denacionalizácia
(vrátenie znárodneného majetku pôvodným vlastníkom)
lat. + franc.
emancipácia
(nadobúdanie, získanie, získavanie nezávislosti, oslobodenie, oslobodzovanie, vymanenie sa, vymaňovanie sa, osamostatnenie, osamostatňovanie)
lat.
fructus
/fruk-/
(n. vlastníctva prírastkom, jedna z foriem)
lat. práv.
usucapio
/-ka-/
(n. práva na základe dlhodobého užívania, vydržanie)
lat.hist. práv.
porovnaj
privlastnenie
filiácia
(n. štátneho občianstva narodením)
lat. práv.
naturalizácia
(n. štátneho občianstva po narodení, nie narodením)
lat. práv.
opcia
(n. štátneho občianstva prejavom vôle fyzických osôb rozhodujúcich sa medzi štátnym občianstvom dvoch al. viacerých štátov, najmä pri zmene štátneho územia)
lat. práv.
konvalidácia
(dodatočné nadobudnutie platnosti, premena neplatného práv. vzťahu na platný odpadnutím prekážky jeho platnosti)
lat. práv.
efeminácia
(nadobúdanie ženských prvkov, vlastností, zoženštenie)
lat. lek.
sakralizácia
(nadobúdanie posvätnosti, pripisovanie nadprirodzených vlastností hmotným predmetom, posvätenie, posväcovanie)
lat. náb.
eklektizmus
(vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi)
gréc.
totalizácia
(spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné)
lat.
sociabilita
(spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.)
lat.
aliancia
(príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov)
lat.-franc.ekol.
kontakt
(styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí)
lat.
syntéza
(spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.)
gréc.
kolektivizácia
(spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948)
lat.
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.lingv.
zeugma
(s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety)
gréc.
oxymoron
(slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo)
gréc.
porovnaj
prostriedok|básnický 1
polyftong
(s. viacerých samohlások v jednej slabike)
gréc.lingv.