Výsledky vyhľadávania

súlož

súlož
kohabitácia
koitus
kopulácia lat. lek.
pareunia gréc.
incest (pohlavný styk medzi blízkymi príbuznými, krvismilstvo) lat.

styk

styk
kontakt (spojenie, dotyk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
korešpondencia (písomný s., dopisovanie) lat.
konexia (výhodné styky s vplyvnými osobami, vplyvná známosť) lat. najmä v plur.
žíro (bezhotovostný platobný styk, bezhotovostný prevod peňazí na bankových účtoch) tal. peňaž.
kohabitácia
koitus
kopulácia lat. lek.
pareunia (pohlavný s., súlož) gréc.
prostitúcia (poskytovanie pohlavného s. za odmenu, za peniaze) lat.
promiskuita (pohlavný s. bez citového vzťahu k partnerovi) lat.
adultérium (mimonaželský pohlavný s., cudzoložstvo, nevera manželky) lat. hist. práv.
incest (pohlavný s. medzi blízkymi príbuznými, krvismilstvo) lat.
sodomia vl. m. lek.
zoofília (pohlavná úchylka spočívajúca v pohlavnom s. so zvieratami) gréc. lek.

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)
oklúzia lat. odb.
zygo- gréc. biol. v zlož. sl.
integrácia
integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.
reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.
agregácia
agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.
konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes
kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.
unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.
junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.
synkretizmus
synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.
eklekticizmus
eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.
sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.
aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.
kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.
oxidácia
oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.
adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.
hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.
montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia
ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.
fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.
kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.
foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.
oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.
dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.
syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.
anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.
kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.
adhézia lat.
synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.
junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.
kopula lat.
symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.
synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.
syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.
artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.
synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.
sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.
fontanela
fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.
istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.
kohabitácia
koitus
kopulácia lat. lek.
pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.
asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.
federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.
konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.
únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.
dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.
trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.
koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.
konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.
konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.
konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.
komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.
arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.
kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.
konciliácia
rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.
juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.
asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.
polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.
antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.
syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.
kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.
katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.
fráza gréc.
frazeologizmus gréc.
frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.
oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1
polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.
diftong (dvojhláska) gréc. lingv.
triftong (trojhláska) gréc. lingv.
ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.
panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

schopný

schopný
talentovaný (s. na určitú činnosť, nadaný) gréc.-lat.
perspektívny (nádejný, sľubný) lat.
disponovaný (s. niečo konať) lat.
potentný (spôsobilý; s. uskutočniť súlož so ženou lek.) lat.
charizmatický (s. blahodarne pôsobiť na ľudí, nadaný) gréc.
štont (súci) nem. hovor. zastar. najmä v spoj. „byť š.“
fit (zdravý, svieži, pripravený, zdatný) angl. hovor.
energický (s. rázne konať, rázny, rozhodný, dôrazný, silný, činorodý) gréc. porovnaj rozhodný
produktívny (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť, výrobný) lat.
kvalifikovaný (spôsobilý vykonávať určitú prácu al. funkciu, školený, vzdelaný) lat.
kompetentný (spôsobilý, oprávnený rozhodovať, povolaný, odborný) lat.
aplikovateľný (s. použitia, uplatnenia, prispôsobenia, použiteľný, uplatniteľný) lat.
proteovský (s. neustálych premien, premenlivý) vl. m. kniž.
adaptabilný lat. kniž. a odb.
adaptívny (s. prispôsobenia, prispôsobivý) lat. odb.
euryekný (s. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, prispôsobivý) gréc. biol. ekol.
reaktivny lat. kniž. a odb.
reaktibilný (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. biol.
rezistentný (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolný) lat.
mimetický (s. napodobňovať, napodobňujúci, prispôsobivý) gréc. kniž.
mutabilný (s. zmeny, tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
percepčný
perceptívny lat. odb.
receptívny (s. vnímať, vnímavý) lat. kniž. porovnaj vnímavý
reverzibilný lat. chem.
reverzný (s. prebiehať v opačných smeroch, vratný) lat. odb.
imúnny (odolný proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek. i. organizmus
patogénny (s. vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodný) gréc. biol. lek.
likvidný (s. platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
solventný (s. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
hygroskopický (s. pohlcovať a udržiavať vlhkosť) gréc. odb.
elastický (s. samovoľne sa vrátiť do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, ohybný, pružný) gréc.-lat. odb.
solubilný (s. rozpúšťať sa v roztoku) lat. chem.
lyofilný (s. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, rozpustný) gréc. chem. porovnaj rozpustný
eurytopný (s. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia) gréc. biol. e. organizmus
eurytermný (s. znášať široké výkyvy teploty) gréc. biol. e. organizmus
nidifúgny (s. hneď po narodení opustiť hniezdo a žiť samostatne) lat. zool.

