Výsledky vyhľadávania

kvetnatý

floskulovitý

floskulový (nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz porovnaj prázdny 2

ošúchaný

banálny (všedný, otrepaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.

klišéovitý (všedný, často používaný) franc. k. slovný zvrat

frázistický

frázovitý (prázdny, bezobsažný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny) lat. kniž. a pejor. f. výraz

šablónovitý

šablónový (bezduchý, ustálený, otrepaný, netvorivý) hol.-nem. pejor.

konvenčný lat.

konvencionálny lat. zastar.

ordinárny (všedný, bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.

triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.

tuctový (bežný, obyčajný, všedný, otrepaný) franc.-nem.

vulgárny (všeobecne známy, všedný, prízemný) lat. porovnaj všedný

nadnesený

patetický (vzrušený, nadšený, vzletný, vášnivý) gréc.

hyperbolický (zveličený, premrštený) gréc. lit.

bombastický (prepiaty, zveličený, ohurujúci, nafúknutý, mnohovravný, veľavravný) angl.

frázovitý

frázistický (prepiaty, zveličený, nafúknutý, ale obsahovo prázdny, povrchný, o slovách) gréc.

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz

barnumský (premrštený, hlučný, krikľavý, zveličený) vl. m. pejor. b. reklama

afektovaný (strojený, neprirodzený, prepiaty) lat.

pozérsky

pózistický (strojený, neprirodzený, predstierajúci iné, vyššie záujmy a pod.) franc.

teatrálny (strojený, vypočítaný na efekt, neprirodzený, nápadný, výstredný, div.) gréc.-lat. kniž.

emfatický (vzrušený, rozrušený, citovo pohnutý, dôrazný, vzletný) gréc. odb. e. prejav, vyjadrovanie porovnaj prázdny 2

bezobsažný

akademický gréc.

abstraktný lat.

kabinetný franc.

salónny franc.

teoretický (prázdny, odtrhnutý od života, jalový, učený, samoúčelný) gréc.

formálny (vonkajškový, týkajúci sa vonkajšej podoby, nie podstaty, obsahu, nepodstatný) lat.

sterilný (prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky

klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat

frázistický

frázovitý (prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo, výraz

papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.

balastný (bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči porovnaj prázdny 2

prázdny

prázdny 2 (bez vnútornej hodnoty a obsahu)

klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.

banálny (všedný, otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.

balastný (prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný) nem. b. látky, reči

frázistický

frázovitý (bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom p., ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz

teoretický

akademický gréc.

univerzitný

abstraktný lat.

kabinetný

salónny (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, učený, samoúčelný) franc.

deklaratívny lat. pejor.

deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, honosný, ale vnútri p.) lat. kniž. pejor.

sterilný (jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky

papierový (neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.

melodramatický (plytký, dojemný, dojímavý) gréc. pren.

limonádový

limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.

špekulatívny (mudrlantský, vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat. porovnaj bezobsažný

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)

logos gréc. kniž. a filoz.

enunciácia lat. kniž.

predikament lat. filoz.

sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.

gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

aforizmus

apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.

maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.

verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.

enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.

citácia

citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.

motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.

alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.

alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.

diktum (to, čo bolo povedané) lat.

prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.

retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.

devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.

floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.

perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.

apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.

mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.

locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.

dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.

konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.

agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.

ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.

implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.

disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.

negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.

funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.

antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.

konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.

operátor

kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.

tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

povrchný

diletantský (neodborný) lat. aj pejor.

amatérsky (neodborný, neprofesionálny, babrácky) franc. aj iron.

fušerský (neodborný, nešikovný, babrácky, zlý; nekvalitný) nem. hovor. pejor. f. pracovník,práca

šlendriánsky (neporiadny, lajdácky, nedbanlivý, flákačský) nem. hovor. pejor.

paušálny

paušalizujúci (celkový, všeobecný, povrchne zovšeobecňujúci, zjednodušujúci, zjednodušený, zbežný) nem.

kurzorický (rýchly, zbežný) lat. k. čítanie

frázistický

frázovitý (prázdny, bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný) gréc.

klišéovitý (všedný, ošúchaný, bezobsažný, často používaný) franc. k. slovný zvrat

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo

balastný (bezobsažný, bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči

gýčový (umelecky bezcenný, páčivý, najmä o umeleckom výtvore) angl.-nem.

stereotypný gréc.

schematický gréc. kniž.

šablónovitý

šablónový (zjednodušený, zjednodušujúci) hol.-nem. pejor.

sangvinický (výbušný, prchký, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale aj p.) lat. psych. s. typ človeka

obrat

obrat 2 (jaz. zvrat)

fráza (ustálené spojenie, zvrat, úslovie; myšlienkovo ošúchaný, chudobný, bezobsažný, prázdny výraz) gréc.

frazeologizmus

frazéma (ustálené spojenie, zvrat, úslovie) gréc. lingv.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výraz) lat. kniž. a pejor.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

bonmot /bonmo/ (vtipné úslovie, porekadlo, vtip) franc. porovnaj slovo 1prostriedok 1

plytký

melodramatický (dojemný, dojímavý) gréc. pren.

limonádový

limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.

filisterský (hlúpy, obmedzený, spiatočnícky, malomeštiacky, úzkoprsý) nem.

sterilný (bezobsažný, prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky

klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat

frázistický

frázovitý (bezobsažný, prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo,výraz

papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.

balastný (bezobsažný, bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči