómia (o. miechového koreňa) lat. lek.
pulmonektómia (vybratie časti pľúc) lat. + gréc. lek.
gingivektómia (o. ďasna al. jeho časti) lat. lek.
tonzilektómia (o. podnebných mandlí) lat. + gréc. lek.
chordektómia (vybratie hlasiviek) gréc. lek.
apikotómia (o. zubného koreňa) lat. + gréc. lek.
devitalizácia (o. zubnej drene postihnutej zápalom) lat. lek.
adenotómia (o. zväčšenej hltanovej mandle) gréc. lek.
tyreoidektómia (o. štítnej žľazy) gréc. lek.
laryngektómia (o. hrtana) gréc. lek.
gastrektómia (o. žalúdka, jeho časti) gréc. lek.
hepatektómia (o. časti pečene) gréc. chirurg.
cholecystektómia (o. žlčníka) gréc. lek.
pankeasektómia (o. podžalúdkovej žľazy al. jej časti) gréc. lek.
splenektómia (o. sleziny) gréc. lek.
enterektómia (o. časti čreva) gréc. lek.
kolektómia (o. hrubého čreva al. jeho časti) gréc. lek.
apendektómia (o. červovitého výbežku slepého čreva) lat. + gréc. lek.
proktektómia gréc. lek.
rektektómia (o. konečníka) lat. + gréc. lek.
nefrektómia (o. obličky) gréc. lek.
adrenalektómia (o. nadobličky) lat. + gréc. lek.
cystektómia
urocystektómia (o. močového mechúra) gréc. lek.
prostatektómia (o. predstojnej žľazy) gréc. lek.
litolapaxia (o. rozdrobených kamienkov z močového mechúra) gréc. lek.
litotómia (o. kamienkov z močového mechúra, obličkovej panvičky) gréc. lek.
litocystotómia (o. kameňov z močového mechúra) gréc. lek.
tymektómia (o. detskej žľazy) gréc. lek.
mamektómia lat. + gréc. lek.
mastektómia (o. prsníka) gréc. lek.
papilektómia (o. bradavky) lat. + gréc. lek.
nymfektómia (o. malého pysku ohanbia) gréc. lek.
hysterektómia (o. celej maternice) gréc. lek.
tracheloktómia (o. krčka maternice) gréc. lek.
gonadektómia gréc. lek.
kastrácia (o. pohlavných žliaz) lat. vet. lek.
semikastrácia (o. jednej pohlavnej žľazy) lat. lek.
orchektómia
orchidektómia (o. mužskej al. samčej pohlavnej žľazy, semenníka, miškovanie) gréc. lek.
orchiotómia
orchotómia (o. semenníka) gréc. lek.
cirkumcíza
cirkumcízia (o. predkožky, obriezka) lat. lek.
peotómia (o. mužského pohlavného údu) gréc. lek.
vulvektómia (vybratie ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. + gréc. lek.
ovariektómia
ovariotómia (vybratie vaječníka) lat. + gréc. lek.
tubektómia (vybratie vajcovodu) lat. + gréc. lek.
osteoktómia
ostektómia (vybratie časti kosti) gréc. lek.
patelektómia (vybratie kolennej kosti, jabĺčka) lat. + gréc. lek.
myektómia (o. svalu al. jeho časti) gréc. lek.
anestézia (vylúčenie vnímania bolesti) lek.
dezinfekcia (o. infekcie, choroboplodných zárodkov chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.
detoxikácia (o. jedovatých látok, otravy z organizmu al. z prostredia) lat. + gréc. lek.
dekontaminácia (o. škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorenie) lat. lek.
deratizácia (o., ničenie, hubenie škodlivých hlodavcov, potkanov, myší) franc.
dehelmintizácia (o., ničenie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.
epilácia
depilácia (o. vlasov, chlpov z pokožky; o nežiadúcich chĺpkov a vlasov, odchlpenie, holenie lek.) lat.
peeling /pí-/ (o. povrchovej, odumretej pokožky na tvári krémom) angl.
kupírovanie (o. časti uší a chvosta niektorých zvierat, najmä psov) franc.-nem.
demolácia
demolícia (búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie) lat.
asanácia (odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
demontáž (odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.) franc.
dezaktivácia (odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.) franc.
erózia (odstraňovanie, premiestnenie, premiestňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.
exarácia (erózia ľadovcom, brázdenie) lat. geol.
deterzia (obrusovanie a ohladzovanie sklaného podložia ľadovca) lat. geol.
detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.
ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.
evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.
eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.
dehydratácia (odstraňovanie vody z látok, zbavenie, zbavovanie vody, odvodnenie, odvodňovanie) lat. + gréc.
exhaustácia (odstraňovanie vzduchu, plynu, vyčerpanie, vyčerpávanie, odčerpanie, odčerpávanie, odsanie, odsávanie vzduchu, napr. z konzerv) lat. odb.
degoržovanie (odstraňovanie kalu, nečistoty, odkaľovanie) lat. + franc.
detašovanie (odstraňovanie ťažko odstrániteľných škvŕn z tkanín pred ďalšou úpravou) franc.
decentralizácia (zrušenie, rušenie sústredenia právomoci a zodpovednosti) lat.
liberalizácia (odstraňovanie zásahov štátu, uvoľnenie, uvoľňovanie obmedzení najmä ekon.) lat.
demilitarizácia (zrušenie, rušenie, obmedzenie, obmedzovanie al. zákaz ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.
defašizácia (o. spôsobu vlády fašistov, vplyvu fašistov) lat. + tal. polit.
denacifikácia (o. nacizmu a nacistov v Nemecku a obsadených krajinách po 2. svetovej vojne podľa rozhodnutia postupimskej dohody) lat.
deboľševizácia (o. spôsobu vlády komunistov, vplyvu boľševikov) lat. + rus. polit.
laicizácia gréc.-lat. kniž.
sekularizácia (odstraňovanie vplyvu cirkvi, náboženstva, zosvetštenie, zosvetšťovanie) lat. kniž. a odb.
depurácia (o. fiktívnych položiek zo súvahy jej úpravou al. zostavením novej súvahy) lat. obch.