neschopnosť

neschopnosť
indisponovanosť
indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.
inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.
maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.
inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.
analfabetizmus
analfabetstvo gréc.
negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.
impotencia
impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.
invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
insolvencia
insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
bankrot tal.-nem.
krach nem. hovor.
krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.
kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.
inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.
deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.
hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.
pojmy z medicíny
afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.
abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.
akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
afágia gréc.
aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.
inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.
enuréza
anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.
anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
dyzopia gréc. zastar.
brachymetropia
hypometropia
myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.
hypermetropia
hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.
daltonizmus vl. m.
achromatopsia
achromázia
dyschromatopsia
parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.
dichromázia
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanoblepsia
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
achloropia
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.
astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.
aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.
agnózia (n. chápania) gréc. lek.
agrypnia gréc. lek.
asomnia
hyposomnia gréc. lat. lek.
insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.
afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.
rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
hotentotizmus vl. m.
tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.
pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
agramatizmus
dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.
dyslexia
legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.
dysgrafia
grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
akalkúlia
dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.
gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.
impotencia
impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.
infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterelita
sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.
aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.
debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.
agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

neschopný

neschopný
nulový (slabý, úbohý, zlý) lat.-tal. expr.
indisponovaný (dočasne n. zvyčajného výkonu) lat.
impotentný (nemohúci, napr. umelecky) lat. kniž. pren.
insuficientný (nedostatočný, slabý, o činnosti obličiek, srdca) lat. lek.
inkompetentný (nespôsobilý, neoprávnený rozhodovať, neodborný) lat.
invalidný (n. práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
imobilný (n. pohybu, nehybný) lat.
akinetický (n. pohybu, nehybný, ochrnutý) gréc. lek. porovnaj nehybný
inertný (n. reagovať, nevšímavý) lat.
impotentný (n. uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia, o mužovi) lat. lek.
infertilný (n. splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilný (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, tvoriť potomstvo, jalový) lat. genet.
sterilizovaný (zbavený plodnosti) lat.
lyofóbny (n. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, nerozpustný) gréc. chem.
stenoekný (n. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, neprispôsobivý) gréc. biol. ekol.
stenotopný (n. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia, obmedzený na jedno al. málo životných prostredí) gréc. biol. s. organizmus
stenotermný (n. znášať široké výkyvy teploty, citlivý na zmeny teploty) gréc. biol. s. organizmus
halofóbny (n. žiť v slanom prostredí) gréc. biol.
analfabetický gréc.
negramotný (n. čítať a písať) sl. + gréc.
insolventný (n. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
groggy
grogy (n. ďalšieho boja, v boxe) angl. šport. porovnaj vyčerpaný

muž

muž
andro-
-andria gréc. v zlož. sl.
masculinus /masku-/
virilis lat.
masculino
virili- lat. v zlož. sl.
blondín franc.
blondiak (m. al. chlapec so svetlými vlasmi) franc. hovor.
brunet (m. al. chlapec s tmavými vlasmi) franc.
mrož (fúzatý m.) lapon.-rus. pren. expr.
foter (starší, pohodlný) nem. slang. pejor.
báťuška (m. v rus. prostredí, dôverné oslovenie) rus.
master (pán, kt. má nad niečím kontrolu) angl.
grand (okázalo vystupujúci m. platiaci za iných) špan. hovor. expr.
elegán franc. hovor.
fešák angl.-nem. hovor.
playboy /plejboj/
plejboj angl.
pleják angl. slang.
seladón vl. m. aj pejor.
šamster nem. hovor. expr.
štramák (vkusne oblečený, uhladený m., švihák, krásavec) nem. hovor.
parádnik (m., kt. sa rád nápadne pekne, ozdobne, výstredne a draho oblieka) špan. hovor.
adónis
adonis (nápadne krásny m.; m. pokladajúci sa za krásneho) vl. m. kniž. aj iron.
dandy angl. kniž.
frajer (m. oblečený nápadne, podľa najnovšej módy, švihák, fičúr, sveták) nem. hovor.
džentlmen
gentleman /džentlmen/ angl.
džentlas angl. slang.
galán arab.-špan. zastar.
gavalier (dobre vychovaný, čestný, slušný, zdvorilý m. s dokonalým správaním) tal.-franc.
gavalier tal.-franc.
grand špan.
kaballero
caballero /kavaľero/ (ušľachtilý, uhladený, veľkodušný, štedrý, čestný m., najmä k ženám) špan.
rytier (ušľachtilý, veľkomyseľný, statočný m.) nem. kniž.
eféb (mladý m. od 18 do 20 rokov v starom Grécku, mládenec, junák) gréc. hist.
yuppie /jupí/ (mladý cieľavedomý m. usilujúci sa o kariéru al. bohatý z obchodovania) angl.
manekýn (m. predvádzajúci odevy na módnych prehliadkach) hol.-franc.
striptér (m. predvádzajúci vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
model (m. stojaci ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.
cicesbeo /čičezbeo/ (záletník) tal.
donchuan vl. m. expr.
Don Juan /don chuan/ vl. m.
frajer nem. hovor. expr.
frajerkár nem. hovor. pejor.
galán (záletník, sukničkár, zvodca žien) arab.-špan. zastar.
playboy /plejboj/
plejboj (záletník, záletný mládenec žijúci výstredný život) angl. pren. iron.
bel ami
belami (miláčik žien) franc.
sponzor (m. finančne zabezpečujúci svoju partnerku) lat. expr.
gigolo /dži-/ (m. vydržiavaný ženou, najmä staršou, vydatou) franc.
konkubín (m. žijúci so ženou manželským spôsobom bez sobáša, druh) lat.
mormón (m., kt. má dve al. viac žien) vl. m. pren.
impotent (m. neschopný uskutočniť súlož so ženou al. neschopný oplodnenia) lat. lek.
metatrop (pasívny m. prenechávajúci aktivitu žene) gréc.
eunuchoid (m. s nedostatočným pohlavným vývojom, pohlavnými orgánmi al. ich činnosťou) gréc. lek.
kastrát lat.
eunuch (m. zbavený pohlavných žliaz, klieštenec, vymiškovanec) gréc.
liftboy /-boj/ (m. al. chlapec obsluhujúci výťah, obsluha výťahu) angl.
yetti
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný m.) tib. porovnaj chlapecmládenecmilenecpán 3

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.