Výsledky vyhľadávania

cesta

cesta 1 (pás zeme upravený na dopravu)
komunikácia lat.
trasa franc.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
transverzála (komunikácia spájajúca mestské obvody, ale neprechádzajúca centrom mesta) lat. dopr.
magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.
inžinierska stavba (dopravná stavba) franc. stav.
aleja (c. vysadená zo strán stromami, stromoradie) franc.
asfaltka
asfalt (vozovka pokrytá čiernou živicou, zmesou pevných a kvapalných uhľovodíkov) gréc. hovor.
serpentína (kľukatá, hadovitá c. s mnohými zákrutami, najmä vo svahu) lat.
autostráda (diaľková c. vyhradená pre motorové vozidlá, mimoúrovňovo križujúca ostatné cesty, diaľnica) tal.
speedway /spídvej/ (c. typu autostrády na amer. kontinente) angl. dopr.
highway /hajvej/ (diaľková c. s prednosťou v jazde, v USA a Veľkej Británii) angl.
strada /-rá-/ (c., ulica al. trieda v tal. prostredí) tal.
via (c. al. ulica v starom Ríme) lat.
pikada (c. v brazílskom pralese) port.
pista (vyjazdená c. v saharskej púšti) franc.
dromos (hlavná c. vedúca ku staroegypt. chrámu lemovaná zo strán sfingami) gréc.
rokáda (komunikácia rovnobežná s líniou frontu al. kolmá na smer presunu vojsk) franc. voj.
korzo tal.
promenáda (prechádzková c., miesto na hromadné prechádzanie sa najmä v meste, kúpeľoch) franc.
štreka (dlhá c.) nem. hovor.
street /strít/ (ulica) angl.
chaussée /šosé/ (široká, spevnená c. al. ulica) franc.
magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.
prospekt (široká dlhá rovná veľkomestská ulica) lat. archit.
avenue /-nü/ (široká, veľkomestská, hlavná ulica, trieda, často so stromoradím) franc.
avenida (veľkomestská hlavná c., najmä so stromoradím, v Južnej Amerike a Španielsku) špan.
bulvár (široká, veľkomestská, obvodová ulica zastavaná, príp. so stromoradím) franc.
šikátor (úzka tmavá ulička) maď. zastar.
impas (slepá ulica) lat. kniž. porovnaj dráha 2

cesta

cesta 3 (postup, spôsob konania)
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná c. k šťastiu) lat. kniž.
bušidó (c. bojovníka, základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj: vernosť pánovi, bezpodmienečné plnenie povinností, málovravnosť) jap.
tao (c. ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako c. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.
brevi manu /breví manú/ (krátkou cestou, rýchlo, krátko, skrátka, stručne, bez odkladu, povrchne) tal. kniž.
quacumque via /kvakum-/ (akoukoľvek c.) lat. kniž.
recta via /rekta/ (rovnou cestou, správne, vhodne) lat. kniž. porovnaj zásada 1

cesta

cesta 2 (premiestňovanie sa za určitým cieľom)
trip angl. slang.
odo- gréc. v zlož. sl.
voyage /voajáž/ (cestovanie) franc.
odysea (dlhá c. plná prekážok) vl. m. expr.
anabáza (dlhá, namáhavá c. z cudziny, z bojiska a pod. plná prekážok) gréc. voj.
safari (lovecká výprava do prírody v Afrike) svahil.
štreka (dlhá c.) nem. hovor.
túra (dlhšia namáhavá turistická c., pochod) franc.
štrapa
štrapácia (namáhavá, nepohodlná c., trmácanie) tal.-nem. hovor.
turné (c. s verejnými umeleckými vystúpeniami na rôznych miestach) franc.
exkurzia (kolektívna študijná al. náučná c., výlet, výprava, zájazd, návšteva spojená s prehliadkou miesta, podniku a pod.) lat.
expedícia (výprava, najmä výskumná al. voj.) lat.
sightseeing-tour /sajtsíintúr/ (okružná c., jazda mestom, prehliadka najmä pamiatok mesta) angl.
via dolorosa /-óza/ (c. utrpenia, krížová c.) lat. kniž.
in via (na c., cestou) lat. porovnaj cestovanievýlet

jedlo

jedlo
trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnota
fajnotka
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špecialita lat.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
miškulancie
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
menáž
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlik
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilav
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kuskus
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hot dog
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
hemendex
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lančmít
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
biftek
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatársky biftek vl. m.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
rampstek
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
rozbif
rozbíf
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoldra
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemikan
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancel
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornfleksy
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