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

rozdelenie

rozdelenie 1 (rozčlenenie na časti)
schizo-
-schisis (rozštiepenie) gréc. v zlož. sl.
segmentácia (rozdeľovanie, rozčlenenie, členenie na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.
rajonizácia
rajonizovanie (rozdeľovanie na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
periodizácia (rozdeľovanie na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
decentralizácia (rozdeľovanie, rozloženie, rozkladanie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie; rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie) lat.
fragmentácia (r. na časti) lat. kniž.
sejunkcia (oddelenie) lat. odb.
discízia (r. rezom, rozrezanie) lat. lek.
kvotácia (r. na pomerné časti, diely, podiely, ich určenie) lat. práv. ekon.
disekcia (r. na dvoje) lat. odb.
dichotómia (r. na dve rovnaké časti, rozdvojenie, dvojdielnosť, roztriedenie do dvoch skupín, vetvenie) gréc.
bipartícia (r. na dve časti, rozdvojenie) lat.
bifurkácia (rozdvojenie, rozštiepenie, rozvetvenie kniž.; r. strednej školy na humanitnú a prírodovednú vetvu škol.; rozvetvenie toku rieky do rôznych riečnych systémov) lat.
trisekcia (r. na troje) lat. odb.
trichotómia (r. na tri rovnaké časti, trojdielnosť, roztriedenie do troch skupín, vetvenie) gréc.
tripartícia (r. na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.
trifurkácia (r. na tri časti) lat. kniž.
repartícia (pomerné r., rozvrhnutie) lat. kniž. a odb.
gonochorizmus (r. jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu) gréc. biol.
metaméria
metaméra (r. tela živočíchov, článkonožcov na pravidelne sa opakujúce články, článkovanie) gréc. zool.
dispozícia (osnova, rozvrh, rozvrhnutie) lat.
portfólio (r. investičného rizika rozdelením investícií do rôznych oblastí) lat. ekon.
schizma (rozštiepenie, rozkol cirkvi) gréc. cirk.

delenie

delenie 1 (členenie na časti, rozdeľovanie)
segmentácia (rozdeľovanie, rozdelenie, členenie na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.
zonácia (d. do oblastí, území, pásiem) gréc. odb.
rajonizácia
rajonizovanie (d., rozdelenie na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
partikularizácia (členenie, štiepenie) lat. kniž.
bifurkácia (štiepenie, vetvenie) lat. kniž.
disociácia (rozklad na zložky, štiepenie) lat. odb.
fragmentácia (rozdelenie na časti) lat. kniž.
periodizácia (d., rozdelenie na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
parcelácia (d. väčšieho pozemku na menšie diely, obyčajne na stavanie; d. všeobecne) franc.-nem.
stratifikácia (rozvrstvenie, vrstvenie, rozčlenenie, členenie) lat. kniž. a odb.
polytómia (mnohočlenné d. pojmu na väčší počet tried) gréc. log.
bipartícia (d., rozdelenie na dva diely, skupiny, časti, rozdvojenie) lat.
dichotómia (d., rozdelenie na dve, najmä rovnaké časti, rozdvojenie, dvojdielnosť, triedenie do dvoch skupín, vetvenie) gréc.
tripartícia (d., rozdelenie na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.
trichotómia (d., rozdelenie na tri, najmä rovnaké časti, trojdielnosť, triedenie do troch skupín, vetvenie) gréc.
amitóza (priame d. jadra bunky) gréc. biol.
karyokinéza gréc.
mitóza (nepriame d. jadra bunky) gréc.-lat. biol.
meio- gréc. v zlož. sl. porovnaj členenierozdelenie 1

