Výsledky vyhľadávania

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)
puvoár franc. hovor.
copyright /kopirajt/ (autorské p., doložka o ňom) angl. práv.
majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.
tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.
seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.
precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.
majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.
ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.
sufrágium (hlasovacie p.) lat.
elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.
devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.
advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.
heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.
ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.
patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.
monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.
opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.
hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.
regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.
propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.
rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.
aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.
servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.
ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.
inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.
komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.
preferencia franc. franc.
preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.
priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.
ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.
precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.
prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.
prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.
sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.
regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.
patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.
cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.
kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.
temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.
angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.
intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.
aktorát (žalobné p.) lat. práv.
devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.
ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.
ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.
palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.
ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.
pleno iure (plným p.) lat. kniž.
omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

právo

právo 2 (súhrn zákonných noriem)
nomo- gréc. v zlož. sl.
ius privatum /jus/ (súkromné p.) lat.
ius civile /jus/ (občianske p.) lat.
ius publicum /jus –kum/ (verejné p.) lat.
ius Regium /jus/ (kráľovské p.) lat.
ius Romanum /jus/ (rím. p.) lat.
lex scripta (písané p.) lat.
lex non scripa /skrip-/ (obyčajové p., nepísaný zákon) lat.
equity /ekvi-/ lat.-angl.
ekvita (sústava angl. p., právnictva, vytváraná a vykonávaná do konca 19. st. rozhodnutiami zvláštnych tribunálov, kancelárskych súdov vo veciach, na kt. sa nevzťahovalo všeobecné p.) lat. práv.
common law /komen ló/ (všeobecné p., zvykové p., súčasť angloamer. práva) angl.
case-law /kejs ló/ (sudcovské p., kde súdne rozhodnutia sú precedensom, v angloamer. oblasti) angl. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (súbor práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
fikh (islamská práv. veda) arab.
adat (islamské svetské zvykové p., zvyklosť, obyčaj) malaj.-arab.
šariát (islamské náb. p. založené na koráne) arab.
de iure /jú-/ (podľa p., podľa zákona, právne) lat.
ex iure /jú-/ (podľa p.) lat.
ipso iure /jú-/ (mocou p., podľa samého p.) lat. kniž.

život

život 1 (javy charakteristiké pre živý organizmus, biol. jestvovanie)
vita lat.
bios gréc.
bio- gréc. v zlož. sl.
existencia (bytie, jestvovanie) lat.
preexistencia (predchádzajúci, minulý ž.) lat. kniž.
in ultimis (v posledných chvíľach ž., krátko pred smrťou) lat. kniž.
aerobióza (ž. v prostredí obsahujúcom kyslík) gréc. biol.
anaerobióza (ž. v prostredí neobsahujúcom kyslík) gréc. biol.

zhnusenie, zhnusenosť

taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych. porovnaj znechutenie

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

rozladenie, rozladenosť

tymopatia (duševné r., trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
dysfória (stav r., úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia) gréc. psych.
taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

odpor

odpor 1 (záporný citový postoj, nechuť)
repugnácia (nenávisť, neznášanlivosť) lat. lek.
antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, nechuť) gréc.
averzia (záporný citový postoj, silná nechuť) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť) lat. kniž.
letargia (nechuť, nevšímavosť voči okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.
antagonizmus (nezmieriteľný o., nepriateľstvo) gréc. kniž.
ódium (nenávisť, opovrhnutie, nechuť) lat. kniž.
fóbia gréc.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný o., nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.
miso- /mizo/
mizo- (nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.
mizantropia (nenávisť, neláska voči ľuďom) gréc.
mizogýnia (nenávisť k ženám) gréc. odb.
mizandria (nenávisť k mužom) gréc. kniž. odb.
mizopédia (nenávisť k vlastným deťom) gréc. lek.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.
idiosynkrázia (neprekonateľný pudový o. k rôznym vnemom, najmä dotykom, zvukom, vôňam) gréc. psych.
koprofóbia (strach, o. voči vlastným výkalom) gréc. lek.
taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, nechuť do života) lat. lek. psych.
mizogamia (o. k manželstvu, uzavretiu manželstva) gréc.
antifeminizmus (o. voči ženám a ich uplatneniu vo verejnom živote) gréc. + lat.
anorexia gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
melofóbia (chorobný o. k hudbe) gréc. lek.
bibliofóbia (chorobný o. voči knihám) gréc.
xenofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči cudzincom, všetkému cudziemu) gréc. kniž.
šovinizmus (nenávisť k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
rasizmus (nenávisť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.
slovakofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovensku a všetkému slovenskému) vl. m. + gréc.
slavianofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovanom a všetkému slovan.) rus. + gréc.
rusofóbstvo (nenávisť, nepriateľstvo voči Rusku a všetkému ruskému) vl. m. + gréc.
maďarofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Maďarsku a všetkému maďarskému) vl. m. + gréc.
germanofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Nemecku a všetkému nemeckému) lat. + gréc.
frankofóbia germ. + gréc.
galofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Francúzsku a všetkému francúzskemu) vl. m. + gréc.
anglofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Anglicku a všetkému anglickému) lat. + gréc.
antisemitizmus (rasová, národnostná a náb. nenávisť voči Židom) gréc. + vl. m.
negrofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči černochom) špan. + gréc.

