Výsledky vyhľadávania

nadnesený

nadnesený
patetický (vzrušený, nadšený, vzletný, vášnivý) gréc.
hyperbolický (zveličený, premrštený) gréc. lit.
bombastický (prepiaty, zveličený, ohurujúci, nafúknutý, mnohovravný, veľavravný) angl.
frázovitý
frázistický (prepiaty, zveličený, nafúknutý, ale obsahovo prázdny, povrchný, o slovách) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz
barnumský (premrštený, hlučný, krikľavý, zveličený) vl. m. pejor. b. reklama
afektovaný (strojený, neprirodzený, prepiaty) lat.
pozérsky
pózistický (strojený, neprirodzený, predstierajúci iné, vyššie záujmy a pod.) franc.
teatrálny (strojený, vypočítaný na efekt, neprirodzený, nápadný, výstredný, div.) gréc.-lat. kniž.
emfatický (vzrušený, rozrušený, citovo pohnutý, dôrazný, vzletný) gréc. odb. e. prejav, vyjadrovanie porovnaj prázdny 2

vzrušený

vzrušený
exaltovaný (prepiato v., nadšený, zanietený, prepiaty, zapálený, výstredný, opojený) lat. kniž. a lek.
extatický (nadšený) gréc.
emfatický (rozrušený, citovo pohnutý, dôrazný, vzletný) gréc. odb. e. prejav, vyjadrovanie
patetický (nadšený, vzletný, vášnivý, nadnesený) gréc.
excitovaný lat. hovor.
nervózny (podráždený, nepokojný) lat.
agitovaný (rozrušený, nepokojný) lat. lek.
eretický (rozrušený, podráždený) gréc. lek.
iritovaný (rozčúlený) lat.
euforický (povznesený, nadšený, dobre naladený, spokojný) gréc. odb.
hektický (prudký, horúčkovitý, vypätý, vystupňovaný) gréc. publ.
turbulentný (prudký, búrlivý) lat. kniž.

vášnivý

vášnivý 1 (zaujatý za niečo, náruživý, nadšený, zapálený)
fanatický (zaujatý, horlivý, nadšený, náruživý, slepý, slepo oddaný a zároveň často neznášanlivý) lat.
manický
maniacky
maniakálny (v., zaujatý, náruživý až chorobne) gréc.
talibanský (nezmieriteľný, bojový) ?
patetický (vzrušený, nadšený, vzletný, nadnesený) gréc.
apoštolský (zaujatý, horlivý, buditeľský, o šírení myšlienky, učenia) gréc.-lat. kniž.
-manský (zaujatý, náruživý) gréc. v zlož. sl.

nadšený

nadšený
vervný (prudký, zaujatý, zapálený) franc. kniž.
vehementný lat. kniž.
razantný franc. kniž.
rezolútny (rozhodný, rázny, prudký, priebojný, zápalistý) lat.
idealistický (zaujatý, zanietený, oduševnený za dokonalosť, vzornosť, nezištný) gréc.-lat.
frenetický (búrlivý, nadšený, prudký, mohutný) gréc. kniž. f. potlesk
entuziastický (zanietený, zapálený, oduševnený) gréc.
exaltovaný (prepiato vzrušený, zanietený, prepiaty, zapálený, výstredný, opojený) lat. kniž. a lek.
extatický (vzrušený) gréc.
fanatický (zaujatý, vášnivý, horlivý, náruživý, slepý, slepo oddaný a zároveň často neznášanlivý) lat.
talibanský (nezmieriteľný, bojový) ?
zelotický (nadmerne, prepiato horlivý) gréc. kniž.
excitovaný lat. hovor.
nervózny (vzrušený, podráždený, nepokojný) lat.
euforický (vzrušený, dobre naladený, spokojný, povznesený) gréc. odb.
fascinovaný (uchvátený, očarený, okúzlený, omámený, oslnený) lat.
ferventný (horlivý, zapálený) lat.
patetický (vzrušený, vzletný, vášnivý, nadnesený) gréc.

vzletný

vzletný
patetický (vzrušený, nadšený, vášnivý, nadnesený) gréc.
emfatický (vzrušený, rozrušený, citovo pohnutý, dôrazný) gréc. odb. e. prejav, vyjadrovanie porovnaj nadšený

slávnostný

slávnostný
oficiálny lat.
formálny lat.
parádny (sviatočný, veľkolepý) špan. hovor.
gala arab. špan.
gala- (spoločenský, sviatočný) arab. špan. v zlož. sl.
reprezentačný
reprezentatívny (vhodný na vystupovanie na verejnosti) lat. r. oblečenie, účes
manifestačný (verejný) lat.
patetický (nadšený, vzletný, vášnivý, nadnesený) gréc.
majestátny (vznešený, velebný, dôstojný) lat. kniž.
impozantný (pôsobivý, pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý, úchvatný) franc.
noblesný franc.
nóbl (vznešený, jemný, vyberaný, panský, urodzený) franc. hovor.

kvetnatý

kvetnatý
floskulovitý
floskulový (nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz porovnaj prázdny 2

ošúchaný

ošúchaný
banálny (všedný, otrepaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
klišéovitý (všedný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázistický
frázovitý (prázdny, bezobsažný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny) lat. kniž. a pejor. f. výraz
šablónovitý
šablónový (bezduchý, ustálený, otrepaný, netvorivý) hol.-nem. pejor.
konvenčný lat.
konvencionálny lat. zastar.
ordinárny (všedný, bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.
tuctový (bežný, obyčajný, všedný, otrepaný) franc.-nem.
vulgárny (všeobecne známy, všedný, prízemný) lat. porovnaj všedný

bezobsažný

bezobsažný
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný franc.
salónny franc.
teoretický (prázdny, odtrhnutý od života, jalový, učený, samoúčelný) gréc.
formálny (vonkajškový, týkajúci sa vonkajšej podoby, nie podstaty, obsahu, nepodstatný) lat.
sterilný (prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázistický
frázovitý (prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo, výraz
papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
balastný (bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči porovnaj prázdny 2

prázdny

prázdny 2 (bez vnútornej hodnoty a obsahu)
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (všedný, otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
balastný (prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný) nem. b. látky, reči
frázistický
frázovitý (bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom p., ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz
teoretický
akademický gréc.
univerzitný
abstraktný lat.
kabinetný
salónny (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, učený, samoúčelný) franc.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, honosný, ale vnútri p.) lat. kniž. pejor.
sterilný (jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
papierový (neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
melodramatický (plytký, dojemný, dojímavý) gréc. pren.
limonádový
limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
špekulatívny (mudrlantský, vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat. porovnaj bezobsažný

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.