Výsledky vyhľadávania

rozklad

rozklad 1 (rozloženie na časti, rozpad)
-lýza gréc. v zlož. sl.
dezintegrácia franc. + lat.
deštrukcia lat. chem.
analýza (r. predmetu al. javu na jednotlivé prvky, časti, na zistenie jeho vlastností) gréc.
dekompozícia (rozloženie, napr. mŕtvej hmoty, rozobranie) lat.
disociácia (r. na zložky, oddelenie, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
demontáž (rozoberanie, rozobranie strojov a pod. bez poškodenia ich častí) franc.
rozborka (rozoberanie ručnej zbrane) rus. voj. slang.
atomizovanie (rozkladanie, rozloženie na malé čiastočky, drobenie, rozdrobenie, trieštenie, roztrieštenie) gréc. kniž.
decentralizácia (rozkladanie, rozloženie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie; rozdelenie, rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
diserzia (rozptyl, rozptýlenie) lat. odb.
inkoherencia (nesúsvislosť, nesúdržnosť, roztrieštenosť, rozpad) lat. odb.
mineralizácia (r. organických látok na jednoduché anorganické) lat. chem. biol.
lýza (r. spojený s rozpúšťaním organizmov a ich častí, buniek, krviniek) gréc. biol.
cytolýza (r. buniek) gréc. odb.
hemolýza (rozpad červených krviniek) gréc. lek.
erytroblastóza (r. červených krviniek novorodenca pôsobením materských protilátok) gréc. lek.
fotolýza (r. látky účinkom žiarenia) gréc. chem.
hydrolýza (r. látky, zlúčeniny jej reakciou s vodou) gréc. chem.
pyrolýza (tepelný r. látok, štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
histolýza (porušenie, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
termolýza (r. zlúčeniny pôsobením tepla) gréc. chem.
disimilácia (r. prebiehajúci v živej hmote, r. organických látok na anorganické; rozloženie biol., odlíšenie, rozlíšenie rozrôznenie) lat.
implózia (deštrukcia alebo zrútenie spôsobené podtlakom) lat. chem. fyz.

rozpustenie

histolýza (porušenie, rozklad tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek. porovnaj rozpúšťanierozklad 1

porušenie

porušenie 1 (zhoršeniu stavu, nepriaznivá zmena stavu)
dys- (oslabenie, chyba, porucha) gréc. v zlož. sl.
defekt (chyba, kaz, nedostatok, poškodenie, porucha) lat.
destabilizácia (narušenie stálosti, ustálenosti, pevnosti, rovnováhy) lat.
kríza (opakujúce sa p. rovnováhy medzi dopytom a ponukou, porucha hospodárstva) gréc.
šok (kríza vyvolaná náhlym nedostatkom tovaru, najmä ropy) franc.-angl.
deformácia (p. pôvodného tvaru al. zmyslu, zmena tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, pretvorenie) lat. aj pren.
torzia (deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie) lat. tech.
metabáza (narušenie pravidiel správnej diskusie neprípustným prechodom z jednej myšlienky na druhú, kt. s prvou nesúvisí) gréc. log.
deflorácia (zbavenie panenstva porušením, natrhnutím panenskej blany) lat. lek.
histolýza (rozklad, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
afekt (p. duševnej rovnováhy, prudká, krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
abrázia (p. morského pobrežia príbojom a morskými prúdmi) lat. geol.
perturbácia (porucha dráhy nebeského telesa, odchýlka v pohybe nebeského telesa) lat. astron.
evekcia (p. pohybu Mesiaca závislá na postavení Slnka k priamke apsíd) lat. astron.
variácia (porucha pohybu Mesiaca vyvolaná rušivými účinkami príťažlivosti Slnka) lat. astron.
bront (kaz čiernej farby na kove, zemiakoch) nem. hovor. porovnaj porucha