Výsledky vyhľadávania

vesmírny

kozmický gréc.

kozmo- (svetový, nebeský) gréc. v zlož. sl.

sférický (týkajúci sa nebeskej klenby) gréc. kniž.

éterický (nadzemský) gréc. kniž. porovnaj hviezdny

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

vesmír

kozmos gréc.

univerzum lat. kniž.

kozmo- (svet) gréc. v zlož. sl.

makrokozmos (svet ako celok oproti človeku, kt. je svet v malom) gréc.

mikrokozmos (svet v malom, človek oproti svetu ako celku) gréc.

reálno (skutočný svet) lat. kniž.

éter (vesmírny priestor) gréc.

anima mundi (duša sveta) lat.

klenba

kopula

kupola (k. v tvare pologule nad kruhovým, štvorhranným al. mnohostranným priestorom) lat.-tal.

luneta (výsek k. nad dverami al. oknom v tvare oblúka al. trojuholníka) franc. archit.

koncha (polkruhová k. na zaklenutie výklenku, niky) gréc. stav.

kalota (k. v tvare guľového odseku al. rotačného elipsoidu) gréc.-franc. archit.

fornix (klenutie) lat. anat. zool.

sféra (nebeská k., vesmírny priestor okolo zemegule) gréc. kniž.

látka

látka 1 (forma hmoty)

materiál lat.

substancia lat.

matéria (hmotná podstata) lat.

produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.

destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.

sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok

enzým gréc. biochem.

ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.

steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.

lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.

pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.

hormón gréc. biol.

inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.

somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.

inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.

adrenalín

noradrenalín lat. biol.

epinefrín gréc.

suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.

testosterón lat. + gréc. biol.

androgén

androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.

estrogén

estradiol

estrín

estriol

estrón gréc. biol.

progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.

fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.

florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.

vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.

tiamín

aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.

pyridoxal

pyridoxamín

pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.

fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.

alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.

atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.

chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.

opiát lat. + gréc.

morfín

morfium vl. m. chem.

kodeín gréc. farm.

papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.

teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.

kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.

kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.

nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.

strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.

novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga

mediátor lat.

transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.

flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.

droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.

anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.

gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.

baktericíd

bakteriocíd gréc. + lat. chem.

germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.

virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.

dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.

antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.

antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.

antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.

anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.

xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.

kancerogén lat. + gréc.

karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.

alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.

vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.

injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.

spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.

abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.

feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.

antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.

chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.

prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.

reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.

iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.

katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.

aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.

inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.

retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.

aditív

aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.

fixatér lat.-franc.

fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.

reagencia

reagent

reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.

indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.

disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.

koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.

emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.

latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.

lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.

hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.

aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.

suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.

gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.

emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.

adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.

oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.

pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.

odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.

saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.

sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.

stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.

lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.

adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.

napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.

soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.

tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.

yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.

pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.

git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.

kaučuk indián.-franc. tech.

elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.

ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.

guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.

rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.

polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.

plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.

polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.

igelit nem. vl. m.

novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.

vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.

novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.

epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.

polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.

polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.

plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.

polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.

polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1

neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.

dupol (plastická l. na kabelky) ?

termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.

teflon

teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.

molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.

tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.

celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.

dielektrikum gréc.

izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.

lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.

komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.

želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.

ambra arab.

vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.

vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.

laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.

papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.

celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát

email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.

engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.

lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

exhalácia

exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.

polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.

deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.

éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.

fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.

imponderabilie

imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.

flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.

jedovatá l. pozri jed

náterová l. pozri farbivonáter porovnaj hmota 1hmota 2zmeszlúčeninaliek

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

vek

epocha gréc.

éra lat.

eón (dejinný v., obdobie) gréc. kniž. bás.

in saecula saeculorum /séku- sékuló-/ (na veky vekov) lat. náb.

kalpa (vesmírny v. trvajúci 8640 mil rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit

nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist. porovnaj obdobie

poriadok

poriadok 2 (súbor zásad, pravidiel)

štatút (organizačný p., predpis na zriadenie a konanie určitej organizácie, stanovy) lat.

artikuly (stanovy územných celkov al. spoločenských skupín v stredoveku) lat. hist.

itinerár (denný opis cesty, cestovný denník) lat.

grafikon (p. znázorňujúci trasy vlakov prechádzajúcich určitou stanicou) gréc.

farplán (cestovný p.) nem. hovor.

režim (presne určený p., rozvrh života, práce a pod., životospráva) franc.

disciplína (pravidlá upravujúce správanie sa ľudí, ich povinnosti) lat.

reglemet (pracovný, služobný, rokovací p.) franc. admin. voj. zastar.

propozícia (súťažný p.) lat. šport.

observancia (pravidlá zachovávané zvykovo) lat. kniž.

pragmatika (p. upravujúci služobný pomer verejných zamestnancov) gréc.

ordre de jour /ordr dü žúr/ (denný p.) franc.

interim (dočasný, prechodný p.) lat. práv.

dharma (vesmírny p., prírodný p. vo svete a mravný p. v ľuďoch a veciach, v hinduizme) sanskrit

dedičský p. pozri právo 1

obdobie

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.

perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.

spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.

durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

tajm

time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.

sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.

kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.

kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.

advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.

fašiangy

fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.

karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.

quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok

biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.

pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.

dekáda (o. desiatich dní) gréc.

semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.

trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.

triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.

kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.

quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.

decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.

generácia (o. približne 30 rokov) lat.

saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.

chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie

latencia

latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.

inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.

exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.

apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.

rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.

diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.

víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.

lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.

vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.

legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.

interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.

stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.

interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.

entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1

maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť

pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.

sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.

nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.

kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit

durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.

lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.

infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.

prepuberta lat. psych. fyziol.

prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.

puberta lat. psych. fyziol.

pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.

adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.

impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.

efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.

presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.

senium (staroba) lat. lek.

puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.

couvade /kuvad/

kuvade

kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.

klimaktérium

klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.

ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.

paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.

mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.

neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.

eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.

prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.

alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.

antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.

helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.

olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.

ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.

indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.

džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.

haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.

belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.

viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.

normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.

feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.

kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.

imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.

socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.

gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.

renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.

humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.

trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.

cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.

rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.

barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.

rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.

romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.

ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.

secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1

konjunktúra

expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.

kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.

recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.

stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.

depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.

o. vo vývoji Zeme

archaikum

archeozoikum (prahory) gréc. geol.

proterozoikum (starohory) gréc. geol.

paleozoikum (prvohory) gréc. geol.

perm vl. m.

karbón lat.

devón

silúr vl. m.

ordovik vl. m.-lat.

kambrium (útvary prvohôr) vl. m.

mezozoikum (druhohory) gréc. geol.

jura vl. m.

trias (útvary druhohôr) gréc.

kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.

terciér (treťohory) franc. geol.

neogén

pliocén

miocén

oligocén

eocén

paleogén

paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.

kvartér (štvrtohory) lat. geol.

dilúvium lat.

pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.

holocén gréc.

alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.

glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.

interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.

štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.

interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.

totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.

lunácia lat.

synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.

saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.

epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.

epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.

ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.

stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.

estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.

monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.

polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.

embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.

neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.

nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.

kukla lat.-nem.

pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.

larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.

vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.

antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.

inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.

jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.

dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.

hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.

anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.

kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.

estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.

diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.

kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1