ulica

ulica
street /strít/ angl.
via (u. al. cesta v starom Ríme) lat.
strada /-rá-/ (u., cesta al. trieda v tal. prostredí) tal.
korzo tal.
promenáda (prechádzková cesta, miesto na hromadné prechádzanie sa najmä v meste, kúpeľoch) franc.
chaussée /šosé/ (široká, spevnená u. al. cesta) franc.
magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.
prospekt (široká dlhá rovná veľkomestská u.) lat. archit.
avenue /-nü/ (široká, veľkomestská, hlavná u. trieda, často so stromoradím) franc.
avenida (veľkomestská hlavná u., najmä so stromoradím, v Južnej Amerike a Španielsku) špan.
bulvár (široká, veľkomestská, obvodová ulica zastavaná, príp. so stromoradím) franc.
šikátor (úzka tmavá ulička) maď. zastar.
impas (slepá ulica) lat. kniž.
Wall Street /volstrít/ (u. s bankami a fin. inštitúciami v New Yorku) angl. porovnaj cesta

pečivo

pečivo
žemľa (biele polguľovité p.) lat.-nem.
kaizerka (druh žemle, hviezdička) nem. potrav.
krodón (vyprážaná žemľa) lat.-franc.
brioška (jemné sladké al. slané p. rôzneho tvaru) franc. potrav.
kiflik (p. v tvare rožka) nem. hovor.
croissant /kroasan/ (jemné lístkové biele p., najmä plnené) franc.
pagáč (pečené múčne jedlo okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
makrónka (drobné cukrovinkové p. z kokosovej múčky, mandlí al. orieškov) tal.-franc. kuch.
fánka (p. vyprážané na masti z jemného kysnutého cesta s plochým tvarom) maď. kuch.
dalamánok (podlhovasté p. z chlebového cesta) franc. nespis.
piškóta (ľahké p. z cesta z múky, cukru a vajec v tvare tyčinky al. kolieska) tal.-nem.
biskvit (p. z cesta z múky, cukru a vajec, suché trvanlivé sušienky) franc. potrav.
keks (drobné trvanlivé p., sušienka) angl.
kreker (dobné krehké trvanlivé p., najmä slané) angl. potrav.
krémovník franc.
krémeš (jemné lístkové krémové p.) maď. hovor.
doboška
doboš (jemné vrstvené p.) vl. m. cukrov.
pité franc. kuch.
pocheraj (jemné p.) germ.-franc. kuch. zastar.
torta (jemné p. pečené v celku v okrúhlej forme, s krémovou náplňou) lat.-nem.
pišinger (oblatková torta) vl. m. hovor.
malakov (torta z piškót preložená krémom, so šľahačkou a pod.) vl. m. kuch.
pasians (liate p. rôzneho tvaru, s otvorom) franc.
marcipán (jemný perník, medovník) tal.
barches (žid. nekysnuté sviatočné p.) hebr.
maces (žid. veľkonočné p., nekvasený chlieb v tvare tenkých plátkov) hebr. potrav. porovnaj oplátka

placka

placka
langoš (osúch, posúch, p. z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
pagáč (okrúhla plochá pečená múčna p.) tal.-chorv.
tortilla /-ľa/ (mexická p. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná p.) špan.
palacinka (tenká p. z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä na sladko) lat.-maď.
marokánka (p. z kandizovaného ovocia máčaná v čokoláde) vl. m. potrav.

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)
idea gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.
devíza (heslo, výrok) lat.-franc.
téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.
krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.
maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.
regula lat. zastar. al. hovor.
regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.
artikula
artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.
kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, <i>rýchlejšie, vyššie, silnejšie</i>) lat. šport.
demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.
pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.
kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.
subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.
liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, <i>sloboda, rovnosť, bratstvo</i>) franc. polit.
laisser-faire /lese fér/
laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.
principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.
iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, <i>súd právo pozná</i>) lat. práv.
alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.
papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.
eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.
adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.
sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.
satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.
ahinsa
áhinsa
ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.
tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.
pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.
bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.
tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.
similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, <i>podobné sa lieči podobným</i>) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