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)
oklúzia lat. odb.
zygo- gréc. biol. v zlož. sl.
integrácia
integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.
reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.
agregácia
agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.
konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes
kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.
unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.
junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.
synkretizmus
synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.
eklekticizmus
eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.
sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.
aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.
kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.
oxidácia
oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.
adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.
hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.
montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia
ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.
fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.
kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.
foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.
oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.
dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.
syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.
anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.
kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.
adhézia lat.
synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.
junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.
kopula lat.
symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.
synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.
syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.
artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.
synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.
sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.
fontanela
fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.
istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.
kohabitácia
koitus
kopulácia lat. lek.
pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.
asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.
federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.
konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.
únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.
dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.
trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.
koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.
konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.
konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.
konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.
komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.
arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.
kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.
konciliácia
rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.
juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.
asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.
polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.
antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.
syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.
kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.
katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.
fráza gréc.
frazeologizmus gréc.
frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.
oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1
polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.
diftong (dvojhláska) gréc. lingv.
triftong (trojhláska) gréc. lingv.
ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.
panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

porucha

porucha
dys- gréc. v zlož. sl.
lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.
dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.
arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca
absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.
obnubilácia
nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.
sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.
delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.
enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.
dyzestéza
dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.
parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgézia
paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1
dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.
moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.
hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.
epilepsia gréc. lek.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.
psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.
dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia
agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.
dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.
amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.
mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.
deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.
katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.
psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.
psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.
autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.
katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.
hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.
teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.
pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.
zoantropia
zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.
logopatia (p. reči) gréc. lek.
dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.
alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.
dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.
kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.
dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
hotentotizmus vl. m.
tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.
anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.
afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.
logoneuróza
aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.
afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.
parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.
pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.
rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.
pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.
chinoanizmus /ši-/ franc. lek.
lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.
traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.
chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.
gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.
sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.
parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.
tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.
embolofrázia
embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.
emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.
mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.
interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.
palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.
parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.
dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.
heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.
heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.
dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
bradyfázia
bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.
tachyfrázia
tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.
tachyfémia
tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.
schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.
afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
agramatizmus
dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.
grafománia
grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.
dromománia
poriománia gréc. lek.
ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.
echokinéza
echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.
echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.
echolália
echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.
echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.
herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.
kreténizmus
kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.
hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.
agrypnia gréc. lek.
asomnia
hyposomnia gréc. + lat. lek.
insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.
hypnobatia gréc. odb.
lunatizmus
noktambulizmus
somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.
somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.
alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.
dyslexia
legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.
dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.
agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.
dysgrafia
grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
akalkúlia
dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
ametropia (p. oka) gréc. lek.
anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.
skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.
astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.
strabizmus
loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.
heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.
hypermetropia
hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.
presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.
hypometropia
brachymetropia
myopia gréc. lek.
dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.
achromatopsia
achromázia
dyschromatopsia
parachromatizmus gréc. lek.
daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.
dichromázia
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.
protanopia
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanoblepsia
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
achloropia
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.
xantopsia
xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.
erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.
polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.
ambiopia
diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.
trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.
mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
makropsia
megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.
hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.
seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.
katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.
fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.
halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2
monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.
dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.
akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota
akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.
kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.
dysguezia (p. chuti) gréc. lek.
aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.
ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.
parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
anorexia
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
afágia gréc.
aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.
disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.
odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.
dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.
trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.
fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.
rinofónia
rinoglosia
rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.
rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.
dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.
dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.
dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxa
heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.
abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.
astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.
parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.
bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.
asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.
dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.
alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.
apoplexia gréc. lek.
iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.
trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.
struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.
hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.
nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.
akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.
elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.
tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.
gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.
pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie
hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.
atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie
dystrofia
trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.
malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.
aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.
dyspepsia gréc. lek.
indigescia (p. trávenia) lat. lek.
steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.
dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.
polyúria
urorágia
urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.
oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie
heliplexia
helióza
siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilóm
spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.
sauriáza
sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2
dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.
sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.
caries /ka-/
karies (zubný kaz) lat. lek.
dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.
frigidita
frigidnosť lat. lek.
anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.
vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.
fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
gynekománia
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
inštrument lat.
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropaion
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
softvér
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardvér
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
krak
krek
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
mariška
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
diafora
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
anafora
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epifora
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epanastrofa
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatum
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
pleonazmus
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
tróp
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxa
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

rozdeliť

rozdeliť 1 (rozčleniť na časti)
segmentovať (rozčleniť na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.
rajonizovať
rajónovať (r. na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
periodizovať (r. na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
frakcionovať (r. látky destiláciou, zrážaním, kryštalizáciou a pod.) lat. chem. tech.
parcelovať (r. väčší pozemok na menšie diely, obyčajne na stavanie) franc.-nem.
stratifikovať (rozčleniť, rozvrstviť) lat. kniž. a odb.
decentralizovať (rozložiť medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
repartovať (pomerne r., rozvrhnúť) lať. zastar. kniž.
paragrafovať (rozčleniť na presne vymedzené, číslom označené časti) gréc. práv. p. návrh zákona
alokovať (rozmiestniť, r. medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokovať (rozmiestniť, rozložiť) lat.
divide et impera /dí- -rá/ (rozdeľ a panuj, starorím. zásada) lat. kniž.