životopis

autobiografia (vlastný ž.) gréc.
curriculum vitae /kurikulum vité/ (stručný ž.) lat.
memoáre franc.
memorabílie (spísané pamäti, spomienky, životopisné zápisky) lat. kniž.
personálie (dielo obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.
evanjelium /-ňie-/ (ž. Ježiša Krista, spisy o jeho živote, činoch, učení, smrti vzkriesení, časť biblie) gréc.
prológ (krátky ž. svätca) gréc. cirk.
hagiografia (životopisy svätcov) gréc. cirk. hist.

znechutenie

depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych. porovnaj skleslosť

voda

voda 1 (prírodná kvapalina)
aqua /akva/ lat.
akva- lat. v zlož. sl.
hydro- gréc. v zlož. sl.
aqua vitae /akva vité/ (v. života) lat.
aqua viva /akva/ (živá v.) lat.
minerálka (v. so zvýšeným obsahom rozpustených solí al. plynov) lat.
salinická v. (slaná minerálna v.) lat. odb.
akratopega (podzemná v. nedosahujúca kritériá pre minerálnu v.) gréc.
akratoterma (podzemná v. so zvýšenou teplotou) gréc.
hypotermálna v. (podzemná v so stálou teplotou, 25 – 35 ºC) gréc. geol.
freatická v. (podzemná v. v malej hĺbke pod povrchom, dosiahnuteľná plytkými studňami) gréc. vod. geol.
rapa (veľmi slaná prírodná minerálna v.) rus. geol.
brakická v. (v. s obsahom soli medzi morskou a sladkou vodou, poloslaná v.) gréc.
saprobita (stav v. stanovený podľa prítomnosti al. neprítomnosti organizmov žijúcich v znečistenej vode) gréc. biol.
katarobia (čistá, pramenitá, zdravotne nezávadná v.) gréc.
oligosaprobita (čistá v. horských jazier a vodných tokov) gréc.
betamezosaprobia (priemerne čistá v.) gréc.
alfamezosaprobia (v. pochybnej akosti) gréc.
polysaprobita (nevyhovujúca, znečistená v.) gréc.
hypersaprobia (nebezpečná v.) gréc.
antisaprobia (zhubná, znečistená v. s obsahom jedov) gréc.
pelagiál (prostredie voľnej v. od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vodných nádržiach) gréc. odb.
epipelagiál (plne presvetlené prostredie morskej v. do 100 m s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlené prostredie morskej v. od 100 m) gréc. biol.

neschopnosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.
inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.
maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.
inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.
negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.
impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.
invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
bankrot tal.-nem.
krach nem. hovor.
krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.
kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.
inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.
deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.
hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.
pojmy z medicíny
afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.
abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.
akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
afágia gréc.
aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.
inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.
anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.
anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
dyzopia gréc. zastar.
myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.
hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.
daltonizmus vl. m.
parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.
astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.
aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.
agnózia (n. chápania) gréc. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. lat. lek.
insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.
afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.
rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.
pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.
grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.
gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.
impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.
infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.
aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.
debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.
agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 18. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.