doska

doska
tabuľa (d. na oznamy, údaje a pod.; d. na písanie, najmä kriedou.) lat.
parapet (d. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, podobločnica, podokenica) tal. hovor. stav.
hurdiska (tehlový dutý stropný trám, d. na stropy a preklady) franc.
palubka
palubovka (užšia, jednostranne hobľovaná d. s drážkou a perom používaná na dlážky, pôvodne lodnej plošiny) rus. hovor.
vlys
vlysok (obdĺžniková doštička z tvrdého dreva s drážkou na parketové podlahy) franc.-nem. stav.
foršňa
fošňa (hrubá drevená d., 38 – 100 mm, doskové rezivo) nem.
lajsňa (tenšia drevená d., lata) nem. hovor.
šalovka (d. na obloženie, debnenie, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.
sololit (drevovláknitá tvrdá d.) vl. m. + gréc. tech.
bukas (d. z bukových triesok) um.
dyha nem.
furnier
furnír
fornier (tenká drevená d. na preglejky, obklady a pod.) franc.-nem. zastar.
hobra (mäkká d. lisovaná z drevených vlákien s jemne zrnitým povrchom) nem. skr.
laminát (vrstvovitá látka vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev vystužená živicami al. plastmi) lat. tech.
akulit (tvrdá drevovláknitá d. s otvormi podľa štvorcovej siete na zvukový útlm) um.
heraklit (drevocementová d. používaná na tepelnú a zvukovú izoláciu, na deliace priečky) vl. m. + gréc. stav.
lignát (drevovláknitá d. s cementom ako spojivom používaná ako obkladový materiál) lat. stav.
lignos (lisovaná drevovláknitá d. s cementom) lat. stav.
azulejos /-chos/ (modré al. viacfarebné glazované obkladové dosky, tabule s reliéfnym ornamentom používané v maurskej a špan. archit.) špan. archit.
tabla
tablica (d. na miesenie cesta) lat.
valcha (d. so zvlneným povrchom na ručné pranie) nem.
akvaplán (drevená d. s úchytom na nohy na prebežný výcvik vodných lyžiarov) lat. šport.
skateboard /skejtbord/
skejtbord angl. šport.
skate /skejt/
skejt (d. na kolieskach ako športové náčinie) angl. šport. hovor.
snowboard /snoubord/
snoubord (krátka široká d., lyža) angl. šport.
trampolína
trambulína (odrazová perovaná d. na skok do vody, odrazový mostík) tal. šport.
štočok nem. polygr.
klišé (d., platňa s obrazom určená na tlač, najmä kovová) franc. polygr. slang.
stereotyp (tlačová d., platňa odliata vcelku zo sadzby, tlačový odliatok na tlač z výšky) gréc. polygr.
panel (d. s meracími, kontrolnými a ovládacími prístrojmi) lat.-hol. eltech. motor.
mutulus (d. na spodnej časti dórskej rímsy) lat. archit.
metópa (d. s reliéfom pod odkvapom dórskeho chrámu medzi triglyfmi) gréc. archit.
plint
plinta (časť päty stĺpa, najnižšia, podnožná d. pod stĺpom; podstavec, d. pod sochou) gréc. archit.
abakus (časť hlavice antického stĺpa, štvorcová krycia d., platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
geison
gejzon (d., hlavná časť antickej, gréckej rímsy) gréc. archit.
antepagmenta (terakotová al. kamenná d. zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná d. zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná d. na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná d., platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná d. umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
stéla (výškovo postavený a zdobený kameň s nápisom, kolmo vztýčená kamenná d., kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit. porovnaj tabuľa 1tabuľa 2tabuľa 3doštička 1

pochod

pochod 1 (pravidelná chôdza)
marš (p., najmä voj.) franc.-nem. zastar. hovor.
parádemarš (slávnostný p.) nem. voj. slang.
defilé franc.
defilírka (slávnostný p. pri prehliadke) franc. hovor.
anabáza (dlhý a namáhavý p. vojska z bojiska) gréc. voj.
túra (dlhšia namáhavá turistická cesta) franc.

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)
proces lat.
prax gréc.
úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.
operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.
akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.
metodika (pracovný p.) gréc.
praktika (osvedčený p.) gréc.
procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.
metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.
mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.
technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.
manier
maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.
maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.
stratégia
taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.
indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.
analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.
syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.
konkretizácia lat. odb.
hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.
abstrakcia
abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.
generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.
redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.
heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.
synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.
štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.
dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.
chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.
liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.
hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.
regres
regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.
glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.
glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.
etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.
hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.
sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.
antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.
senescencia (proces starnutia) lat. lek.
reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.
fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.
humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.
fosilizácia lat. geol.
petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.
intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.
granulácia
granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.
flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.
industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.
technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
plejbek
playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.
postup liečenia pozri liečenie
postup merania pozri meranie
postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie
postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 24. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.