deliť

deliť 1 (členiť na časti, rozdeľovať)
segmentovať (rozdeľovať, členiť na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.
rajonizovať
rajónovať (rozdeľovať na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
periodizovať (rozdeľovať na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
frakcionovať (rozdeľovať látky destiláciou, zrážaním, kryštalizáciou a pod.) lat. chem. tech.
parcelovať (rozdeľovať väčší pozemok na menšie diely, obyčajne na stavanie) franc.-nem.
táľovať (d. na pásy poľa a pod.) nem. hovor.
dózovať (d. na dávky, dávkovať) gréc. farm.
porciovať (d. na dávky, vymedzené množstvá) lat.
felovať (d. na kusy) nem. slang. f. mäso
stratifikovať (členiť, rozvrstvovať, vrstviť, rozčleňovať) lat. kniž. a odb.
decentralizovať (rozkladať medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
repartovať (pomerne rozdeľovať, rozvrhovať) lat. zastar. kniž.
paragrafovať (rozčleňovať, rozdeľovať na presne vymedzené, číslom označené časti) gréc. práv. p. návrh zákona
alokovať (rozmiestňovať, rozdeľovať medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokovať (rozkladať, rozmiestňovať) lat. porovnaj členiťrozdeliť 1

rozklad

rozklad 1 (rozloženie na časti, rozpad)
-lýza gréc. v zlož. sl.
dezintegrácia franc. + lat.
deštrukcia lat. chem.
analýza (r. predmetu al. javu na jednotlivé prvky, časti, na zistenie jeho vlastností) gréc.
dekompozícia (rozloženie, napr. mŕtvej hmoty, rozobranie) lat.
disociácia (r. na zložky, oddelenie, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
demontáž (rozoberanie, rozobranie strojov a pod. bez poškodenia ich častí) franc.
rozborka (rozoberanie ručnej zbrane) rus. voj. slang.
atomizácia
atomizovanie (rozkladanie, rozloženie na malé čiastočky, drobenie, rozdrobenie, trieštenie, roztrieštenie) gréc. kniž.
decentralizácia (rozkladanie, rozloženie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie; rozdelenie, rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
diserzia (rozptyl, rozptýlenie) lat. odb.
inkoherencia (nesúsvislosť, nesúdržnosť, roztrieštenosť, rozpad) lat. odb.
mineralizácia (r. organických látok na jednoduché anorganické) lat. chem. biol.
lýza (r. spojený s rozpúšťaním organizmov a ich častí, buniek, krviniek) gréc. biol.
cytolýza (r. buniek) gréc. odb.
hemolýza (rozpad červených krviniek) gréc. lek.
erytroblastóza (r. červených krviniek novorodenca pôsobením materských protilátok) gréc. lek.
fotolýza (r. látky účinkom žiarenia) gréc. chem.
hydrolýza (r. látky, zlúčeniny jej reakciou s vodou) gréc. chem.
pyrolýza (tepelný r. látok, štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
histolýza (porušenie, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
termolýza (r. zlúčeniny pôsobením tepla) gréc. chem.
disimilácia (r. prebiehajúci v živej hmote, r. organických látok na anorganické; rozloženie biol., odlíšenie, rozlíšenie rozrôznenie) lat.
implózia (deštrukcia alebo zrútenie spôsobené podtlakom) lat. chem. fyz.

stavba

stavba 2 (spôsob usporiadania častí do celku, zloženie)
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky; usporiadanie prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy) lat.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
systém (spôsob usporiadania určitého celku) gréc.
kompozícia (zloženie, skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, s. umeleckého diela) lat.
choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.
konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, technického riešenia, geometrického útvaru; s. tela, telesná sústava) lat.
konštitúcia (s. tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.
anatómia (s. rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, jeho častí a orgánov) gréc.
organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.
gramatika (s. jazyka, sústava pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
morfológia (s. slova, tvaroslovie) gréc. lingv.
syntax (s. viet a súvetí) gréc. lingv.
suprasyntax lat. + gréc.
hypersyntax (nadvetná syntax) gréc. lingv.
tektonika (vnútorná s. umeleckého diela) gréc. porovnaj zloženie
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 322. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.